(CR) predpokladá zmeniť zaužívané schémy myslenia. Súčasná náročnosť návštevníkov, účastníkov CR, mimochodom poznáme to z našich dovoleniek v zahraničí, kedy máme možnosť porovnávať i poučiť sa, núti prevádzkovateľov a poskytovateľov služieb v CR, výrazne profesionalizovať a skvalitniť predovšetkým ľudský domáci potenciál. Inými slovami, zvýšiť vzdelanostnú a odbornú kvalifikáciu všetkých, ktorí sa na poskytovaní služieb v CR v danom životnom priestore podieľajú. Podnikanie v cestovnom ruchu má svoje riziká a prináša aj nečakané neúspechy, ktorých príčiny môžu vzniknúť úplne inde, mimo náš životný priestor, a nemáme na nich žiadny dosah. Politická nestabilita, lokálne konflikty, hospodársky problémy atď. Neúspech, pokiaľ ho vnímame ako súčasť rizika podnikania, má pozitívny motivačný charakter a nie deprimujúci. Dlhodobé podnikanie je permanentné úsilie aj zápas o miesto na trhu, o meno, úspech a zisk. A v tomto systéme celoživotného podnikania sa nedá zbohatnúť zo dňa na deň, tak ako na jednotlivých aktivitách sa dá zarobiť a prilepšiť si, ale nie zbohatnúť.
2/ CR je pre okres Rožňava, ako súčasť širšieho historického regiónu Gemera-Malohontu, najvhodnejším a najprístupnejším spôsobom podnikania z dvoch daných dôvodov:
A – Bohatý a pestrý potenciál územia, jednotlivých dedín, mestečiek, mikroregiónov a regiónu ako celku.
B – Historické bohatstvo vytvorené ľudskou činnosťou – ľudová architektúra, hrady a ich zrúcaniny, kaštiele, kúrie, jedinečné kostoly a kaplnky vrátane ich originálnych interiérov, historické svetské stavby už zrekonštruované a ďalšie čakajúce na rekonštrukciu, banské a hutnícke stavby, hámre, kováčske dielne, miestne a okresné múzeá, galérie, pamätné izby, cintoríny, archeologické náleziská, svetské i cirkevné archívy s nesmiernym bohatstvom historických listín a dokumentov, čakajúcich na spracovanie a sprístupnenie.
Kto iný, ak nie domáci, by mali tento daný a dostupný prírodný a ľudskou činnosťou vytvorený potenciál využiť v rámci CR? Kto iný, ak nie, predovšetkým, domáci ľudský potenciál by mal z toho profitovať?
3/ Vzdelávanie a zdravý patriotizmus, tam niekde je skrytý potenciál všeobecnej kultúrnosti a úspešného podnikania aj v CR. Vzdelanie sa dá zreteľne zadefinovať v dvoch rovinách – všeobecnej, v ktorej miestne obyvateľstvo pozná a zaujíma sa o históriu svojej obce, mestečka, regiónu, a odbornej, to je manažment a profesionáli priamo sa podieľajúci na poskytovaní služieb v cestovnom ruchu. Vzdelávanie je nielen školský systém na všetkých úrovniach, ale aj mimoškolský systém na báze cieľavedomého, organizovaného a dobrovoľného vzdelávania najmä v miestnej a regionálnej histórii, v ovládaní cudzích jazykov, vo výchove miestnych a regionálnych sprievodcov CR, v príprave a pravidelnom celoživotnom vzdelávaní manažmentov a personálu subjektov podnikajúcich v CR, ale aj zástupcov samospráv, miestnej štátnej správy, cirkví, potencionálnych záujemcov o podnikanie v CR, občianskych združení v rámci celo regionálneho úsilia a aktivít „Pomôžme si sami“. Vzdelávanie a postupná realizácia poskytovania služieb v CR, marketingových aktivít, zodpovedajúcich ich úrovni, rozsahu a kvalite je cesta, ktorá dáva zmysel i prácu. Vízia, ktorá je pred nami ako nástojčivé volanie po sebarealizácii.
4/ Určite by pomohlo veci CR v regióne pripraviť a realizovať niekoľko cielených informačných konferencií alebo pracovných stretnutí zameraných na budúce projekty rozvoja CR, pod patronátom miestnej štátnej správy, samosprávy a KSK za účasti kvalifikovaných a erudovaných odborníkov z oblasti CR, psychológie, domácich i zahraničných fondov, ľudí z praxe orientovaných na spoluprácu v rámci existujúcich úspešných destinácií domáceho CR.
CR vo svojej podstate je nielen individuálnym umeleckým vystúpením jediného husľového virtuóza, ale a najmä, je to orchester desiatok, stoviek ba aj tisícov dobrovoľne zladených a spolupracujúcich individuálnych poskytovateľov služieb v CR v danom priestore. Je to spolupráca kultúrnych ľudí v rámci konkrétneho regiónu, ktorý si postupne dlhodobo a cieľavedome buduje meno, vytvára destináciu o ktorej sa hovorí, ktorá začína byť zaujímavá, hojne navštevovaná pre rozmanitosť, pestrosť, kvalitu a cenovú prístupnosť poskytovaných služieb. Destináciu v ktorej sa domáci i zahraničný hostia cítia dobre a sú spokojní s úrovňou a výberom ponúkaných služieb, aj prístupom personálu, súc presvedčení, že personál má skutočný záujem o spokojnosť svojich hostí. V neposlednom rade, že všetci, ktorí sa podieľali na vytvorení dobrého mena destinácie si prídu na svoje v podobe zisku, ktorý im zabezpečí slušnú životnú úroveň pre celú rodinu.
Nuž o kom a o čom to je? Je to o každom z nás, o našej všeobecnej kultúrnej úrovni, o našej odbornej a kreatívnej zdatnosti, cieľavedomosti, o našej výdrži a trpezlivosti vybudovať v našom životnom priestore dlho udržateľnú vyhľadávanú a prosperujúcu destináciu CR. Je to o úspešnom príbehu celých generácií. Zázraky sa nedejú na počkanie, iba ak v rozprávkach. „ Nedôveruj šťastiu bez námahy“, povedal mi otec v čase, keď sa vzďaľoval zo sveta dostupného zmyslom, do sveta nenávratna.
Ľ. J. Šomšák
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).