Pre mnohých ľudí sú však tieto prívlastky len snom. Grantový program Darujte Vianoce preto dáva príležitosť ľuďom s dobrým srdcom, ktorí chcú pomôcť tam, kde je to naozaj potrebné, jednoducho darovať krajšie Vianoce. Jedinečnosťou grantového programu je to, že žiadatelia nežiadajú o pomoc pre seba, ale pre iných, a zároveň sa musia osobne spolupodieľať na samotnej realizácii pomoci. Pomôcť môžu deťom, ale aj dospelým bez rodiny či domova, ľuďom s vážnymi zdravotnými problémami či všetkým tým, ktorí trpia materiálnym nedostatkom. Program Darujte Vianoce chce motivovať ľudí, aby si všímali neľahké osudy ľudí vo svojom okolí, podelili sa o ich príbeh a prispeli svojím záujmom na zmiernenie ich ťažkej životnej situácie.
Tento rok sa program ešte viac upriamuje na pozornosť mladých ľudí a detí, ktorí sú v posledných ročníkoch významnou časťou žiadateľov o podporu. Aj preto sa Nadácia Orange spojila s projektom Detský čin roka, ktorý už niekoľko rokov poukazuje na nezištné a dobré skutky žiakov na základných školách, aby podporila na základných školách povedomie aj o tejto forme pomoci. „Veľmi si ceníme, že v posledných ročníkoch vidíme nárast žiadostí podaných deťmi či mladými ľuďmi. Je príjemné zistiť, že v dnešnej dobe nie sú mladým ľuďom ľahostajné neľahké osudy, ktoré poznajú vo svojom okolí. Budeme sa tešiť na každú žiadosť a aj keď nie je možné finančne podporiť všetky, morálne ocenenie bude patriť každému dobrému skutku,“ hovorí Andrea Cocherová, správkyňa Nadácie Orange.
V rámci 17. ročníka programu Darujte Vianoce poskytne Nadácia Orange na splnenie vianočných snov celkovú sumu 50 000 eur. Predkladateľom žiadosti môžu byť nielen jednotlivci, ale aj mimovládne organizácie, školské zariadenia, domovy sociálnych služieb, detské domovy, opatrovateľské služby, domovy pre seniorov či dokonca pracovné kolektívy. Žiadatelia o vianočnú podporu pre ľudí v núdzi môžu svoje projekty prihlasovať od 22. októbra do 14. novembra 2018 prostredníctvom elektronického formulára na stránke www.nadaciaorange.sk. Hodnotiaca komisia posúdi všetky zaslané projekty a vyberie tie, ktoré najviac vystihujú podstatu programu. Najdôležitejším kritériom pri posudzovaní projektov je osobná angažovanosť žiadateľa do plnenia projektu. Podporené žiadosti budú zverejnené po 3. decembri.
Špeciálne uznanie aj pre obetavých jednotlivcov
Nadácia Orange už po 14-krát udelí aj ocenenie Srdce na správnom mieste. Táto cena je morálnym uznaním pre výnimočného človeka, ktorý sa dlhodobo zapája do programu alebo preukazuje mimoriadne úsilie pri nezištnej pomoci ľuďom v núdzi a v oblasti filantropie.
Laureátkou ocenenia Srdce na správnom mieste sa v roku 2017 stala Margaréta Žigová, ktorá riadi denný stacionár Dúhový domček v Lučenci. Ten navštevujú ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím. Ľuďom s osudom, ktorý im nebol naklonený, pomáha už dlhé roky nielen vo svojom pracovnom, ale aj súkromnom živote. Do programu Darujte Vianoce sa pravidelne zapája od roku 2009. Minulý rok sa pred Vianocami rozhodla obdarovať šesť rodín, ktorých členovia navštevujú jej denný stacionár. Všetkým vytvorila štedrejšie Vianoce prostredníctvom vianočných potravín, ktoré si nemohli sami dovoliť. Taktiež navštívila 31-ročného Janka s mentálnym postihnutím, ktorému kúpila jeho obľúbené puzzle a na sviatky k sebe domov pozvala 18-ročnú Ivku, ktorá trpí mentálnym postihnutím a žije v domove sociálnych služieb.
O programe Darujte Vianoce
Grantový program Darujte Vianoce výrazne podporuje princíp individuálnej filantropie a občianskej angažovanosti. Motivuje ochotných a aktívnych filantropov, aby si všímali ťažké osudy ľudí vo svojom okolí a podieľali sa na zmiernení ich situácie. Všetky informácie o grantovom programe Darujte Vianoce nájdete na stránke www.nadaciaorange.sk.

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-