Rožňavské Bystré – Gemerská Poloma ,,B“ 11:0 (6:0). Prvé jarné kolo prinieslo pre Bystranov gólovú úrodu. Futbalovému "béčku" z Gemerskej Polomy nič nedarovali a poslali ho domov s 11-timi gólmi. V peknom jarnom počasí sa Bystrania od začiatku zahryzli do súpera. Už v prvých minútach si domáci vytvorili dobré strelecké príležitosti. Prvý gól strelil Minčík v 8. minúte po vyšachovaní obrany Polomy. V 15. minúte J. Urban hlavou zvýšil na 2:0. V 20. minúte opäť J. Urban preloboval brankára z rohu 16-ky. Na 4:0 upravil hlavou Leng po centri Tomka.V 42. minúte Čapó zvýšil na 5:0 a na 6:0 v poslednej minúte prvého polčasu J. Urban. Bystrania celý prvý polčas diktovali tempo hry a súpera nepustili ani na dostrel. Škoda ďalších nepremenených tutoviek Minčíka, Urbana, a Čapa.
V druhom polčase tempo Bystranov mierne pokleslo, no nič im nebránilo v pridávaní ďalších gólov. V 53. minúte Čapó po narážačke s Urbanom zvýšil na 7:0. Urban v 63. minúte po individuálnej akcii pridal 8. gól a o 4 minúty neskôr z uhla 9. gól. Čapó dal dezorientovanej obrane hostí 10. gól a J. Urban dve minúty pred koncom svojím 6. gólom v zápase uzavrel skóre zápasu.
Aj keď bol súper kvalitatívne na nižšej úrovni, Bystrania počas celého zápasu zodpovedne pristovali k svojim úlohám na každom poste za čo im patrí poďakovanie. Rezerva z Gemerskej Polomy si počas celého zápasu nedokázala vytvoriť vážnejšiu šancu.
Góly: J. Urban 6, Čapó 3, Minčík a Leng po 1.
Pred 50 divákmi rozhodoval Jonáš.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Fábian, Valent, Hajdu, Krága, Čapó, Leng, Dorkin, Tomko, Minčík, J. Urban ml., striedal Bernáth.
Miloš Leng
Foto: Ján Molnár
MAJ GEMER GRATULUJEPodľa internetovej stránky korzar.sk v súťaži o najlepšieho strelca II. triedy okresného majstrovstva rožňavského okresu vo futbale na čelo priebežného poradia po 19. kole sa dostal mladý futbalista Baníka Rožňavské Bystré Ján Urban mladší. Do súperových bránok doteraz nastrieľal 28 gólov. K tomuto úspechu Jankovi Urbanovi prostredníctvom stránky Maj Gemer gratulujeme a dúfame, že mu strelecká muška vydrží a budú ho obchádzať i prípadné zranenia.
Ďalšie poradie: 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 21 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 16 gólov - M. Balco (Nižná Slaná), 13 gólov - G: Zoller (Kečovo), 12 gólov - G. Veverica, L. Grulyó (obaja Hrhov).
FOTOGRAFIE Z NEDEĽNÉHO FUTBALU V R. BYSTROM
{gallery}futbal/2011/jar/poloma{/gallery}
Súvisiace články:
http://www.majgemer.sk/component/content/article/88-fotbal/862-paca-drnava
http://www.majgemer.sk/component/content/article/88-fotbal/861-nslana-slavos
http://www.majgemer.sk/component/content/article/88-fotbal/859-hrhov-brankar
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-