aby som pánovi Lengovi k tejto milej udalosti srdečne zagratuloval. Na margo tohto úspechu sa čerstvý víťaz ankety Gól jesene 2011 pre Maj Gemer takto zdôveril:
„Ďakujem za gratuláciu. Každý úspech ma poteší, takže aj víťazstvo v tejto diváckej ankete ma potešilo. Samozrejme, bez ľudí, ktorí mi poslali hlas, by som nevyhral. Taktiež musím povedať, že za každým streleným gólom nie je len jednotlivec, ale robota celého tímu. Aj pri tejto akcii, keď som strelil gól, vybojoval loptu Minčík, hlavou priťukol Jankovi Urbanovi, ktorý mi ideálne prihral. Loptu som prebral na hranici 16-ky a mojou slabšou ľavou nohou som trafil vzdialenejší horný roh brány Bohúňova. Pre bystranské mužstvo je to pocta aj preto, že v každom mesiaci na jeseň 2011 sme mali niekoho v hre o gól mesiaca. Táto súťaž o gól mesiaca, resp. o gól jesene však ešte neoslovila viaceré mužstvá v našom okrese, čo je zatiaľ na škodu. Na každom okresnom ihrisku padajú pekné góly, no kameramani zatiaľ neposúvajú natočené strelené góly pre pána Csobádiho, ktorý spracováva tento materiál pre svoju internetovú stránku o futbale v Rožňavskom okrese. Určite by každý hráč, ktorý strelí gól, rád videl ten svoj v nominácii. Náš kameraman Maroš Dorkin však s pánom Csobádim úzko spolupracuje, a tak góly z Bystrého môže vidieť každý. Treba len dúfať, že už na jar sa zapoja do súťaže o pekné góly všetky tímy 1. triedy a 5. ligy z nášho okresu, a pri tejto väčšej konkurencii, bude aj víťazstvo tešiť ešte viac.“
ML+OD
{gallery}futbal/2012/leng{/gallery}
{jcomments on}
nedeľa, 15 január 2012 19:30
Úspech futbalistu Miloša Lenga i jeho spoluhráčov Baníka Rožňavské Bystré, ktorý poteší Doporučený
Napísal(a) Miloš Leng+Ondrej Doboš
Miloš Leng, aktívny futbalista TJ Baník Rožňavské Bystré, dobre pozná futbalové trávniky takmer po celom Slovensku. Veď v nedávnej minulosti hral aj za bývalú druholigovú Jelšavu, Rožňavu i Lokomotívu Košice. Ako štyridsiatnik sa natrvalo obliekol do dresu rodného Rožňavského Bystrého, ktoré vzorne reprezentuje v I. triede. Prečo dnes o ňom píšeme? V sobotu 14. januára 2012 sa stal víťazom diváckej ankety o najkrajší gól futbalových súťaží Rožňavského okresu, ktorú vypísala webová stránka Infofutbal Rožňava a ktorú aj vyhodnotili. Z rúk predsedu ObFZ v Rožňave Jána Džubáka prevzal zaujímavú trofej, ktorú do súťaže venoval rožňavský podnikateľ Jaroslav Strelka. Využil som príležitosť,
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-