Na časti tejto trasy vedúcej katastrom mesta Hnúšťa, vytvorilo mesto v auguste 2021 náučný chodník, ktorý je vôbec prvým na území tohto mesta. Je na ňom osadených šesť informačných tabúľ, podrobne približujúcich zaujímavé momenty histórie, ktoré sa tu odohrali. Autormi textov sú Patrik Beňuš a Roman Lebeda, tabule obsahujú aj stručné anglické zhrnutie.
Na náučný chodník sa dá nastúpiť po zelenej turistickej značke priamo z Hnúšte, alebo napojiť aj na troch miestach – od Kadlubu, zo sedla Brezina, alebo z časti Polom. Keďže náučný chodník kopíruje časť trasy historickej cesty, nejedná sa o okruh. Má 9 km a treba si na jeho prechod rezervovať asi 3 hodiny. Celý náučný chodník sa dá prejsť aj na bicykli.
Zastavenia náučného chodníka s náučnými tabuľami: 1. Nad Polomom – Lanová dráha Hačava – Burda, 2. Polom – Gemerské Machu Picchu, 3. Vyhliadkové miesto Laz – Cesta železnej rudy, 4. Sedlo Brezina – Legenda o Muránskej Venuši, 5. Nad Kadlubom – Dievčenský cintorín, 6. Vyhliadka Cigán – Železné srdce Hnúšte.
Prvá tabuľa je nad obcou Polom, konkrétne na mieste vrcholovej stanice lanovky Hačava – Burda. Vypovedá o tejto lanovej dráhe, objavení mastenca a magnezitu, histórii i súčasnosti ťažby a spracovania. Od roku 1903 týmto miestom viedla nákladná lanová dráha na prepravu magnezitu. Dodnes sa tu ukrývajú základy stožiarov, ktoré viedli na 5 kilometrov vzdialenú Burdu, kde sa nachádzali magnezitové ložiská, ruiny domu, ktorý slúžil sa ubytovanie správcu i základy vrcholovej stanice lanovky. Na lúčke na severozápade je v hĺbke fabrika, do ktorej lanovka prudkým klesaním pokračovala.
Druhá tabuľa je osadená priamo v obci Polom, dnes mestskej časti Hnúšte, dokumentuje históriu dedinky, ktorú pre svoju nadmorskú výšku a uzavretosť od civilizácie nazývajú aj gemerské Machu Picchu. Bývalá banícka osada sa v súčasnosti vyľudňuje a domy sa premieňajú na rekreačné objekty. Na prechádzke nad dedinou je výhľad na všetky svetové strany.
Tretia tabuľa stojí na vyhliadkovom mieste Laz. Venuje sa ťažbe a spracovaniu železnej rudy v regióne. Keďže leží na mieste, neďaleko ktorého viedla lanová dráha medzi Železníkom (vrch s plochým vrcholom na východe) a Likierom, opisuje zaujímavosti o tomto, na tú dobu výnimočnom technickom diele. Dodnes sú rovnakou trasou vedené elektrické stĺpy vysokého napätia, pod ktorými by sa našli desiatky betónových základov niekdajšej 13-kilometrovej lanovky, ktorá v časoch najväčšej slávy prepravovala 700 ton železnej rudy denne.
Štvrtá tabuľa je v sedle Brezina. Približuje život a legendu o Márii Séčiovej, jej búrlivý, bojovný život, i smutný koniec. Jej životný príbeh je taký silný, že nezmizol z povedomia ľudí ani vplyvom času.
Piata tabuľa je umiestnená nad osadou Kadlub. Miesto je nazvané Dievčenský cintorín, kde počas tatárskeho vpádu bojovali odvážne dievčatá z Rimavského Brezova. Udalosť sa odohrala v 13. storočí niekde v týchto v miestach na pomedzí chotárov Rimavského Brezova, Hnúšte a Kyjatíc. Na tejto tabuli je opísaný celý príbeh podľa legendy Jána Poničana.
Na vrchu Cigán je šiesta tabuľa. Pod nohami leží celý priemyselný park, vďaka ktorému Hnúšťa vyrástla z dedinky na mestečko a na tabuli je popísaná história priemyslu mesta, najmä dejiny železolejárne v Maši a železiarne v Likieri.
Súčasťou náučného chodníka sú aj dve vyhliadkové miesta. Jedno na vrchu Cigán nad Rimavským Brezovom, odkiaľ je výhľad na celú Hnúšťu, Klenovec a v pozadí aj na Klenovský Vepor. Ide o vyhliadkové miesto, z ktorého sa dá urobiť najkrajšia fotografia mesta Hnúšťa. Druhé je na vrchu Laz medzi Brezinou a Polomom, odkiaľ je krásny severný výhľad na Ďumbier i Chopok. Na juhu vidieť najvyššie vrchy Maďarska a na východe historicky významný vrch Železník. Na tomto mieste je osadené 
umelecké dielo – železné kliešte umeleckého kováča Martina Jackuliaka z Rimavských Zalužian, ktorý svoje dielo pomenoval Pocta remeslu. Kováčske kliešte sú zväčšeninou reálnych klieští, vyrobené sú z oceľových tabúľ, dosahujú výšku 5,4 metra a vážia 200 kilogramov, navyše boli natreté fosforom, aby sa mohli zaskvieť pod hviezdnou oblohou a navodiť priam rozprávkovú atmosféru. Dielo sa môže pýšiť zápisom v Knihe slovenských rekordov ako najväčšie na Slovensku. Kliešte symbolizujú najslávnejšiu časť histórie mesta aj regiónu, časy, keď v Likieri postavili prvú koksovú pec na Slovensku a v Hnúšti sa v jej období vyrábalo najviac surového železa v celom Uhorsku. Popri veľkom závode v časti Likier stále fungovala menšia železolejáreň v Maši, kde až do roku 1923 vyrábali rôzne železné nástroje a aj takéto kliešte. Takže táto symbolika je skutočne úzko prepojená s históriou Hnúšte.
Viac informácií:
https://mesto.hnusta.sk/navstevnik/turisticke-informacne-centrum-hnusta/naucny-chodnik-marie-szechy/
https://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/hnusta-naucny-chodnik-cesta-marie-szechy/
https://mynovohrad.sme.sk/c/22715957/hnusta-ma-o-atrakciu-viac-naucny-chodnik-kopirujuci-cestu-muranskej-venuse-je-plny-zaujimavosti.html
https://mynovohrad.sme.sk/c/22497132/na-gemeri-sa-zrodil-obri-unikat-klieste-martina-jackuliaka-meraju-vyse-pat-metrov.html
Marta Mikitová
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-