Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Rakovnici patrí medzi popredné organizácie. Pre svojich členov pripravuje a realizuje podujatia, akcie, ktoré prinášajú činnosť vzdelávaciu, športovú, kultúrnu, turistickú, ozdravovaciu... Cieľom snaženia predsedu ZO Mgr. Ladislava Fabiána a výboru je neustála aktivácia, vyžitie, prezentácia, ozdravovanie a relaxácia seniorov.Robia to na základe aktívneho prístupu členov k zdraviu, okoliu, komunikácií, prevencií atď. Vypracované a realizované programy, podujatia či iné aktivity vždy našli priaznivú odozvu u členov. Vyjadrovali to spokojnosťou a prejavom túžby znova sa spolu stretnúť.
Zvláštnosťou roka 2015 bola, v histórií ZO JDS, úplná novinka. Začalo to nápadom predsedu Mgr. L. Fabiána, ktorý predložil výboru na prerokovanie. Išlo o realizáciu spoločných stretnutí miestnych organizácií JDS z okolitých obcí. Myšlienka bola spontánne prijatá. Spoločné i osobné stretnutia predsedov ZO malo priaznivý ohlas i súhlas členskej základne. Paralelné stretnutia so starostami obci odobrili a podporili realizáciu nápadu.
Boli to prvé kroky, ktoré vyústili do spoločnej dohody s predsedami ZO JDS: za Rakovnicu Mgr. L. Fabiána, za Rožňavské Bystré Ing. Tibora Barnu a za Rudnú Irenu Tokárovú. Vynaložená energia sa v praxi prejavila na prvom spoločnom stretnutí v Rožňavskom Bystrom. Nebolo to direktívne. O výbere rozhodlo losovanie. Druhá akcia bola v Rakovnici a posledná v Rudnej.
O tom, čo sa odohrávalo na jednotlivých stretnutiach, sme na stránkach RON už písali. Verte, že každé stretnutie bolo originálne, jedinečné, spojené s trvalými spomienkami, zážitkami. ZO JDS sa dôstojne, reprezentačne predstavili. Pripravili programy, ktoré zaujali a obohatili všetkých účastníkov. Prínosom bola aj osobná účasť starostov obcí na podujatí.
Ostali zážitky, obnovené priateľstva i vznik nových... Veď všetci boli na jednej vlne, lodí. Aby spomienky len tak ľahko neuhasli prezentované boli článkami v RON, časopise TRETÍ VEK, na webstránke JDS i Maj Gemer. Pre spomienku ostali aj fotografie.
Každé podujatie končilo tým, že sa členovia pochvalne vyjadrili k stretnutiu, akcií. Zároveň sa tešili na ďalšie. Pri poslednom stretnutí v Rudnej zaznelo ústami predsedov i členov, že veľmi radi sa stretnú aj v roku 2016. Podľa slov Mgr. L. Fabiána je to reálne a žiadosti členov ho osobne tešia. V novom roku k doterajším ZO pribudne JDS z Honiec. Nový člen, nová výzva, nové stretnutia, nové zážitky oživia, spríjemnia, utužia vzájomne všetkých členov. Všetky akcie sa vydarili aj za podpory a pomoci starostov obcí : za Rakovnicu Ĺuboša Leštáka, Rožňavské Bystré Želmíry Gonosovej, Rudnú Júliusa Kerekeša.
Stretávanie ZO JDS z viacerých obcí je výborný nápad. Dokazuje, že činnosť organizácií sa stáva pestrejšou, zaujímavejšou, bohatšou. ZO JDS aj ich členovia svojim postojom a vyjadreniami ďakujú Mgr. L. Fabiánovi nielen za nápad, myšlienku, ale najmä realizáciu, ktorá členov zjednotila, potešila, upevnila vzájomné vzťahy, priateľstva. Celé stručné hodnotenie uzavrieme slovami výboru ZO JDS v Rudnej: „ Dielo sa vydarilo a už sa tešíme na ďalšie spoločné stretnutia obcí a ich aktívnych predsedov.“
-sa-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-