 |
 |
 |
Náučný chodník má dĺžku 6 km s 5 informačnými panelmi, jeho prechod trvá cca 2 až 3 hodiny (plus cesta naspäť). Trasa je stredne náročná s celkovým prevýšením 720 m, vedie súbežne so žlto značenou turistickou trasou. Začína na hlavnej autobusovej zastávke v centre mesta Tisovec, kde sa nachádza prvý informačný panel. Smerujeme k železničnému podjazdu, potom paralelne so železničnou traťou. Poľná cesta vedie na koniec lúky a strmým stúpaním k druhej zastávke nad studničkou, ktorá informuje o živote lesa a vody. Od studničky už len miernym terénom príjemnou lesnou cestou, zväčša smrekovým porastom, pokračujeme až na Pasiečky (826 m. n m.). Tu sa naskytnú pekné výhľady na blízke tisovské vŕšky: Kochy, Hradovú, Vysoký vrch, Kozák, Šajbu, Voniacu, či na Muránsku planinu a časť východných Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou. Ďalej pokračujeme mierne stúpajúc starou zvážnicou. Pred vstupom do lesa, v lokalite zvanej Pavlovka, sa nachádza 3. 
panel náučného chodníka a ponúkajú sa výhľady na južnú a západnú stranu Slovenského rudohoria, s dominujúcou blízkou Ostrou, Hradovou, či majestátnym Klenovským Veprom a Poľanou. Po stúpajúcom traverze príde dlhý výstup, na hrebeni Holckovej stojí vyvýšený drevený chodník cez rašelinisko, opravený v roku 2014. Popri drevenej studničke ideme k mohyle botanika Václava Vraného (1851-1929), postavenej v roku 1930. O niekoľko metrov za mohylou sa napojíme na červenú značku, známu aj ako Cesta Márie Széchy a prídeme k rázcestiu turistických značiek na Tŕstí. Ak sa z rázcestia vydáme smerom na Kvakov vŕšok po červenej a žltej značke, o malú chvíľu sa ocitneme pri odbočke k turistickej chate Tŕstie (zväčša zamknutej). Pri chate je posledný panel, venovaný histórii turistiky v Tisovci. Naspäť do Tisovca sa vrátime po rovnakej trase.
Na trase sa nachádza 5 informačných panelov, z ktorých sa môžeme oboznámiť s prírodou, faunou, flórou a zaujímavosťami lokality, ktorou chodník prechádza: 1. Tisovec, autobusové nástupište: Náučný chodník Tŕstie – základné údaje o chodníku, 2. Studnička v Čiernej hore: Život vody a lesa, 3. Pavlovka: Lúky, pasienky a premeny krajiny, 4. Pomník Václava Vraného: Botanik Václav Vraný, 5. Chata na Tŕstí: História turistiky v Tisovci.
Viac informácií:
https://www.tisovec.com/navstevnik/tipy-na-tury/-na-trstie-a-spat/
Pripravuje Marta Mikitová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-