Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT môže byť udelená fyzickým aj právnickým osobám, ktoré vyrábajú výrobky, alebo poskytujú služby v oblasti Gemer-Malohont a zároveň využívajú tradičné postupy, miestne alebo regionálne zdroje a suroviny. “Cieľom značky je podporiť tých, ktorí prispievajú k udržateľnému rozvoju regiónu a zároveň chránia jeho prírodné a kultúrne bohatstvo,” uviedla Miroslava Vargová, iniciátorka vzniku značky Regionálny produkt Gemer-Malohont.
Súčasne prebehla aj výzva na obnovenie certifikátov s končiacou platnosťou. “Certifikát sa udeľuje na obdobie dvoch rokov, a preto je potrebné zhodnotiť aj žiadosti o obnovenie certifikátu,” upresnil koordinátor značky Ján Ulický. Z držiteľov značky si o obnovenie zažiadali takmer všetci držitelia a komisia potvrdila ich nárok na zotrvanie v rodine značky Regionálny produkt Gemer-Malohont. Aj s novými členmi je momentálne v rodine regionálnej značky 66 výrobcov, remeselníkov a poskytovateľov služieb.
Úspešnými žiadateľmi a novými členmi značky Regionálny produkt Gemer-Malohont sa stali:
- Med – Ján Šebök
- Rezbárske výrobky z dreva – Milan Stieranka
- Domáci pečený čaj a sirup – Milica Liptáková
- Gemerské cestoviny – Obec Gemer
- Muránske langoše – Ján Hrbáľ
- Ručne tkané koberce – Ivana Karpová
- Ručne háčkované vecičky (hračky a iné) – Katarína Slaninová
- Med – Jaroslav Feješ
- Ovčie syry – Epros, s. r. o.
- Textilné výrobky z ľanu – Mária Byssová
- Med – Miro Repiský
- Aróniová šťava – Marek Blažej
“Hodnotenie a výber predložených produktov či služieb v tejto výzve podliehalo hodnotiacim kritériám, ale podľa nastaveným štandardov vieme, že výsledkom sú kvalitné a tradičné produkty pochádzajúce z regiónu. Veľmi ma teší, že aj držitelia značky regionálneho produktu si tento rok podali žiadosti na rozšírenie ich výrobkov a služieb a darí sa im napredovať v ich podnikaní,” dodal koordinátor regionálnej značky Gemer-Malohont Ján Ulický.
Regionálne produkty zohrávajú zásadnú úlohu v podnikaní, pretože umožňujú podnikateľom vyčnievať a osloviť zákazníkov svojou jedinečnou ponukou. Značka regionálneho produktu funguje ako prostriedok na označenie týchto špecifických výrobkov. Jej hlavným cieľom je oddeliť ich od masového trhu, prideliť im hodnotu značky a podporiť tak tradičné miestne výrobky. Každá značka regionálneho produktu sľubuje kvalitu, jedinečnosť a ekologicky šetrné správanie.
Tlačová správa. Revúca, 23. január 2025.
Mgr. Ján Ulický
destinačný koordinátor OOCR Gemer
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/pdnkn/409/podnikatelske-aktivity/12869/znacka-regionalny-produkt-gemer-malohont-sa-rozrastla-o-12-novych-clenov#sigProGalleriaeb66115fef
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.