V piatok 12. februára 2016 už krátko pred 15:00 hodinou bola sála rakovnického kultúrneho domu zaplnená staršími spoluobčanmi. Neklamným dôkazom toho je, že sa tu zišli naši seniori, organizovaní v zhodnotili svoju prácu za minulý rok. Schôdzku otvoril predseda ZO Mgr. Ladislav Fábian.
Privítal milých hostí, členky predsedníctva OO JDS pani Šarlotu Šturmanovú a p. Margitu Kilíkovú, starostu našej obce Ľuboša Leštáka, vedúcu denného stacionára Mgr. Viktóriu Hegedűsovú, zástupcov ZO JDS Rudná predsedníčku p. Irenu Tokárovú, MUDr. Ruženu Fülekyovú, predsedu ZO JDS Rožňavské Bystré Ing. Tibora Barnu s podpredsedom p. Františkom Geldom a zástupcov ZO JDS Honce p. Etelu Gášparovú a Boženu Pástorovú, poslancov obecného zastupiteľstva Mgr. Genčiovú, Ing. Genčiho p. Doboša a šéfredaktora RON Dr. Jozefa Sabu.
Už samotný program nasvedčoval tomu, že rokovanie bude obsahovo bohaté. Nesklamala ani úroveň predložených materiálov. Správu o činnosti predniesol predseda Mgr. Ladislav Fábian, v ktorej podrobne zhodnotil celoročnú prácu organizácie, ktorá bola veľmi široká, ale poukázala i na to, čo by sa dalo zlepšiť.
Veľmi pozitívne bola hodnotená práca výboru, ktorý zabezpečoval všetky podujatia, či už to boli členské schôdze alebo rekreácia členov a rôzne podujatia. V minulom roku sme zorganizovali aj turistické stretnutie troch obcí na „IVÁĎOVE“. Naša činnosť však nespočíva len v organizovaní spoločenských a náučných podujatí, ale podieľame sa aj na brigádnickej činnosti. Každoročne v jarných mesiacoch sa naši členovia zúčastňujú jarného upratovanie okolo pomníkov v obci. Ten, kto našu činnosť pozná vie, že tieto spomenuté aktivity sú len malou časťou z toho, čo všetko robíme. Pripravujeme každý rok posedenie „Pod Jedličkou“, mesiac úcty k starším, kde sme si pripomenuli aj 15. výročie založenia našej ZO. Aktívne sa zapájame aj do organizovania MDD. Naša organizácia je otvorená pre každého dôchodcu, stačí vyplniť prihlášku a zaplatiť členské 2.- € za rok a každého nášho člena nie len medzi nami radi privítame, ale budeme ho o všetkom aj informovať.
Verím, že v našej činnosti aj za podpory orgánov obecnej samosprávy, začo im ďakujeme, budeme rovnako aktívne pokračovať v záujme skvalitňovania a obohacovania života nielen našich starších spoluobčanov, ale aj medziľudských vzťahov, úcty a spolupatričnosti medzi všetkými našimi občanmi. Kým v 19. storočí bol problém dožiť sa staroby, problémom 20. storočia bolo starobu zabezpečiť a problémom 21. storočia bude starobu naplniť obsahom.
Text: LF
Foto: Dr. Sabo
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-