Odvtedy sa do tohto projektu zapojilo viacero miestnych regiónov na Slovensku, ktoré vytvorili alebo oživili regionálne značenie miestnych produktov. Hlavné ciele regionálneho značenia miestnych produktov zahŕňajú podporu miestnych výrobcov a poskytovateľov služieb, propagáciu a podporu rozvoja regiónu, podporu využívania miestnych zdrojov a podporu uchovávania hodnôt, tradícií a jedinečností regiónu. Regionálne značenie miestnych produktov je teda nielen spôsobom na podporu miestnej ekonomiky, ale aj prostriedkom na zachovanie a zdôraznenie charakteristických prvkov každého regiónu.
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT môže byť udelená fyzickým aj právnickým osobám, ktoré vyrábajú výrobky alebo poskytujú služby v oblasti Gemera-Malohontu a zároveň využívajú tradičné postupy, miestne alebo regionálne zdroje a suroviny. Cieľom značky je podporiť tých, ktorí prispievajú k udržateľnému rozvoju regiónu a zároveň chránia jeho prírodné a kultúrne bohatstvo.
Produkty a služby, ktoré môžu byť ocenené touto značkou, zahŕňajú potraviny a poľnohospodárske produkty, prírodné produkty, remeselné výrobky, ubytovacie a stravovacie služby, zážitky (doplnkové služby v cestovnom ruchu, animačné programy, vzdelávacie aktivity a pod.), tradičné podujatia.
Záujemcovia o certifikáciu a udelenie značky regionálny produkt Gemer-Malohont môžu posielať vyplnené žiadosti tento týždeň, do 30. septembra 2023 osobne, poštou, resp. elektronicky. V prípade, ak záujemca nestihne do tohto dátumu podať kompletnú žiadosť s prílohami, je potrebné kontaktovať koordinátora regionálnej značky elektronicky, prípadne telefonicky najneskôr do 29. septembra 2023.
Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER vyzýva všetkých, ktorí sa cítia spojení s týmto nádherným regiónom, aby sa zapojili do tejto výzvy a pomohli podporiť miestnych výrobcov a tradičné hodnoty Gemera-Malohontu. Viac informácií o tejto výzve a o regionálnom značení nájdete na webovej stránke www.gemer-malohont.sk.
Ing. Branislav Očkaik,
koordinátor regionálnej značky
/ +421 948 874 652
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-