Zdieľam tvoj názor, že cieľavedomý a adresný cestovný ruch predpokladá maximálne využitie územno-prírodného potenciálu aj potenciálu vytvoreného ľudskou činnosťou, ktoré spolu vytvárajú podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Následne si to žiada mať perfektné zmapovanie toho, čo a ako sa dá využiť z daného potenciálu prírody a čo a ako môžeme ponúknuť v oblasti potenciálu vytvoreného ľudskou činnosťou.
Stotožňujem sa aj s tým, že kompetentní v obciach, mikroregiónoch a v okrese, by sa mali pýtať:
- kde sa nachádzajú v systéme cestovného ruchu dnes
- kde by chceli byť o rok o päť rokov
- ako sa tam dostať, s použitím akých prostriedkov, aktivít a spôsobov konania.
Vo svetle tvojich úvah, mali by oprášiť rozvojové programy obce súvisiace s cestovným ruchom. Pravdivo pomenovať reálny stav a pravdivo aj odpovedať na otázky s tým súvisiace.
Súčasťou aktivít by malo byť aj rozvíjanie informačného marketingu s využitím domáceho intelektuálneho a odborného potenciálu v spolupráci s okolitými ocami, inštitúciami štátnych i neštátnych štruktúr.
Pri stretnutiach so starostami obcí, všimol som si, že niektoré z nich majú celkom slušne zmapovanú vzdelanostnú štruktúru, jazykovú vybavenosť a profesíjno - odbornú skladbu obyvateľov obce. Niektoré obce zvlášť evidujú odborných špecialistov, osoby s mimoriadnymi vlastnosťami a schopnosťami, dokonca evidujú spoločenské postavenie a odbornú štruktúru rodákov žijúcich mimo obce. Tlieskam im. Teraz už ide len o to, kde a ako ich využiť v systéme rozvojového programu obce a cestovného ruchu. Ojedinele, niektorí starostovia prejavili záujem o odbornú a jazykovú prípravu sprievodcov zameraných na cestovný ruch v obci alebo aj v širších súvislostiach.
Na základe skúseností z úspešných destinácií, poskytovanie a prevádzkovanie služieb v cestovnom ruchu stáva sa prestížnou záležitosťou, čo si však vyžaduje vzdelaný, odborne kvalifikovaný personál a vysoký stupeň riadenia prostredníctvom marketingu a schopnosťou aj umením predaja výrobkov a služieb.
Pozitívne výsledky a ekonomický efekt z cestovného ruchu je dlhodobý proces vyžadujúci si úsilie všetkých zainteresovaných. Naviac, chce to trpezlivosť, dôslednosť a koordináciu všetkých. Je to aj prekonanie individuálnej uzavretosti v podnikaní, jej otvoreniu sa účelnej spolupráci s cieľom vytvorenia širšej úspešnej destinácie s pestrou a kvalitnou ponukou informácií a služieb zameraných na spokojnosť klientov. V neposlednom rade ide o vytváranie dostatočného zisku z podnikania, ktorý zaručí zainteresovaným slušný životný štandard, vrátane vytvorenia zdrojov ma udržanie kvality služieb a investície do prevádzky a do životného prostredia.
Otázkou nie je, kde na to vziať peniaze, ale kde nájsť ľudí, dostatočné odborne kvalifikovaných a psychicky zdatných, ktorí dokážu realizovať rozvojový program a budú mať vlastný know-how (schopnosť a vedomosť vedieť ako na to).
Určite si postrehol, neustále sa vraciame k poznaniu, že všetko je o ľuďoch a v ľuďoch. Pomôžme si sami ...
Ľudo
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-