Podnikateľské aktivity (9)
Značka Regionálny produkt Gemer-Malohont sa rozrástla o 12 nových členov
Napísal(a) Ján Ulický
V regióne Gemer aj v roku 2024 vyhlásili už 9. výzvu o udelenie certifikátu Regionálny produkt Gemer-Malohont. Výzva prebiehala počas mesiaca október 2024. Po posúdení žiadostí sa regionálny produkt rozšíril o 9 nových členov, 3 členovia požiadali o rozšírenie značky na nové produkty. Dňa 23. januára 2025 sa uskutočnilo slávnostné odovzdávanie certifikátov novým členom v zrekonštruovaných priestoroch Coburgovského kaštieľa v Jelšave.
Pozvánka na slávnostné odovzdávanie certifikátov Regionálneho produktu Gemer-Malohont
Napísal(a) Ján Ulický
Vážené členky a členovia rodiny regionálnej značky Gemer-Malohont, dovoľujeme si Vás srdečne pozvať na slávnostné odovzdávanie certifikátov, ktoré sa bude týkať ako nových žiadateľov, tak aj držiteľov značky, ktorým bola certifikácia obnovená. Táto významná udalosť, ktorá je súčasťou výzvy 09/2024, sa bude konať v príjemnom a historickom prostredí Kaštieľa Coburgovcov v Jelšave.
V Rimavskej Bani predstavili dva projekty, ktoré zatraktívnia turistickú ponuku regiónu Gemer a Malohont
Napísal(a) V Brádňanský
V regióne Gemer a Malohont opäť prichádzajú s novinkami, ktorých cieľom je rozšíriť ponuku cestovného ruchu. V obci Rimavská Baňa bola predstavená podoba plánovaného návštevníckeho centra kultúrno-tematickej trasy Gotická cesta a pri tejto príležitosti predstavili aj exteriérové kino, ktoré bude putovať po regióne a prinášať domácim aj návštevníkom priestor pre kultúrne vyžitie.
Gotická cesta je významná kultúrno-historická tematická trasa, ktorá prechádza regiónmi Gemer a Malohont. Táto cesta spája a prezentuje jedinečné gotické pamiatky, najmä kostoly, ktoré sú vďaka unikátnej freskovej výzdobe významným kultúrnym dedičstvom. Ich význam potvrdzuje aj fakt, že v roku 2022 získalo 12 kostolov Značku Európske Dedičstvo. „Získanie tejto značky nepochybne prispelo k vyššej rozpoznateľnosti regiónu, k zvýšenému záujmu o návštevu týchto lokalít, čo je prirodzene stimulom pre zlepšovanie infraštruktúry a ponuky služieb na tejto trase,“ uviedla Daniela Volenská
Výzva k predkladaniu žiadostí o udelenie značky REGIONÁLNY PRODUKT GEMER-MALOHONT
Napísal(a) B. Očkaik
Revúca, 25.09.2023 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER vyhlásila výzvu pre všetkých, ktorí s láskou a oddanosťou pracujú na vytváraní jedinečných produktov a služieb v regióne Gemer-Malohont. Regionálne značenie miestnych produktov, ako je Regionálny produkt GEMER-MALOHONT, je jednotným grafickým označením kvalitných výrobkov a služieb, ktoré sú vyrábané, resp. poskytované vo vymedzenom regióne a spĺňajú vopred stanovené kritériá.
Slovensko sa pýši bohatou tradíciou regionálneho značenia produktov, ktorá sa začala v roku 2008, keď nezisková organizácia Regionálne environmentálne centrum (REC) Slovensko zaviedla regionálne značenie pre regióny Kysuce, Malé Karpaty a Záhorie.
S pani Jankou Ciberajovou, podnikateľkou z Gemerskej Polomy, trocha netradične
Napísal(a) Danka Červenáková
Pani JANKA CIBERAJOVÁ, podnikateľka, kamarátka, gemersko-polomská rodáčka oslavuje dvadsiate jubileum svojej úspešnej podnikateľskej kariéry... Áno, úspešnej, pretože vybudovať si firmu a udržať ju 20 rokov funkčnú, ponúknuť ľuďom ráno čerstvý chlieb, prácu, zaúčať absolventov na praxi, je v dnešnej dobe mimoriadny úspech založený často na nadľudskom úsilí.
"Predvianočný jermok Veselý Krašún“ po štvrtýkrát pre verejnosť pripravili v Prvom slovenskom gymnáziu
Napísal(a) ORR Revúca
Už tradične sa pred Vianocami priestory budovy Prvého slovenského gymnázia premenili na rozprávkový zimný raj, kde prišiel čas vianočný. Vraciame sa do krajiny detstva a opäť veríme na zázraky. Turistické informačné centrum po štvrtýkrát pripravilo pre verejnosť „Predvianočný jermok Veselý Krašún“. Stalo sa tak v dňoch 13. – 15. decembra 2017 v čase od 9.00 do 17.00 hod. na Muránskej ulici č. 18.
Záverečnou konferenciou slávnostne ukončili projekt PlaNET SOEN na Gemeri
Napísal(a) Ondrej Doboš
V utorok, 20.6.2017, sme záverečnou konferenciou slávnostne ukončili projekt PlaNET SOEN, v rámci ktorého sa nám podarilo osloviť viac než 850 mladých ľudí z nášho regiónu. Do projektových aktivít sa aktívne zapojilo viac než 100 z nich, pričom 12 mladých absolvovalo celý cyklus 8 expertných tréningov a mentoringový program. Dve účastníčky projektu taktiež strávili stáž v zahraničných podnikoch v Slovinsku a Rumunsku. Podporili sme vznik 2 nových podnikov našich účastníkov, ktorých sme ocenili i štartovacími finančnými grantmi.
Záverečná konferencia Agentúry pre rozvoj Gemera k projektu Planéta sociálneho podnikania - podnikaj vo svojom regióne
Napísal(a) APRG
Agentúra pre rozvoj Gemera, regionálna pobočka EURODESK v Mokrej Lúke nás v týchto dňoch oslovila podnetnou informáciou, z ktorej vyberáme: "Sme hrdí, že sa nám podarilo v rámci projektu spojiť dôležité subjekty v regióne a pomôcť tak k vytvoreniu priateľskejšieho podnikateľského prostredia pre mladých potenciálnych podnikateľov. Záverečná konferencia k projektu sa uskutoční dňa 20.6.2017 o 9:00 hod. v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej.
Výnimočné stretnutie amerického veľvyslanca Adama Sterlinga s organizátormi projektu PlaNET SOEN
Napísal(a) Agentúra pre rozvoj Gemera
Agentúra pre rozvoj Gemera posúva svoj jedinečný projekt PlaNET SOEN – ENTERprise your region do ďalšej fázy. Po sérii ôsmich expertných tréningov čaká SOENákov mentoringový program, ktorý im dá možnosť nahliadnuť na podnikanie v našom regióne priamo cez optiku lokálnych úspešných podnikateľov. Každý z účastníkov získa svojho osobného mentora, ktorý bude niekoľko mesiacov jeho radcom, koordinátorom a podelí sa s ním o svoje cenné skúsenosti.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.