Počas uplynulého víkendu usporiadal FK Kovstav Rožňava už ôsmy ročník turnaja v malom futbale Kovstav Cup. Prvenstvo na turnaji si vybojoval nováčik Corpora Fox pred Podrákošom a ďalším nováčikom FC Markuškou. Podrákoš obhájil finálovú miestenku
Z prvej skupiny si postup do finále vybojoval bez straty bodov Podrákoš, ktorý mal zároveň aj najlepšiu obranu i útok. Postupne zdolal Markušku, Faraón a deklasoval Gem. Polomu B. Druhým postupujúcim sa prekvapujúco stali futbalisti nováčika z Markušky. Gemerskej Polome B nadelili poltucet gólov a zdolali aj domáci celok. Z druhej skupiny postúpila Corpora Fox, ktorá zaťažila konto gólmana Prahy - Stred dvojciferným skóre, ale s Beforou uhrala iba nerozhodný výsledok. Befora zdolala Prahu - Stred rozdielom šiestich gólov, ale nakoniec mohla zasiahnuť do bojov iba o tretie miesto, keďže za Corporou zaostala pri rovnosti bodov o skóre.
Markuška príjemne prekvapila
V boji o tretie miesto si Befora pohár horkosti vypila do dna. Do polčasu mala síce vedená skúseným M. Lengom viac z hry, neustále ostreľovala bránu Markušky, ale skórovať nedokázala. Súper, naopak, jedinú šancu využil na prekonanie gólmana Gallíka, inak rozhodcu z regionálnych trávnikov. Po prestávke sa Beforákom podarilo skóre vyrovnať, ale otočiť stav vo svoj prospech už nedokázali. Hráči Markušky šli najprv po druhýkrát do vedenia a neskôr z prečíslenia dosiahli aj tretí gól, ktorý im v konečnom súčte vyniesol v premiére tretie miesto.
Kvalitne zastúpené finále
Vo finále nastúpili proti sebe Corpora Fox a vlaňajší víťaz Podrákoš. V oboch mužstvách boli zastúpení skúsení a kvalitní hráči. Corporu viedol Klinko (Gem. Hôrka), mlaď zastupovala trojica bratov Gereovcov, Kún (Krh. Podhradie), Hagovský, L. Varga (SP MFK Rožňava) a O. Kerekeš (Kružná), jeden z popredných kanonierov II. triedy. Káder Podrákoša tvorila bývalá trojica štvrtoligistov Tatrana Betliar Vávra (Lipovník), Jakab (Rudná) a Hajduk (Vlachovo). Okrem brankára Majtányiho (Štítnik K.T.) sa predstavil Zagiba (Lipovník), M. Árvay (Betliar) a K. Chomjak, nateraz najlepší rozhodca ObFZ Rožňava. Polčasové skóre 2:0 stanovili futbalisti Corpory Fox, ktorí najprv po prízemnej strele M. Gereho otvorili skóre a neskôr vedenie poistil Hagovský. Šance Chomjaka a Vávru na opačnej strane ostali nevyužité. Po prestávke sa Kerekeš niekoľkokrát ocitol zoči-voči Majtányimu, ale z príležitostí nedokázal vyťažiť tretí, rozhodujúci gól. Na opačnej strane Vávra po strele z otočky dosiahol kontaktný gól, ale to bolo zo strany futbalistov Podrákoša všetko. Neskôr Gere po krížnej strele vymietol pavučinu Majtányiho brány, štvrtý gól Corpory dosiahol po prihrávke Kúna Hagovský a na konečných 5:1 upravil Varga. Corpora Fox sa tak mohla zaslúžene radovať z turnajového víťazstva.
Kovstav Cup má už svoje pevné miesto v kalendári letnej prípravy. „Tento rok sa opäť hralo v dvoch skupinách a prihlásili sa aj nové mužstvá, čo svedčí o atraktívnosti turnaja. Teší aj fakt, že v jednotlivých celkoch sa podobne ako v predošlých ročníkoch predstavili poprední hráči nielen z okresných, ale aj nižších ligových súťaží,“ uviedol riaditeľ turnaja Karol Piater, ktorý odovzdal víťazným mužstvám poháre a diplomy.
Rekapitulácia, 1. ročník: Šugár Gemtex, Befora, GRM, 2. ročník: Šugár Gemtex, Stavbár, Befora, 3. ročník: Maraboro, Šugár- Gemtex, Kedo, 4. ročník: Lotsen, AM Plast, Befora, 5. ročník: J. P. Stav Lipovník, Befora, Norvegia, 6. ročník: LOR - Orabinec, FK Honce, Snaha, 7. ročník: Podrákoš, Krh. Podhradie, Befora, 8. ročník: Corpora Fox, Podrákoš, FC Markuška.
Karol Csobádi
Foto: autor
{gallery}futbal/2011/kovcup{/gallery}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-