Dňa 30. 12. 2012 v telocvični ZŠ v Dobšinej sa uskutočnil futbalový turnaj. Na turnaji štartovalo 8 mužstiev, hralo sa v dvoch skupinách, v ktorých sa hralo systémom každý s každý s každým. Po nich nasledovala vyraďovacia fáza. V nej sa zrodilo toto poradie mužstiev: 1. PF 2013, 2. Kečovo, 3. Joky team, 4. Slza (Dedinky). Výsledky - o 3. miesto: Joky team – Slza 5:2. Finále: PF 2013 – Kečovo 3:0.Prvý zápas
Dva vlastné a dva lacné góly výrazne naštrbili úvod zápasu a ďalší priebeh zápasu. Hra mužstva nemala ani hlavu ani pätu, dokázalo si vypracovať asi iba jednu vážnejšiu šancu. V ďalšom priebehu hralo a pôsobilo odovzdane, hráči z poľa sa nevedeli s loptou dostať na polovicu súpera, nie to ešte ohroziť brankára druhého mužstva. Tretí gól inkasovalo z penalty, keď brankár porušil pravidlá. Niektorí hráči mužstva hrali tvrde, ale férove. V druhom polčase podalo lepší o niečo výkon, keď hlavne inkasovalo menej gólov.
Druhý zápas
Mužstvo Dediniek začalo náporom, brankár White Man mužstvo podržal. Obrancovia však vyrazené lopty nedokázali odvrátiť. Tlak sa stupňoval, prvý gól bol znova vlastný. Ďalší gól inkasovalo po samostatnom úniku. Do brány išiel druhý brankár, inkasoval oveľa horšie góly. Do druhého polčasu mužstvo nastúpilo v novej zostave. Dedinky ovládli hru a útočili so všetkými hráčmi. Bolo len otázkou času, kedy pridajú ďalšie góly. Po strele, keď brankárovi clonil obranca pridali ďalší gól. Mužstvo White Man sa snažilo hru ukľudniť, ale mladí neskúsení hráči nedokázali loptu podržať. Naopak Dedinky pokračovali v nátlakovej hre a pri jednom z gólov doslova „rozobrali“ všetkých hráčov teamu White Main. Ďalší gól pridali, po viacerých šanciach, ktoré nepremenili. Po prečíslení skórovali hráč Dediniek do prázdnej bránky. Team White Man striedal hráčov v poli, zmeny sa veľmi neprejavili. Posledný gól padol keď piati hráči Dediniek vyšachovali hráčov teamu White Man.
Tretí zápas
Po štyroch inkasovaných a niektorých aj lacných góloch sa predstava o prípadnej výhre tohto celku rozsypala.
Komentár k zápasu Black Man – Dedinky
V tomto zápase mali Dedinky spočiatku problémy s prekonaním brankára. Hra druhého celku bola bez disciplíny a gól inkasovali aj penalty. Po prestriedaní sa hra mužstva Dediniek zlepšila. Mladší hráči zlomili odpor súpera dvoma gólmi. Dokonca súper hral v oslabení o troch hráčov (t.j. iba jeden hráč v poli). V ďalšom priebehu mali cigáni k dispozícii jednu penaltu, a ohrozili súperovho brankára asi trikrát. Vyskytla sa aj situácia, keď hra musela prerušená, hráč Dediniek ležal na zemi. Následnú šarvátku musel riešiť rozhodca zápasu a diváci, ktorí boli blízko. V závere sa zápas dohrával bez tvrdších zákrokov.
Komentár zápasu Black Man – Dobšiná
V tomto zápase nebolo núdza o viaceré zaujímavé momenty počas zápas. Dobšiná síce strelila prvý gól, keď od úvodu zápasu mala prevahu. Neskôr nečakane Lindák inkasoval gól zblízka od Mariána Bubenčíka. O pár minút sa však po kombinačnej akcie po ľavej strane dostala Dobšiná do vedenia. Vyskytli sa aj šarvátky počas zápasu. Dobšiná pridala ďalšie góly, či už po penalte, ale aj inými spôsobmi.
Niektoré výsledky:
Joky Team – Ultras 4:0
Black Man – White Man 7:0
Diabli – Kečovo 0:0
PF 2013 – Slza 3:0.
Text a foto: Bc. Štefan Tomášik
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-