Futbalisti Krásnohorského Podhradia sa na okresných trávnikoch ani nezohriali, stali sa víťazmi prvej triedy futbalových majstrovstiev v práve skončenej sezóne, a tak sa po roku majú možnosť vrátiť do piatoligovej spoločnosti. Oblastný futbalový zväz v Rožňave by tak mali reprezentovať v najnižšej regionálnej súťaži spolu s Gemerskou Hôrkou.Rozhodlo posledné kolo
Po jesennej časti zaujali expiatoligisti post lídra, prenasledovaní Lipovníkom a Dobšinou, ktorá strácala štyri body. Z pätnástich zápasov desaťkrát zvíťazili, tri stretnutia skončili deľbou bodov a dvakrát ťahali za kratší koniec. V domácom prostredí zaváhali iba raz, keď si body podelili s Lipovníkom. Na pôde súperov prehrali v Dobšinej, Honciach a remizovali v Krásnohorskej Dlhej Lúke a vo Vyšnej Slanej. Naopak, bodovali naplno v Gemerskej Polome, v Jablonove a v Plešivci. Posledných osem kôl odohrali bez prehry. V jarnej odvete deväťkrát zvíťazili, trikrát remizovali a prehrali v dramatickom stretnutí iba raz, a to v Lipovníku. Kým vonku šesťkrát naplno bodovali, doma si body podelili s Honcami, po druhýkrát s Krh. Dlhou Lúkou a na prenasledovateľa z Lipovníka si udržovali pred zápasom posledného kola s Gemerskou Polomou trojbodový náskok. Tak im doma aj nečakaná remíza zaručila postup. Na dôvažok však Lipovník uhral v Dobšinej iba bod a bolo prakticky rozhodnuté.
Spoločne to zvládli
Po jesennej časti, keď mužstvo viedli hrajúci tréner Jaroslav Piater a Gabriel Lázar, prišiel do klubu skúsený Július Balta, ktorý napokon doviedol expiatoligistov k návratu na regionálne trávniky. „Na jar sme mali dobré zápasy, ale boli aj také, za ktoré som sa musel doslova hanbiť. Aj posledný mečbalový - postupujúci - sme nezvládli. Udržať však silného ducha a vysokú morálno - tréningovú a hernú disciplínu počas jari s vedomím a tlakom iba vyhrávať je ťažké dosiahnuť aj u oveľa vyspelejších mužstiev. Spoločná postupová práca bola však ľahšia, keď dobre rozbehnutú jeseň bolo potrebné len úspešne dokončiť. Ťažšia bude tá, ktorú bude musieť Podhradie podstúpiť v piatej lige. Za veľmi krátku dobu je úlohou číslo jedna káder doplniť a skonsolidovať. Všetko sa musí urobiť takpovediac nie zajtra, ale už včera,“ uviedol tréner Július Balta a dodal: “všetci sa spoločne pričinili o postup a všetci dokázali sebe aj mne, že je to zvládnuteľné. Mali sme aj slabiny, ale naopak boli silní keď tlačila topánka. Menovite nikoho nevyzdvihujem, každý bol užitočný. Škoda J. Piatera, ktorý sa zranil v zápase s Betliarom. Stratil som veľmi spoľahlivého hráča a hlavne vodcu.“
Istý iba lodivod
I keď pod hradom Krásna Hôrka prepukla radosť z postupu, vedenie klubu čaká v nasledujúcich dňoch veľa práce a odpovedať na množstvo otázok sa dnes ešte stále jednoznačne nedá. „Vybojovať postup je totiž ľahšie ako ho realizovať za momentálnej finančnej situácie. Príkladom toho sú aj dva ostatné ročníky, keď víťazi prvej triedy na regionálnych trávnikoch odmietli okres reprezentovať. Ak to aj finančne zvládneme, doplniť káder v situácii, keď sa každý hrá na vlastnom piesočku, bude ťažšie. Nájsť totiž súlad a spoločnú reč s niektorými klubmi, ako sa ukazuje, nie je vôbec jednoduché. Isté je iba to, že trénerom naďalej ostáva Július Balta,“ konštatoval predseda klubu FK Krásnohorské Podhradie Tibor Szarka.
FAKTY:
Strelci: M. Mázik 17, O. Šomšák 13, E. Bodnár 12, J. Piater 9, P. Béreš
Najvýraznejšie výsledky: Krh. Podhradie - Dedinky 7:0, Krh. Podhradie - V. Slaná 8:1, Krh. Podhradie - Plešivec 5:0, Dedinky - Krh. Podhradie 1:6, Rudná - Krh. Podhradie 2:7
Karol Csobádi
Foto: Karol Csobádi
{gallery}futbal/podhradie{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-