II. trieda: Jovice – Čoltovo 9:1 (3:0). V prvom jarnom kole privítalo mužstvo Jovíc vo Veľkonočnú nedeľu súpera z Čoltova. Počasie nebolo zrovna ideálne, pretože počas celého zápasu fúkal silný vietor, čo sa odzrkadlilo aj na návštevnosti tohto zápasu. Pred samotným začiatkom zápasu zistil rozhodca aj delegát, že traja hráči domácich majú už neplatné registračné preukazy. Za brankára Sopócyho preto musel ísť do brány Parada, za kapitána Nagya Doboš a za Plošnicu Tomi.Druhý polčas sa niesol v podobnom duchu, ako ten prvý. Chlapci boli dnes pri chuti a strieľali jeden gól za druhým. Do streleckej listiny sa ešte zapísali Lindák, M. a P. Tomi, Lovaš a Rusnyák. Hlavne Rusnyákov gól určite potešil oko fanúšika, keď sám prešiel cez 4 hráčov hostí a strelou k vzdialenejšej tyči rozvlnil sieť súperovho brankára. Čestný úspech hostí vsietil Jonáš, ktorého strela z diaľky skončila v sieti domáceho brankára. Konečný hvizd- domáci vyhrali vysoko 9:1.
Výsledok hovorí jasne za všetko. Samozrejme treba pochváliť aj hráčov hostí, pretože aj za nepriaznivého stavu sa pokúšali streliť gól, čo sa im napokon aj podarilo. V mužstve domácich sa rysuje nové mladé mužstvo doplnené o niektorých skúsených hráčov - až časom sa ukáže akým smerom sa bude futbal v Joviciach uberať. V ďalšom kole privítajú Jovičania opäť na domácej pôde súpera z Honiec, čo už bude ťažší oriešok, ale domáci si nič iné ako víťazstvo nepripúšťajú!
Zostava Jovíc: Parada - Tomi st., Klárik, Szabó, Doboš(C), Tomi ml., Krága, Rusnyák, Lovaš, Lindák, Grecmacher.
Pred 20 divákmi korektne rozhodoval R. Farkaš, delegátom bol pán Šmelko.
Matúš S.
Druhé víťazstvo Rakovnice vonku ju posunulo na šieste miesto v tabuľke II. triedy
Mladosť Brzotín - Baník Rakovnica 1:3. Obidve mužstvá II. triedy mali v 12. kole súťaže sťažené podmienky, nakoľko sa hral futbal v studenom počasí a ešte hru sťažoval silný vietor. Na hráčov Mladosti bolo vidno, že mali dosť veľký herný výpadok, lebo nehrali ani súťažné a ani priateľské zápasy. Hostia umne držali domácich futbalistov ďaleko od vlastného pokutového územia. V 6. min. sa hostia ujali vedenia, keď brankár domácich vyrazil po skrumáži loptu presne na nohu Murzu z mužstva Rakovnice a ten už vedel, kde treba loptu zasunúť. 0:1. V 14. min. domáci Lazok po chybe obrany hostí vyrovnal. 1:1. V druhom polčase domáci sa dostali do tempa, ale svoje šance nevyužili. Aj zásluhou veterána v bránke hostí Mátaša. Hostia krásnymi brejkami Samka a Tomka stanovili výsledok na konečných 1:3. Rozhodca udelil po jednej žltej karte. Veľmi dobre rozhodoval Iglai. Asi 50 divákov ocenilo za predvedenú hru obidve mužstvá.
L. Sz.
TABUĽKY FUTBALOVEJ II. TRIEDY:
domáce zápasy zápasy hrané vonku
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-