V sprievodnom programe vystúpili učitelia Základnej umeleckej školy Revúca, cvičenci skupiny ZUMBA with Maroš & Radka, Lea Sviežená a Tomáš Buchta z Tanečného štúdia Happy Dance a mažoretky z miestnej Základnej školy J. A. Komenského. Spevácky recitál predviedol na záver programu charizmatický nevidiaci spevák a hudobník s viacnásobným talentom Maroš Bango, nazývaný aj slovenský Bocelli.
V Revúcej môžeme byť istotne hrdí na historické tradície mesta, vyrastajúce z priekopníckeho úsilia Reussovcov, pevne sa opierajúce o zrod prvého slovenského gymnázia a pokračujúce v systematických humanitných snahách učbárov a prvých absolventov tejto unikátnej školy. Každá doba má svojich hrdinov – tých, ktorí bez ohľadu na osobný prospech venujú svoje najlepšie sily v prospech svojich blízkych v spoločenstve spoluobčanov. Oceneniu týchto malých, ale pritom veľkých ľudí patrí tento každoročný program, ktorý je už pravidelnou súčasťou júnových Dní mesta Revúca.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Športové ocenenia za rok 2018
Najživšou historickou tradíciou Revúcej je bezpochyby priekopnícky vznik a pôsobenie Prvého slovenského gymnázia pred vyše 150 rokmi. Ono stojí aj na počiatku organizovaného športu v meste, predovšetkým však jeden z jeho učbárov – Ivan Branislav Zoch, prvý pedagóg v bývalej monarchii, ktorý aktívne žiakom predcvičoval, dokonca na vlastnoručne zhotovenom náradí. Vydal prvú slovenskú telovýchovnú príručku, vytvoril slovenské názvoslovie a ako prvý na Slovensku organizoval verejné telovýchovné cvičenia. Aj vďaka tomu sú korene slovenského sokolského hnutia práve v Revúcej. Istotne to je podhubie, z ktorého v meste aj v novodobej histórii vyrastajú v najrozličnejších športových disciplínach majstri republiky, majstri Európy i majstri sveta, a to aj viacnásobní...
Najlepšou športovkyňou roka v kategórii žiaci, za vynikajúcu reprezentáciu mesta Revúca na slovenských a medzinárodných turnajoch v súťažných disciplínach kickboxu, sa stala žiačka Základnej školy J. A. Komenského – Alžbeta Teličáková.
Alžbetka trénuje kickbox už šesť rokov. Súťažiť začala ako 18-kilogramová, teraz váži 35 kilogramov, má 11 rokov a súťaží ako mladšia kadetka. Reprezentuje naše mesto v športovom klube Kickbox Leon Revúca a CVČ, trénerom je Mgr. Ľuboslav Bodor. Zúčastnila sa na lige Slovenska v Trenčíne, Prešove a Hnúšti, na medzinárodnom turnaji Slovak open s účasťou 11 krajín, kde získala dve bronzové medaily. Na majstrovstvách SR v Michalovciach získala striebro a dvakrát bronz. Na otvorených majstrovstvách Poľska v Radline získala titul Majsterka Poľska, striebornú a bronzovú medailu. Vlani si Alžbetka zvýšila technickú vyspelosť v kickboxe na druhé kyu (hnedý pás) a k jej najväčším úspechom patria: víťazka Svetového pohára v Budapešti 2016, víťazka Čech open 2017, Majsterka SR a trojnásobná vicemajsterka SR. Alžbetkiným najväčším koníčkom okrem športu sú domáce zvieratá.
Ocenenie Najlepší športovec roka v kategórii žiaci za vynikajúcu reprezentáciu mesta Revúca v súťažných disciplínach karate získal – Tadeáš Sabol.
Tadeáš alebo Tadi je členom Karate Klubu Revúca od 1. septembra 2016. Navštevuje 5. ročník v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej a okrem výborných športových úspechov dosahuje vynikajúce učebné výsledky aj v škole. Úspešne ju reprezentuje v prednese povestí a poézie a tiež v matematických súťažiach. Tadi sa so športom stretáva od raného detstva, lebo jeho rodičia majú k športu veľmi blízko – otec je učiteľom telesnej výchovy a športovec telom i dušou. V rokoch 2017 a 2018 sa stal Tadi Sabol najúspešnejším pretekárom klubu. Je držiteľom technického stupňa siedme kyu. Zanietenosťou, tréningovým úsilím a dosahovanými výsledkami je pozitívnym príkladom aj pre ostatných cvičencov v klube. V olympijskom športe karate, ktorý má na Slovensku obrovskú členskú základňu, je každý medailový zápis skvelým výsledkom – vlani dosiahol Tadi úspešné medailové výsledky v rámci republikových, regionálnych i pohárových súťaží. Je skvelé, že v tomto trende pokračuje aj v tomto roku a úspešne reprezentuje klub aj mesto.
