Kokšov Bakša - Tatran Betliar 3:4 (1:1). Góly za Tatran: 42ʼ Miroslav Demeter na 1:1, 61ʼ Ladislav Varga na 1:2, 78ʼ Vladislav Vávra na 2:3, 94ʼ Martin Árvay na 3:4. Žltá karty za Tatran: 64ʼ Miroslav Demeter. Červená karta za Tatran: Hostia sa potom snažili čo najskôr vyrovnať a boli aktívnejší, no strely Kováča a Demetera gól nepriniesli. Naopak v 25. minúte sa v šanci ocitol po brejku jeden z hráčov domácich, ktorý sa rútil sám na gólmana Tatrana, ten však dobrým zákrokom podržal svoje mužstvo. V 32. minúte si Betliarčania vypracovali obrovskú šancu na vyrovnanie skóre. Strelu I. Lörinca brankár domácich vyrazil pred Vávru, ktorého dorážku zneškodnil na bránkovej čiare jeden z obrancov domácich. Desať minút pred polčasovým hvizdom mohli domáci poistiť svoje jednogólové vedenie, no ich dve šance ostali nevyužité. V 42. minúte hostia gólom do šatne vyrovnali. Strelcom gólu bol Demeter, ktorý ťažil z presnej prihrávky Vargu.
Druhý polčas začal obrovskou šancou Vargu, ktorý ale v dobrej pozícii nemieril presne. Odpoveďou domácich bola nepríjemná strela z diaľky, ktorú Kelíšek radšej vyrazil na roh. V 59. minúte síce domáci dosiahli gól na 2:1, ten však kvôli postaveniu mimo hry uznaný nebol. V 61. sa už ale skóre menilo po tom ako Demeter vysunul Vargu, ktorý sa zoči-voči gólmanovi domácich nepomýlil - 1:2. V 69. minúte domáci vyrovnali po rýchlej rozohrávke a 20 minút pred koncom sa začínalo prakticky odznova. V 70. minúte sa Tatranu, po nešetrnom faule, zranil kapitán I. Lörinc a musel byť vystriedaný. V 78. minúte sa práve po spolupráci so striedajúcim Benediktym ocitol v šanci Vávra, ktorý vrátil vedenie na stranu hostí - 2:3. Domáci sa potom, aj za podpory hlavnej rozhodkyne, snažili o vyrovnanie, no do výraznejších šancí sa nedostávali. Tréner hostí stiahol z útoku do obrany Vargu a vpredu sa spoliehal už len na Demetera. V 84. minúte videli po červenej karte domáci M. Stoľár a náš Kováč. V úvodnej minúte až päťminútového nadstavenia sa domácim podarilo vyrovnať na 3:3 a zdalo sa, že Tatran opäť príde o body v závere stretnutia. Posledné slovo mal ale M. Árvay, ktorý v 94. minúte po brejku získal pre Tatran prvé šiestoligové víťazstvo v prebiehajúcom ročníku. Nováčik súťaže sa vďaka nemu posunul v tabuľke na 11. miesto.
Ivan Tokoly
NAJLEPŠÍ STRELCI VI. LIGY:
KOŠICKO-GEMERSKÁ
5 gólov: S. Macak (V. Opátske), Bodnár (Gemerská Hôrka),
4 góly: J. Barnák (Dobšiná), Hutter (Geča),
3 góly: Korinek (Kokšov-Bakša), P. Hudák (Vyšné Opátske B), B. Čišovský, Kalinka (obaja Ťahanovce), Prónyai (Krásnohorské Podhradie), Papcún, Halčišák (obaja Geča), Ľ. Sarvaš, Hegeduš (obaja Ďurkov), Luka (Malá Ida), Ivan Stoľár (Kokšov-Bakša),
2 góly: M. Sarvaš (Ďurkov), Jakab (Košická Nová Ves), Piater (Krásnohorské Podhradie), Koľvek (Ťahanovce), Ľ. Seman (Malá Ida), Rohály (Turňa), Lörinc, Demeter, L. Varga (všetci Betliar), Mackanič (Budimír), Labič, Knap (obaja Vyšné Opátske B), Milko (Gemerská Poloma), Farkaš (Košická Nová Ves), V. Kováč (Gemerská Hôrka), Marek Stoľár (Kokšov-Bakša),
1 gól: Ondrejčo, Lelák, Labič, Krompaský, Dečman, Mihok, Zlatník, E. Surgent, Mackanič (všetci Vyšné Opátske B), Szkokan, Zsóri, Ferdinad, Klinko, Ištók (všetci Gemerská Hôrka), Figura, Hoščuk (obaja Geča), Chochol, Maroš Gallo, Fecko, Gere, Grác (všetci Gemerská Poloma), Riemer, Lumtzer, Šurín (všetci Košická Nová Ves), Ďurko, Túróczi, Eperješi, Rebej, Puškáš (všetci Turňa), Fabián, Dudra (obaja Dobšiná), Prebi, Glovňa (obaja Ťahanovce), Gonos, V. Varga, Vávra, Arvay (všetci Betliar), Šofránek, Imrich Stoľár (obaja Kokšov-Bakša), Demčák (Budimír), Timura, Hanko, Marek Čisovský, Obšitoš (všetci Ďurkov), Galajda, Luko (obaja Krásnohorské Podhradie), L. Surgent, Večeřa, Knapík, Orgovan (všetci Malá Ida),
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-