- Súbor Modré fialky vznikol pod mojím vedením na báze dobrovoľnosti, ale bez väčších skúseností, ktorý tvorili členovia Jednoty dôchodcov na Slovensku z Rudnej, koncom novembra 2014.
Kto sa o to najviac pričinil?
- Nápomocná mi bola členka súboru Jolana Renčoková a Mária Szárazová, ktoré nás neočakávane a navždy opustili. Taktiež K. Petro, náš harmonikár, ktorý zo zdravotných dôvodov svoje účinkovanie ukončil. Nemôžem v tomto smere vynechať ani môjho manžela Karola, ktorý mi bol vo všetkom veľmi nápomocný.
Koľko členov a akého sociálneho či vekového zloženia, predovšetkým svojimi hlasmi, sa v tomto súbore prezentovalo a kto mu najviac pozornosti venoval?
- Začali sme s jedenástimi členmi, ktorých vekové zloženie bolo od 66 do 82 rokov. Z nich bolo 9 žien a 2 muži. Jeden muž od nás však odišiel a založil si vlastnú kapelu. Najviac pozornosti som súboru venovala ja.
Vedel som o súbore tiež aj to, že mal svoje oblečenie, podľa ktorého bol identický pri vystupovaní vo svojom okolí. Ako ste sa k tomu dopracovali?
- Kroj bol spoločný nápad všetkých členov súboru, chceli sme sa podobať fialkám.
Pre jeho členov to muselo byť veľmi povzbudzujúce. Keďže súbor naspieval slovenské i maďarské piesne, kde všade ste s ním boli vystupovať, kde vás všade poznali, či pozvali? Iste máte aj zaujímavé zážitky z ciest, ktoré ste podnikli so súborom aj mimo obce i regiónu. Na čo si najviac spomínate?
- Uskutočnili sme vystúpenia na výročných schôdzach ZO JDS v našej obci, na dňoch obce, na rôznych akciách dôchodcov nášho okolia, ktoré tvorili tzv. R3 (Rudná, Rakovnica, Rožňavské Bystré), miestnych odbočiek Matice slovenskej, v Michalovciach na folklórnej akadémii a na Mestskom úrade v Rožňave. Najviac vystúpení sme uskutočnili v Dome sociálnych služieb – Subsídium v Rožňave. Najkrajší zážitok pre mňa bol na vystúpení v Tescu, kde sa k nám pripojili deti z Maďarska a spoločne sme spievali vianočné piesne – koledy. Počas pandémie sme nahrali program do obecného rozhlasu v Rudnej z príležitosti Úcty k starším a na Vianoce.
Ako dnes, po krátkom čase od ukončenia činnosti súboru môžete hodnotiť jeho prínos a prečo ste sa rozhodli so súborom končiť?
- Prínosom bola radosť, priateľstvo, zábava a dobrá nálada, ktorú sme jeho prostredníctvom rozdávali. Treba ešte podotknúť, že okrem spevu sme nacvičovali rôzne scénky, recitovali básne, nacvičila som niekoľko spoločenských tancov, napr: Zumbu, Kantry, sviečkový tanec, tanec s ružou a iné. Podarilo sa nám nacvičiť aj krásny estrádny program. Činnosť súboru sme ukončili pre pokročilý vek jeho členov a zo zdravotných dôvodov dňa 4.11.2022. Boli to krásne roky hlavne tie 4 posledné, keď nás podchytila a podporila starostka našej obce pani Mgr. Henika Horváthová. Patrí jej veľké ďakujem.
Fotografie: archív M. Kohuláková
Rozhovor pre Maj Gemer pripravil
Ondrej Doboš
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-