Najlepším športovcom roka v kategórii senior sa stal za vynikajúcu reprezentáciu mesta Revúca na slovenských a medzinárodných turnajoch v súťažných disciplínach kickboxu – Ján Tamáš.
Ján Tamáš trénuje od svojich šiestich rokov, na prvú súťaž nastúpil ako 8-ročný a prvú zlatú medailu získal v roku 1998 na Festivale ázijských bojových umení v Košiciach. V nasledujúcom roku už získal prvý titul majstra SR ako dorastenec. Dnes je Ján Tamáš 15-násobný majster Slovenskej republiky, má 33 rokov a 56 kilogramov a súťaží v kategórii senior. Je držiteľom 1. danu (čierny pás). Trénuje ho Mgr. Ľuboslav Bodor. Tamáš reprezentuje naše mesto v športovom klube Kickbox Leon Revúca a CVČ, ktorý je členom Slovenského zväzu kickboxu. Ten je súčasťou olympijského športu a svetovej asociácie združujúcej 120 štátov sveta. Ján pomáha v klube i na súťažiach ako tréner. Aj vďaka nemu klub získal vlani 3. miesto v hodnotení klubov Slovenska – za celkový počet 52 medailí, z toho 13 zlatých. Najväčšími úspechmi Jána Tamáša sú: titul majster sveta z Bazileja vo Švajčiarsku z roku 2004; titul majster EU a dva tituly vicemajster EU z Majstrovstiev Európskej únie v roku 2005 v Bratislave; na medzinárodnom turnaji Slovak open v Bratislave za účasti 11 krajín získal dve bronzové medaily; na majstrovstvách SR v Michalovciach získal titul Majstra SR a titul vicemajstra SR; na otvorených majstrovstvách Poľska v Radline získal titul majster Poľska a 3-krát striebornú medailu.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Storočnica revúckeho futbalu
Pred sto rokmi – 7. septembra 1919 – malá skupina Revúčanov založila Telovýchovnú jednotu Sokol, vôbec prvý takýto spolok v meste. Nadviazali tak vlastne na priekopnícku Zochovu činnosť. Hlavným iniciátorom Sokola bol syn Júliusa Bottu – Milan a v začiatkoch pomáhali tiež českí úradníci, pedagógovia a vojaci. A keďže vtedajšia športová činnosť bola zameraná predovšetkým na futbal, legitímne to považujeme za začiatky futbalu v Revúcej. Preto Mestský futbalový klub usporiadal na konci mája oslavy tohto mimoriadneho jubilea. Aj mesto si s hrdosťou pripomína túto športovú storočnicu a oceňuje úsilie všetkých Revúčanov aktívnych počas celého obdobia pri popularizácii tohto kopaného športu...
Mesto pri tejto príležitosti poďakovalo futbalovým veteránom za propagáciu futbalu v meste. Na javisku MsDK si prevzali Pamätný list pri príležitosti 100. výročia organizovaného futbalu v Revúcej títo revúcki futbalisti-seniori: Viliam Bábela, Vojtech Balázs, Ladislav Breznaník, Ing. Igor Bútora, st., Ján Chrapáň, Ján Kubajda, František Kuncír, Milan Kvetko, Ing. Ondrej Kvetko, Vojtech Majoroš, Karol Pollák, Ľudovít Pollák, st., Ján Schmiedl, Ing. Ján Smerek, Ján Strinka, Ján Šturmankin, Dušan Šutič, Ján Zatroch.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Ocenenia verejnoprospešnej činnosti
Cenu primátora mesta Revúca za propagáciu nášho regiónu, mesta Revúca a tradícií Prvého slovenského gymnázia, za založenie divadelného festivalu Slovenské kortyny a významný prínos pre kultúrny život v meste si prevzal revúcky rodák – Ľubomír Menzel.
Ľubomír Menzel pochádza z Revúcej. Vychodil základnú školu na Hviezdoslavovej ulici a potom Gymnázium v Hnúšti. Po období stredoškolských štúdií, v ktorom sám aktívne divadelne ochotníčil a bol úspešným recitátorom, absolvoval Akadémiu múzických umení v Prahe. A hoci sa potom usadil na západnom Slovensku, k svojmu rodnému mestu má stále výborný vzťah. Ako nezávislý filmový producent prostredníctvom svojich aktivít vytrvalo šíri dobré meno mesta Revúca, propaguje jeho históriu a prispieva k rozvoju tunajšieho cestovného ruchu. Založil divadelný festival Slovenské kortyny, ktorý sa tohtoročným štvrtým ročníkom stáva prísľubom obnovenia príjemnej divadelnej tradície v meste. Menzel sa dlhodobo podieľa na príprave kultúrnych aktivít v Revúcej – spolupracuje pri organizovaní stretnutí so spisovateľmi a významne sa pričinil o realizáciu aktuálneho filmového projektu, ktorým je hraný dokument o Prvom slovenskom gymnáziu.
