Tohto roku si mesto pripomína 660. výročie prvej písomnej zmienky o meste. A keďže si Revúčania pripomínajú tiež 50. výročie podpísania Dohody o spolupráci s partnerským mestom Litovel v Čechách, na otvorení primátorka privítala aj starostu mesta Litovel Zdeňka Potužáka. Na Dni mesta Revúca prijali pozvanie aj ďalšie zahraničné delegácie z družobných miest, s ktorými má Revúca družobné styky. Okázalou udalosťou v piatok popoludní bolo podujatie v Mestskom dome kultúry, počas ktorého primátorka Revúcej ocenila osobnosti, ktoré sa významnými aktivitami v rôznych oblastiach pričinili o rozvoj mesta, či jeho propagáciu. Po tomto akte vystúpila skupina husľového tria Xplosion, ktorá prispela k pozdvihnutiu významu dní po kultúrnej i spoločenskej stránke, za čo si vyslúžila obrovský aplauz od všetkých divákov. Prvý deň ukončil hudobný koncert Michal David revival, ktorý bol pred budovou Kohút.
V sobotu sa na Námestí slobody uskutočnili vystúpenia domácich a zahraničných folklórnych speváckych a hudobných skupín ako Lykovec, Spod Kohúta, Revúška a hostia z Litovla s cimbalovou muzikou Hanácká mozeka a súborom Hanačka Litovel. Večer to isté pódium patrilo známej slovenskej speváčke Kristíne a jej hudobnému koncertu. Podľa ohlasov pritiahlo nemálo návštevníkov Dní mesta v tento večer do ulíc práve jej vystúpenie.
Kto si chcel Dni mesta Revúca užiť po svojom, mal na to vytvorené všetky podmienky. Prilákať ho mohla atmosféra Revúckeho jarmoku, rôzne výstavy a podujatia v Mestskom dome kultúry, kde sa vo výstavnej sieni konal Revúcky salón, Múzeum PSG, kde si ešte aj teraz môžete pozrieť výstavu Litovel pre Revúcu - Revúca pre Litovel, kníhkupectvo KnihArt, kde sa konala autogramiáda knihy Pri káve o káve a kávovinách, športové ihriská, kde zápasili žiaci základných škôl v kalokagatii a v tenisovom turnaji. A to som nespomenul niektoré špeciality, ktoré poslúžili chuťovo i pre oči v podobe jarmočných špecialít a medoviny, povestného litovelského piva a moravských syrov. Ako spomenula aj šéfredaktorka Revúckych listov pani Katka Kvetková: "Spomedzi stánkov s občerstvením vynikal jeden, umiestnený oproti Mestského úradu. Určite ste si všimli a vychutnali kulinársku šou, ktorú predvádzal kuchár so svojimi produktmi."
Dni mesta Revúca sa skončili v nedeľu 18. júna o 15.00 hodine ekumenickými službami Božími. O rok dovidenia!
Náš spolupracovník Peter Poboček pre nás pripravl z týchto Dní fotoreportáž, ktorú vám teraz ponúkame.
(MG od)



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a