Myslím, že Ty Marika, sa už môžeš spokojne obzrieť na uplynulé roky. Za Tebou je obrovský kus dobrej práce. Ale Ty hneď povieš: „Bez Vás by som to robiť nemohla...“ Ale keby nie Ty, tak veľa príbehov zo života, piesní, veršíkov, by už bolo zabudnutých. Ty si ako dobrá encyklopédia našej dedinky, pospomínala si príbehy veselé aj smutné, vieš sa vžiť do našich ľudí a rada pripomenieš, ako bolo ľuďom dobre, kedy sa aj zasmiali, kedy smútili, čo všetko priniesol sám život. A ten býva pekný, ale aj krutý. Vezme človeku bohužiaľ niekedy aj to, čo je mu najmilšie, a plynie si ďalej.
Blahoželanie Márii Sabovej z Rakovnice k jej životnému jubileu
Napísal(a) Gitka Leštáková
|
Krásne výročie svojho života dnes oslavuješ, veľa pozdravenia dnes dostávať budeš. 70-tka, to je prekrásny vek, nech si v ňom prežila čokoľvek. Nevadí, priateľka naša milá, že hlavu máš striebrom pokrytú, svoju lásku, ktorú rozdávaš, máš v srdci ukrytú. V šťastí ešte ďalšie roky uži, nech Ti zdravie stále slúži. Aby si prežila v živote ešte dlhý rokov rad a šťastie ešte mnohokrát. Nech Ti nikdy smutno nie je, nech Ťa láska Tvojich blízkych hreje, aby Ťa mal každý rád, tak ako Ty ich vieš milovať.
aby sme sa všetci takto šťastní mohli stretnúť v ňom. Želáme Ti zdravia mnoho, veľa šťastia okrem toho, radosti a lásky ešte, na života ďalšej ceste. |
Milá Marika,
prihováram sa k Tebe v tento krásny deň. Dovoľ, aby som sa Ti poďakovala a zablahoželala za celý náš kolektív. Prihováram sa Ti s úctou a vďakou za Tvoj prístup k nám, za Tvoje dobré srdce, úsmev a nevyčerpateľnú chuť pozdvihnúť svoju rodnú obec. Pozdvihnúť a hlavne oživiť všetko, čo zažili naši predkovia, rodičia.
Ty Marika, máš v sebe niečo, čo ľudí spája, rada sa stretávaš v kruhu rodiny, priateľov, ale aj v ZPOZ-e. ZPOZ je pre Teba srdcová záležitosť, ako aj predtým Veršinok, ktorý žil a účinkoval najmä vďaka Tebe. Želáme Ti, aby si naďalej šírila svoje vedomosti, aby si neskrotila chuť robiť a tvoriť pre svojich rodákov. Aby Ti slúžilo zdravie do ďalšej 10-ročnice a potom veru ešte ďalej.
Ako dobre, že si bola učiteľkou a Tvoja práca bola aj Tvojim koníčkom. Žila si a učila ďaleko od Rakovnice, ale keď si sa vrátila domov, našla si tu správne ženy aj chlapov, s ktorými sa Ti podarilo urobiť kus krásnej roboty. Spev, básne, aj ten Veršinok. Viem, že je Ti ľúto, že to skončilo, ale dúfajme, že keď bude zdravie slúžiť, ešte si zaspomíname. Aj s manželom ste urobili pre našu obec veľa, na to sa nesmie zabudnúť, patrí Vám veľká vďaka.
Ešte raz by som sa Ti chcela v mene nás všetkých, žien zo ZPOZ-u, poďakovať za tie naše stretnutia (piatky) a blahopriať Ti k Tvojmu peknému sviatku. Marika, prajeme Ti zdravia mnoho, veľa šťastia okrem toho, radosti a lásky ešte,na života ďalšej ceste. ŽIVIÓ!
(Rakovnica 13. novembra 2014)
Za členov ZPOZ-u v Rakovnici Gitka Leštáková
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-