Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT môže byť udelená fyzickým aj právnickým osobám, ktoré vyrábajú výrobky, alebo poskytujú služby v oblasti Gemer-Malohont a zároveň využívajú tradičné postupy, miestne alebo regionálne zdroje a suroviny. “Cieľom značky je podporiť tých, ktorí prispievajú k udržateľnému rozvoju regiónu a zároveň chránia jeho prírodné a kultúrne bohatstvo,” uviedla Miroslava Vargová, iniciátorka vzniku značky Regionálny produkt Gemer-Malohont.
Súčasne prebehla aj výzva na obnovenie certifikátov s končiacou platnosťou. “Certifikát sa udeľuje na obdobie dvoch rokov, a preto je potrebné zhodnotiť aj žiadosti o obnovenie certifikátu,” upresnil koordinátor značky Ján Ulický. Z držiteľov značky si o obnovenie zažiadali takmer všetci držitelia a komisia potvrdila ich nárok na zotrvanie v rodine značky Regionálny produkt Gemer-Malohont. Aj s novými členmi je momentálne v rodine regionálnej značky 66 výrobcov, remeselníkov a poskytovateľov služieb.
Úspešnými žiadateľmi a novými členmi značky Regionálny produkt Gemer-Malohont sa stali:
- Med – Ján Šebök
- Rezbárske výrobky z dreva – Milan Stieranka
- Domáci pečený čaj a sirup – Milica Liptáková
- Gemerské cestoviny – Obec Gemer
- Muránske langoše – Ján Hrbáľ
- Ručne tkané koberce – Ivana Karpová
- Ručne háčkované vecičky (hračky a iné) – Katarína Slaninová
- Med – Jaroslav Feješ
- Ovčie syry – Epros, s. r. o.
- Textilné výrobky z ľanu – Mária Byssová
- Med – Miro Repiský
- Aróniová šťava – Marek Blažej
“Hodnotenie a výber predložených produktov či služieb v tejto výzve podliehalo hodnotiacim kritériám, ale podľa nastaveným štandardov vieme, že výsledkom sú kvalitné a tradičné produkty pochádzajúce z regiónu. Veľmi ma teší, že aj držitelia značky regionálneho produktu si tento rok podali žiadosti na rozšírenie ich výrobkov a služieb a darí sa im napredovať v ich podnikaní,” dodal koordinátor regionálnej značky Gemer-Malohont Ján Ulický.
Regionálne produkty zohrávajú zásadnú úlohu v podnikaní, pretože umožňujú podnikateľom vyčnievať a osloviť zákazníkov svojou jedinečnou ponukou. Značka regionálneho produktu funguje ako prostriedok na označenie týchto špecifických výrobkov. Jej hlavným cieľom je oddeliť ich od masového trhu, prideliť im hodnotu značky a podporiť tak tradičné miestne výrobky. Každá značka regionálneho produktu sľubuje kvalitu, jedinečnosť a ekologicky šetrné správanie.
Tlačová správa. Revúca, 23. január 2025.
Mgr. Ján Ulický
destinačný koordinátor OOCR Gemer
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/pdnkn/409/podnikatelske-aktivity/12869/znacka-regionalny-produkt-gemer-malohont-sa-rozrastla-o-12-novych-clenov#sigProGalleriaeb66115fef
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-