Mladí pretekári Klubu biatlonu Magnezit Revúca pokračujú v dobrých výsledkoch – z druhého kola Slovenského pohára sa popri dvoch „zemiakových“ umiestneniach štyrikrát postavili aj na stupne pre najlepších. V sobotu 26.1.2013 sa pri piatich stupňoch pod nulou bežali rýchlostné preteky a revúcki pretekári mali trochu športovej smoly – dvakrát vybojovali nepopulárne „zemiakové“ umiestnenia. Na trať najprv vybiehali najmladší žiaci, vo veľmi vyrovnanej kategórii Andrej Mladší dobehol na 4. mieste, keď od stupňa víťazov ho delili len dve desatiny sekundy! Mladší žiak Libor Mladší sa prezentoval dobrou streľbou (0,1) – jediný trestný okruh za netrafený terč znamenal striebornú pozíciu, pričom za víťazom zaostal 2.8 sekundy.
Starší žiaci uzatvárali chlapčenské kategórie – Tomáš Sklenárik na strelnici ani raz neminul (0,0) a ako nováčik v tejto kategórii znova atakoval stupne víťazov – skončil tesne štvrtý. Gabriel Nagypál (0,2) vybojoval 10. miesto, Lukáš Ottinger (2,2) po dlhej tréningovej pauze spôsobenej chorobou 11. miesto a Daniel Jacko (2,1) 15. miesto.
Naša, v tejto sezóne zatiaľ jediná štartujúca biatlonistka Anka Fujdiarová (1,3) v najsilnejšie obsadenej kategórii mladších žiačok dobehla na 17. mieste.
Nedeľa patrila vytrvalostným pretekom, trestné kolá za nezostrelené terče nahradili polminútové prirážky k bežeckým časom. Ochladilo sa, na strelnici občas povieval vetrík a to sa spolu so zamrznutými prstami a náročnejšou traťou s prudkým stúpaním „ na čerešňu“ podpísalo na horších streleckých výkonoch takmer u všetkých pretekárov.
Andrej Mladší sa s dlhšou a náročnejšou 3km traťou popasoval výborne a v mimoriadne vyrovnanej kategórii najmladších žiakov, kde o umiestneniach v prvej šestke stále rozhodujú sekundy, vybojoval 3. miesto. V strednej žiackej kategórii na 4,5km trati bol Libor Mladší na obidvoch streľbách bezchybný (0,0) a zaslúžene zvíťazil. Anka Fujdiarová (4,3) vybojovala znova 17. miesto.
Najstarší žiaci absolvovali 6km náročnú trať s dvoma streleckými položkami. Tomáš Sklenárik po bezchybnej streľbe v ľahu trikrát minul pri streľbe v stoji (0,3) a vyzeralo to zasa na nepopulárne pozície. Trikrát však minuli aj jeho najväčší súperi a Tomáš sa tak mohol tešiť z 3. miesta a zisku prvej výkonnostnej triedy. Je to pre neho prvé pódiové umiestnenie v kategórii starších žiakov. Daniel Jacko (2,2) na 11. mieste vybojoval druhú výkonnostnú triedu. Lukáš Ottinger (3,5) a Gabriel Nagypál (4,4) netrafili 8 terčov a to ich odsunulo na 15., resp. 17. pozíciu.Slovenský pohár v biatlone (Viessmann pohár) pokračuje ďalším kolom 16.-17. februára 2013 v Osrblí. Počas pretekovej pauzy absolvujeme najprv cyklus dvojfázových tréningov na domácej pôde (ak nám to snehové podmienky dovolia) a budeme pokračovať v ladení formy pred Majstrovstvami Slovenska. Začiatkom februára plánujeme zájazd do Nového Města na Moravě, kde sa konajú Majstrovstvá sveta v biatlone, a to je jedinečná príležitosť vidieť najlepších biatlonistov sveta naživo. Radi by sme tam povzbudili aj odchovankyňu revúckeho biatlonu Martinu Chrapánovú, ktorá by mala na najvýznamnejšom biatlonovom podujatí roka reprezentovať Slovensko.
Viac informácii a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
KB Revúca
{jcomments on}
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-