Tohto roku si mesto pripomína 660. výročie prvej písomnej zmienky o meste. A keďže si Revúčania pripomínajú tiež 50. výročie podpísania Dohody o spolupráci s partnerským mestom Litovel v Čechách, na otvorení primátorka privítala aj starostu mesta Litovel Zdeňka Potužáka. Na Dni mesta Revúca prijali pozvanie aj ďalšie zahraničné delegácie z družobných miest, s ktorými má Revúca družobné styky. Okázalou udalosťou v piatok popoludní bolo podujatie v Mestskom dome kultúry, počas ktorého primátorka Revúcej ocenila osobnosti, ktoré sa významnými aktivitami v rôznych oblastiach pričinili o rozvoj mesta, či jeho propagáciu. Po tomto akte vystúpila skupina husľového tria Xplosion, ktorá prispela k pozdvihnutiu významu dní po kultúrnej i spoločenskej stránke, za čo si vyslúžila obrovský aplauz od všetkých divákov. Prvý deň ukončil hudobný koncert Michal David revival, ktorý bol pred budovou Kohút.
V sobotu sa na Námestí slobody uskutočnili vystúpenia domácich a zahraničných folklórnych speváckych a hudobných skupín ako Lykovec, Spod Kohúta, Revúška a hostia z Litovla s cimbalovou muzikou Hanácká mozeka a súborom Hanačka Litovel. Večer to isté pódium patrilo známej slovenskej speváčke Kristíne a jej hudobnému koncertu. Podľa ohlasov pritiahlo nemálo návštevníkov Dní mesta v tento večer do ulíc práve jej vystúpenie.
Kto si chcel Dni mesta Revúca užiť po svojom, mal na to vytvorené všetky podmienky. Prilákať ho mohla atmosféra Revúckeho jarmoku, rôzne výstavy a podujatia v Mestskom dome kultúry, kde sa vo výstavnej sieni konal Revúcky salón, Múzeum PSG, kde si ešte aj teraz môžete pozrieť výstavu Litovel pre Revúcu - Revúca pre Litovel, kníhkupectvo KnihArt, kde sa konala autogramiáda knihy Pri káve o káve a kávovinách, športové ihriská, kde zápasili žiaci základných škôl v kalokagatii a v tenisovom turnaji. A to som nespomenul niektoré špeciality, ktoré poslúžili chuťovo i pre oči v podobe jarmočných špecialít a medoviny, povestného litovelského piva a moravských syrov. Ako spomenula aj šéfredaktorka Revúckych listov pani Katka Kvetková: "Spomedzi stánkov s občerstvením vynikal jeden, umiestnený oproti Mestského úradu. Určite ste si všimli a vychutnali kulinársku šou, ktorú predvádzal kuchár so svojimi produktmi."
Dni mesta Revúca sa skončili v nedeľu 18. júna o 15.00 hodine ekumenickými službami Božími. O rok dovidenia!
Náš spolupracovník Peter Poboček pre nás pripravl z týchto Dní fotoreportáž, ktorú vám teraz ponúkame.
(MG od)
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-