Cena primátora mesta Revúca za zachovanie a spopularizovanie tradičných gemerských piesní a gemerskej hudby získala – hudobná skupina METALEX, cenu prevzal zakladajúci člen kapely Pavol Škvarla.
METALEX založili v roku 1981 gitarista a spevák Ondrej Šarník a basgitarista Pavol Škvarla. Na klávesoch hral Vladimír Kriak a na bicích Eduard Kret, ktorého po roku vystriedal Ivan Šarník. Od 1985 za klávesmi stál Miroslav Varga a do repertoáru populárnych a ľudových piesní pribudla aj vlastná tvorba. Vznikli prvé nahrávky v štúdiu Československého rozhlasu v Bratislave, vysielané v rôznych rozhlasových reláciách. V roku 1992 vydal producent Daniel Mikletič ich prvú kazetu a CD s populárnymi úpravami piesní. O rok nato vyšli na kazete ďalšie úpravy piesní z Gemera pod názvom „Za pňom“ a v roku 1996 tretia magnetofónová kazeta nahratá v Slovenskom rozhlase v Košiciach. Skupina Metalex účinkovala v hudobno-zábavnom programe slovenskej televízie Senzi Senzus (1998) a popritom po celom Slovensku na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach. Vystriedalo sa v nej viacero hudobníkov, z ktorých niektorí už nie sú medzi nami, avšak všetkým členom kapely patrí poďakovanie za prínos a obohatenie hudobnej produkcie. O popularite skupiny až do súčasnosti svedčí niekoľko tisíc predaných kaziet a CD a neuveriteľných viac ako 1 468 000 videní ich nahrávok na YouTube.
Pečať Prvého slovenského gymnázia za úspešnú reprezentáciu Základnej školy J. A. Komenského vo vedomostných a športových súťažiach získala žiačka deviateho ročníka tejto školy – Michaela Galovičová.
Miška Galovičová dosahuje výborné výsledky počas celého obdobia školskej dochádzky. Svojimi študijnými výsledkami je vzorom pre spolužiakov. Reprezentuje svoju základnú školu v školských, okresných, krajských aj celoslovenských súťažiach. Príkladným správaním je Miška Galovičová takisto vzorom pre ostatných mladších žiakov. Veľmi rôznorodá je aj jej mimoškolská činnosť. Uvedieme len niektoré z jej skvelých výsledkov: 2. miesto v obvodnom kole Olympiády slovenského jazyka a literatúry; 1. miesto v obvodnom kole v rétorike; 1. miesto v obvodnom kole biologickej olympiády; strieborné pásmo v speváckej súťaži Slávik Slovenska. Zo športových výsledkov spomeňme – 1. miesto obvodného kola basketbalu žiačok základných škôl; 2. miesto obvodného kola vo florbale; 1. miesto obvodného kola vo volejbale; 1. miesto obvodného kola v midi-volejbale; 2. miesto v kalokagatii či 4. miesto v celoslovenskej súťaži Môj projekt pre región.
Plaketu mesta Revúca za úspešnú reprezentáciu Zboru pre občianske záležitosti Revúca v regionálnych, krajských a celoslovenských prehliadkach, si prevzala hudobníčka, speváčka a dlhoročná členka ZPOZ – Ľubica Beňušová, DiS. art.
Ľubica Beňušová pracuje ako učiteľka v Základnej umeleckej škole. Je to výborná hudobníčka, speváčka a dlhoročná členka Zboru pre občianske záležitosti v Revúcej. Na tomto dobrovoľnom poste odvádza záslužnú prácu, s láskou a profesionalitou účinkuje v slávnostných obradoch a podieľa sa autorsky na príprave scenárov. Zúčastňuje sa prehliadok obradov a slávností, celoslovenských festivalov, na ktorých sa ZPOZ mesta Revúca aj jej zásluhou úspešne prezentuje. Vlastnou interpretáciou obohacuje mnoho kultúrno-spoločenských podujatí. Nové výzvy prijíma ochotne, vo vlastnej tvorbe je nápaditá a precízna, pri prezentáciách vždy príjemná a profesionálna.
Plaketu mesta Revúca za úspešnú reprezentáciu Zboru pre občianske záležitosti Revúca v regionálnych, krajských a celoslovenských prehliadkach získala tiež dlhoročná členka ZPOZ a úspešná recitátorka na rôznych obradoch – Mgr. Margita Murková.
