Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT môže byť udelená fyzickým aj právnickým osobám, ktoré vyrábajú výrobky, alebo poskytujú služby v oblasti Gemer-Malohont a zároveň využívajú tradičné postupy, miestne alebo regionálne zdroje a suroviny. “Cieľom značky je podporiť tých, ktorí prispievajú k udržateľnému rozvoju regiónu a zároveň chránia jeho prírodné a kultúrne bohatstvo,” uviedla Miroslava Vargová, iniciátorka vzniku značky Regionálny produkt Gemer-Malohont.
Súčasne prebehla aj výzva na obnovenie certifikátov s končiacou platnosťou. “Certifikát sa udeľuje na obdobie dvoch rokov, a preto je potrebné zhodnotiť aj žiadosti o obnovenie certifikátu,” upresnil koordinátor značky Ján Ulický. Z držiteľov značky si o obnovenie zažiadali takmer všetci držitelia a komisia potvrdila ich nárok na zotrvanie v rodine značky Regionálny produkt Gemer-Malohont. Aj s novými členmi je momentálne v rodine regionálnej značky 66 výrobcov, remeselníkov a poskytovateľov služieb.
Úspešnými žiadateľmi a novými členmi značky Regionálny produkt Gemer-Malohont sa stali:
- Med – Ján Šebök
- Rezbárske výrobky z dreva – Milan Stieranka
- Domáci pečený čaj a sirup – Milica Liptáková
- Gemerské cestoviny – Obec Gemer
- Muránske langoše – Ján Hrbáľ
- Ručne tkané koberce – Ivana Karpová
- Ručne háčkované vecičky (hračky a iné) – Katarína Slaninová
- Med – Jaroslav Feješ
- Ovčie syry – Epros, s. r. o.
- Textilné výrobky z ľanu – Mária Byssová
- Med – Miro Repiský
- Aróniová šťava – Marek Blažej
“Hodnotenie a výber predložených produktov či služieb v tejto výzve podliehalo hodnotiacim kritériám, ale podľa nastaveným štandardov vieme, že výsledkom sú kvalitné a tradičné produkty pochádzajúce z regiónu. Veľmi ma teší, že aj držitelia značky regionálneho produktu si tento rok podali žiadosti na rozšírenie ich výrobkov a služieb a darí sa im napredovať v ich podnikaní,” dodal koordinátor regionálnej značky Gemer-Malohont Ján Ulický.
Regionálne produkty zohrávajú zásadnú úlohu v podnikaní, pretože umožňujú podnikateľom vyčnievať a osloviť zákazníkov svojou jedinečnou ponukou. Značka regionálneho produktu funguje ako prostriedok na označenie týchto špecifických výrobkov. Jej hlavným cieľom je oddeliť ich od masového trhu, prideliť im hodnotu značky a podporiť tak tradičné miestne výrobky. Každá značka regionálneho produktu sľubuje kvalitu, jedinečnosť a ekologicky šetrné správanie.
Tlačová správa. Revúca, 23. január 2025.
Mgr. Ján Ulický
destinačný koordinátor OOCR Gemer
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/pdnkn/409/podnikatelske-aktivity/12869/znacka-regionalny-produkt-gemer-malohont-sa-rozrastla-o-12-novych-clenov#sigProGalleriaeb66115fef
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –