S postupom času nás naši hrdinovia opustili a miesta zasiahol smútok v podobe postupného zabúdania. Aj preto sa dobrovoľníci z Klubu vojenskej histórie Krasnogvardejci Košice rozhodli, že bojisku Dielik opäť navrátia pietny charakter a vytvoria tu náučnú lokalitu zameranú na dejiny Slovenského národného povstania.
Prvé prípravné práce tohto unikátneho projektu začali na jar roku 2020, kedy iniciátori projektu z oblastnej organizácie cestovného ruchu /OOCR/ GEMER a Klubu vojenskej histórie Krasnogvardejci Košice, pozvali zástupcov Národného parku Muránska planina, mesta Tisovec a obce Muráň k prehliadke lokality a predstaveniu projektu. Po získaní potrebných povolení sa začali prvé práce na jeseň 2020. Celá zákopová línia, ako aj bunker, boli ručne vykopané členmi klubu. V priebehu leta 2021 sa do zákopov montovala výdreva a už 28.8.2021 sa tu konali regionálne oslavy SNP spojené s historickou ukážkou bojov. „Celý projekt vznikol ako jedna zo zastávok tematickej regionálnej trasy Cesty SNP Gemerom-Malohontom, na ktorej nachádzame niekoľko podobných miest, 
ktoré plánujeme do budúcna zveľaďovať a spoločne vytvoria jeden systematický komplexný príbeh Slovenského národného povstania v regióne. Veríme, že Náučná lokalita SNP – Bojisko Dielik bude slúžiť domácim, ako aj zahraničným turistom, na pietne podujatia k výročiam SNP, ako produkt cestovného ruchu v rámci Cesty SNP Gemerom-Malohontom, či edukačná pomôcka v prírode určená pre školské výlety. V neposlednom rade však na večnú pamiatku účastníkom Slovenského národného povstania,“ uviedol Viktor Brádňanský, autor myšlienky a projektu.
Projekt bol finančne podporený sumou takmer 5 400 eur Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja cez členský príspevok v oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer.
Náučná lokalita SNP - Bojisko Dielik prevedie po miestach bojov pešieho práporu Prvosienka z Tisovca, ktorý tu dňa 21.10.1944 zviedol ťažké boje proti postupujúcej nemeckej Kampfgruppe Schäfer. Tento boj si vyžiadal obete na obidvoch stranách a jeho detailný 
priebeh, ako aj to čo mu predchádzalo, sa návštevníci dozvedia na štyroch informačných tabuliach. Texty sú doplnené o priame svedectvá účastníkov bojov z radov pešieho práporu Prvosienka. Celkovú atmosféru dotvára obnovená, vyše 100 metrov dlhá, zákopová línia a veliteľská zemľanka, ktorú si návštevníci môžu prejsť a vcítiť sa do ťažkej situácie našich predkov.
Náučná lokalita SNP – Bojisko Dielik je k dispozícii návštevníkom kedykoľvek, začína sa pri pomníku padlých hrdinov SNP na Dieliku.
Mgr. Viktor Brádňanský
OOCR GEMER
Fotografie: Archív regiónu Gemer
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-