Vrcholom domácej letnej biatlonovej sezóny boli Majstrovstvá Slovenska v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch vo Vyhniach. Tohtoročná kolekcia majstrovských medailí pretekárov Klubu biatlonu Magnezit Revúca sa rozrástla na 8. V stredných žiackych kategóriách sa na prvej položke Liborovi Mladšiemu (4,1) zasekol zásobník v zbrani a napriek najrýchlejšiemu bežeckému času to bol koniec nádejí na medailu, obsadil 7. miesto. René Chrapán (0,4) po nádejnej prvej streľbe druhú pokazil a bolo z toho 13. miesto. Výbornú streľbu (1,0) s jediným netrafeným terčom predviedli Anka Fujdiarová a Emma Petalíková, čo im v mimoriadne silnej konkurencii stačilo na výborné 9. a 10. miesto.
V najmladších žiackych kategóriách rozhodovali o umiestneniach desatiny sekundy – Andrejovi Mladšiemu (1) jediný nezostrelený terč priniesol bronzovú medailu, čo je po dlhšom tréningovom výpadku veľmi pekný výsledok. V prípade Emky Kapustovej (2) dve rany mimo znamenali 7. miesto.
V nedeľných rýchlostných pretekoch sa počasie umúdrilo. Dopoludňajšie štarty dorastu a dospelých síce museli byť posunuté kvôli hustej hmle, ale potom sa už vďaka slniečku všetko vrátilo do normálnych, aj keď stále blatných koľají.
Jankovi Majerčíkovi (2,2) ani Lucii Chrapánovej (2,5) nevyšla podľa predstáv streľba a obaja obsadili 5. miesto.
Žiacke preteky už okrem šmykľavých tratí nič nerušilo. Skvelú formu potvrdil Lukáš Ottinger (1,0), ktorému rýchle nohy a jediný nezostrelený terč opäť priniesli striebro, pričom od zlata ho delilo 2,8 sekundy! Možno to bolo práve jedno drobné pošmyknutie na blatnej trati... Ale taký je už šport. Stabilnú vysokú výkonnosť potvrdil 6. miestom aj Tomáš Sklenárik (1,1). Radovan Humeník (1,1) a Gabriel Nagypál (3,2) zopakovali svoje umiestnenia zo soboty.
V stredných kategóriách vybiehal hneď v úvode na trať Libor Mladší (1,0). Tentokrát bolo pri streľbe všetko v poriadku a jediné trestné kolo spolu s rýchlym behom znamenali zlato, majstrovský titul a rovnako ako v zime aj víťazstvo v celkovom hodnotení Slovenského pohára. René Chrapán (1,1) po výbornej streľbe obsadil 8. miesto, rovnako strieľajúca Emma Petalíková obsadila 12. priečku. Anke Fujdiarovej sa nedarilo strelecky (2,3), a to ju odsunulo na 22. priečku.
V tesných výsledkových listinách najmladších žiakov opäť rozhodovali sekundy, tri trestné kolá pre Andreja Mladšieho (3) znamenali 13. miesto. Ema Kapustová (2) minula dvakrát a stačilo to na 5. miesto.
Letná biatlonová sezóna 2013 je za nami. So ziskom dvoch titulov a celkovo 8 medailí z Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone sa zaradí medzi tie najúspešnejšie.
Veríme, že sme potešili všetkých, ktorí nám fandia a podporujú nás. Ďakujeme.
Po krátkej prestávke sa začíname pripravovať na sezónu zimnú a želáme si, aby snehu bolo toľko, ako vlani.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
(PRIPRAVUJEME AJ FOTOREPORTÁŽ)
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-