Futbalové zápasy v novovytvorenej V. lige skupine košicko-gemerskej prinášajú zaujímavé výsledky. Z pohľadu fanúšikov z horného Gemera, ktorý je zastúpený v skupine piatimi mužstvami, je ich vstup do nového ročníka zatiaľ nevyrovnaný. Aj keď očakávame, že sa naše mužstvá po čase skonsolidujú a zvyknú si na iný štýl, akým hrali vlani, ukazuje sa, že to nebude pre nich prechádzka rajom. Zatiaľ sa držia v strede tabuľky, a čo je nemilé prekvapenie, Krásnohorské Podhradie, ktoré má už viacročné skúsenosti s touto súťažou, ešte nezískalo ani bod a spolu s Košickou Novou Vsou sa usadilo na chvoste tabuľky. Snáď tam dlho nebudú svietiť. Bodovo je najvyššie Gemerská Hôrka a v jej závese Maj Gemer
Výsledky V. ligy KG skupiny - 2. kolo: Malá Ida - Kokšov-Bakša 1:5 (0:0), góly: Balog - Ivan 2, Stolár, Korínek, Rúžička, Myslava - Ruskov 1:2 (1:1), góly: Šoltés - Bočkoráš, Fedor, Koš. N. Ves - Kalša 1:3 (0:2), góly: Lumtzer (
TABUĽKA PO 2. KOLÁCH
|
1. |
Kokšov - Bakša |
2 |
2 |
0 |
0 |
6:1 |
6 |
|
2. |
Šaca |
2 |
2 |
0 |
0 |
5:2 |
6 |
|
3. |
Ťahanovce |
2 |
1 |
1 |
0 |
5:1 |
4 |
|
4. |
Kalša |
2 |
1 |
1 |
0 |
4:2 |
4 |
|
5. |
Gemerská Hôrka |
2 |
1 |
1 |
0 |
2:1 |
4 |
|
6. |
Gem. Poloma |
2 |
1 |
0 |
1 |
3:3 |
3 |
|
7. |
Ruskov |
2 |
1 |
0 |
1 |
2:2 |
3 |
|
8. |
Lipovník |
2 |
1 |
0 |
1 |
2:2 |
3 |
|
9. |
Geča |
2 |
0 |
2 |
0 |
1:1 |
2 |
|
10. |
Myslava |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:3 |
1 |
|
11. |
Dobšiná |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:4 |
1 |
|
12. |
Malá Ida |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:6 |
1 |
|
13. |
Krh. Podhradie |
2 |
0 |
0 |
2 |
2:4 |
0 |
|
14. |
Koš. Nová Ves |
2 |
0 |
0 |
2 |
2:8 |
0 |
ZÁPASY 3. KOLA 21.8.2011 o 16.00 hod.:
Šaca - Malá Ida, Ťahanovce - Lipovník, Kalša - Geča, Ruskov - Koš. N. Ves, Kokšov-Bakša - Myslava, 20.8.2011: Krh. Podhradie - Dobšiná, Gem. Hôrka - Gem. Poloma.
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-