Margita Murková sa podieľa na aktivitách Zboru pre občianske záležitosti mesta Revúca už dlhé roky. Ako jeho členka účinkovala v občianskych obradoch ako recitátorka v sobášnej sieni a v súčasnosti pôsobí ako smútočná rečníčka – v meste a okolitých obciach uskutočnila za tridsať rokov viac ako 800 smútočných obradov. Na tejto práci jej veľmi záleží, k príprave občianskych rozlúčok pristupuje maximálne profesionálne, empaticky, s láskou a srdečnosťou. Zúčastnila sa regionálnych, krajských aj celoslovenských prehliadok – spomienkových pietnych aktov, smútočných obradov, rozlúčok. Za svoju prácu v Zbore pre občianske záležitosti bola ocenená krajskou aj ústrednou radou Združenia Zborov pre občianskej záležitosti Človek človeku v Slovenskej republike. V tomto roku sa pani Murková dožíva významného životného jubilea a my jej želáme ešte mnoho elánu a tvorivých síl pri ďalšej spoločenskohumánnej činnosti.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Ocenenie najvýznamnejšie
Tak ako kľúče od svojho bytu či domu nezveríte do opatery hocikomu, tak aj Revúca dáva čestné občianstvo iba takým ľuďom, ktorí sa mimoriadne významným spôsobom zaslúžili o jej rozvoj a zveľadenie, o ochranu záujmov a šírenie dobrého mena mesta navonok. Pri tejto slávnostnej príležitosti získal Čestné občianstvo mesta Revúca za celoživotný prínos pre rozvoj kultúrneho a spoločenského života v meste – Mgr. Vincent Blanár.
Pedagóg, maliar, ilustrátor, podporovateľ kultúrneho a spoločenského života v Revúcej, zástupca primátora mesta – za tým všetkým je pán Vincent Blanár. Absolvoval na vyššej pedagogickej škole v Prešove odbor výtvarná výchova/ruský jazyk. Pedagogicky pôsobil v Zlatej Idke, Nižnej Slanej a od roku 1971 v Revúcej (on sám čestne priznáva, že sa sem presťahoval kvôli svojej manželke, ktorá je rodenou Revúčankou). V roku 1975 sa stal riaditeľom novootvorenej Základnej školy na Hviezdoslavovej ulici. A posledné dva roky pred dôchodkom učil v Základnej umeleckej škole. Zástupcom primátora mesta bol v období 1991-1994. V Blanárovej výtvarnej tvorbe dominujú kresba, maľba, ilustrácia a rôzne grafické návrhy. Inšpiráciu nachádza v prírodných krásach a kultúrno-historických pamiatkach Gemera. Zúčastnil sa desiatky medzinárodných i domácich výtvarných plenérov, svoje práce prezentoval na päťdesiatich kolektívnych a viac ako desiatke samostatných výstav. Jeho kresby a ilustrácie vyšli vo viac ako pol stovke vydaní (v knihách, časopisoch, novinách...). Mnohé z jeho obrazov sa nachádzajú v súkromných zbierkach u priateľov i v zahraničí. Niektoré výtvarné diela s historickým centrom mesta sa stali trvalou súčasťou umeleckej výzdoby Mestského úradu v Revúcej. Vincent Blanár je nositeľom najvyšších pedagogických vyznamenaní Zaslúžilý učiteľ a Vzorný učiteľ. V roku 1997 mu Mesto Revúca udelilo za celoživotnú tvorbu, angažovanosť v spoločenskom a kultúrnom života a za úspešnú pedagogickú činnosť najvyššie ocenenie – Zlatý Quirin. K tohtoročnému významnému životnému jubileu 85 rokov želáme pánovi Blanárovi veľa zdravia, tvorivých síl a radosti aj z toho ako si Revúca váži jeho doterajšiu celoživotnú prácu.
Želanie na záver
Niečo si v živote volíme, niečo nám je uložené a v niečom je o nás rozhodnuté už pred nami. Napríklad čas a priestor – uzlík, v ktorom je zviazaný náš údel – je nám daný, nevolíme si ho. Tak sme sa aj my, každý z nás ocitli v istom čase v Revúcej. V meste s unikátnou duchovnou tradíciou, ale aj s tradične srdečnými ľuďmi, ktorí štedro vítajú všetkých príchodzích a vážia si svojich hostí. Ak každý z občanov mesta čo len trochu prispeje k prospechu iných – ako to urobili v minulom roku všetci uvedení ocenení (a niektorí tak činia naozaj dlhé desaťročia!) – budeme sa v meste cítiť lepšie a Revúca sa azda sa opäť stane Veľkou!
Juraj Genčanský
MsKS Revúca

































































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).