Pretekári Klubu biatlonu Magnezit Revúca zavŕšili prípravu na štart zimnej sezóny sústredením v Osrblí prvý januárový víkend. Cez víkend 12.-13. januára 2013 sa už začala sezóna pre žiakov 1. kolom Slovenského pohára (Viessmann pohára) v biatlone v Osrblí. V sobotu boli na programe rýchlostné preteky. Teplota 10 stupňov pod nulou a čerstvo napadnutý sneh nám všetkým pripomenuli, že biatlon je pravý zimný šport. Trate v Národnom biatlonovom centre však boli dokonale pripravené, V kategórii starších žiakov sme pri neúčasti nachladeného Lukáša Ottingera mali štyroch zástupcov. Tomáš Sklenárik prvýkrát štartoval s novou zbraňou a streľba mu nevyšla úplne podľa predstáv – 5 nezostrelených terčov znamenalo 5 trestných okruhov v celkovom súčte 10. priečku. Gabriel Nagypál vybojoval 12., Daniel Jacko 13., a Radovan Humeník 19. miesto.
Medzi žiakmi 12-13 ročnými nastúpil na štart Libor Mladší. Rovnaká nová zbraň mu sadla lepšie a s jediným trestným kolom zvíťazil. V rovnakej vekovej kategórii žiačok úspešne absolvovala svoj prvý zimný štart Anka Fujdiarová – v silnej konkurencii obsadila po bezchybnej streľbe 10. miesto. Najmladší žiaci vybiehali na trať poslední, v ich kategórii ešte streľba nie je a súťažia v behu na lyžiach voľnou technikou. Andrej Mladší držal od začiatku vysoké tempo a v cieli bol jeho čas najrýchlejší a radoval sa z prvého víťazstva v zimnej sezóne.
Nedeľnajšie vytrvalostné preteky boli ešte náročnejšie – bežali sa dlhšie trate a ešte viac sa ochladilo. Za každý nezostrelený terč bola časová prirážka 30 sekúnd.
Tomáš Sklenárik nasadil vysoké tempo hneď po štarte a po výbornom behu a štyroch nezostrelených terčoch zostal tesne pod stupňami víťazov – vybojoval výborné 4. miesto. Daniel Jacko obsadil po bezchybnej streľbe v stoji 9. priečku, Radovan Humeník 17. V kategórii žiakov 12-13 ročných Libor Mladší vybehol na trať v svižnom tempe, zabudol si však pred štartom pripnúť strelecký remeň a výsledkom bolo celkovo 6 netrafených terčov, ale i napriek tomu pekné 5. miesto. Anke Fujdiarovej sa v nedeľu strelecky darilo menej obsadila 17. miesto. Na záver znova štartovali najmladší žiaci – Andrej Mladší tentokrát vybojoval 3. miesto a v ďalšom kole bude štartovať v drese vedúceho pretekára vo svojej kategórii.
Slovenský pohár v biatlone (Viessmann pohár) pokračuje ďalším kolom 26. - 27. januára 2013 v oravskej Breze rýchlostnými a vytrvalostnými pretekmi žiakov. Dúfame, že nám dovtedy vydržia dobré snehové podmienky v okolí Revúcej.
Ak máte čas a chuť, príďte našich pretekárov povzbudiť v ďaľších bojoch o body do Slovenského pohára v tomto náročnom, ale krásnom športe.
Viac informácii a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
KB Revúca
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-