Zimná biatlonová sezóna vyvrcholila prvý marcový víkend v Národnom biatlonovom centre v Osrblí Majstrovstvami Slovenskej republiky. Teploty vysoko nad nulou a krásne slnečné počasie sľubovali divácky atraktívny zážitok, pretekárov však ťažký kašovitý sneh poriadne preveril a boli sme svedkami množstva pádov.Starší žiaci na 4,5km trati uzatvárali chlapčenské kategórie – Lukáš Ottinger po výbornej streľbe (0,1) zostal tesne pod stupňami víťazov – nepopulárne 4. miesto však vylepšil ziskom prvej výkonnostnej triedy. Rovnako strieľajúci Daniel Jacko (1,0) si 8. miestom tiež vylepšil svoje sezónne maximum. Tomáš Sklenárik na strelnici minul spolu päť terčov (2,3), čo stačilo na 10. miesto, hneď za ním skončil Gabriel Nagypál (0,2). Radovanovi Humeníkovi sa nedarilo strelecky (3,4) skončil 18.
Mladšie žiačky Anka Fujdiarová (1,1) a Emma Petalíková (0,3) vybojovali po solídnej streľbe v ťažkej konkurencii 15. a 17. miesto. Svoju premiéru v biatlone absolvovala v kategórii starších žiačok aj Andrea Uličná, po problémoch so zbraňou (5,5) obsadila 14. miesto.
Úplným záverom sezóny sú tradične divácky najatraktívnejšie preteky s hromadným štartom. Na rovnako dlhých tratiach sa za nezostrelné terče bežia trestné kolá. V nedeľu opäť v krásnom slnečnom počasí vybiehali na trať najprv najmladší žiaci. Hneď po štarte sa na čele vytvorila silná štvorčlenná skupina, v ktorej nechýbal Andrej Mladší, a v náročnom stúpaní si vytvorila slušný náskok. Pred cieľovou rovinkou sa tempo ešte zvýšilo a v záverečnom finiši ostalo Andrejovi nepopulárne 4. miesto, čo je však aj vzhľadom na príznaky začínajúcej choroby pekný výsledok.
Z prvej pozície štartoval v kategórii mladších žiakov v drese vedúceho pretekára Slovenského pohára Libor Mladší. Po štartovnom výstrele v snahe okamžite vyraziť vpred Libor zasekol lyžu do kašovitého snehu, spadol a ocitol sa na samom konci štartového poľa. To ho namotivovalo ešte viac – v najťažšom stúpaní na povestnú „čerešňu“ sa postupne prekľučkoval na čelo a na štadión prichádzal s takmer 50 metrovým náskokom. Tam opäť potvrdil, že sa mu tento víkend do trestného kola nechce – dvakrát predviedol bezchybnú streľbu (0,0) a zvyšok preteku bol na čele sám s pohodlným náskokom. V cieľovej rovinke s rukami nad hlavou oslavoval svoj tohtoročný druhý titul Majster Slovenska v biatlone a tiež celkové víťazstvo v rámci Slovenského pohára. René Chrapán po dobrej streľbe (1,0) obsadil 11. miesto a vybojoval si 3. výkonnostnú triedu.
Starší žiaci absolvovali ťažké stúpanie celkovo trikrát, a to poriadne roztrhalo štartové pole. Tomáš Sklenárik (0,1) pri streľbe v ľahu nezaváhal a pohyboval sa na tretej pozícii. Jediný netrafený terč v stoji a trestné kolo mu však zmarili nádeje na majstrovskú medailu. Dobehol na 6. mieste, ale získal najvyššiu výkonnostnú triedu. Lukáša Ottingera (1,2) tri trestné kolá odsunuli na 9. pozíciu.
Daniel Jacko (1,1) preťal cieľovú pásku na 14., Gabriel Nagypál (3,4) na 16. a Radovan Humeník na 19. pozícii.
Dievčatá poriadne vytrápil ťažký sneh, strelecké výsledky však dávajú nádeje do budúcnosti. Rovanko aj fakt, že na bežkách stáli prvýkrát len v decembri. Emma Petalíková (0,1) dobehla na
Zimná biatlonová sezóna je za nami a bola úspešná. Okrem tvrdého tréningu na tom mala podiel aj táto zima, ktorá nám bohatou snehovou nádielkou umožnila trénovať aj v blízkosti domova. Pretekári nášho klubu sa v pretekoch Slovenského pohára celkovo 9 krát postavili na stupne pre najlepších a získali 3 medaile z Majstrovstiev Slovenska, z toho dve zlaté. 6-krát to bolo nepopulárne 4. miesto. Štyria chlapci si vybojovali prvú výkonnostnú triedu.
Ďakujeme všetkým priaznovcom a podporovateľom biatlonu a tešíme sa na letnú sezónu a ďalšie športové zážitky.
Podporte našu činnosť poukázaním 2% z vašich daní.
Viac informácii a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
KB Revúca
{jcomments on}
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-