DFS Šafáriček z Tornale a FS Vepor z Klenovca. V piatok 22. júna 2018 v doobednajších hodinách sa predstavili zahraniční hostia Drieske Nijpers z Belgicka, Zvolen a Metropolitu Štefana Stratimiroviča zo Srbska, spolu s detským folklórnym súborom Zrkadielko z Hnúšte v Dome kultúry J. Francisciho Rimavského v Hnúšti. V piatok 22. júna 2018 od 15:00, až do nedele 24. júna 2018 bola miestom slávností tradične obec Klenovec.
Roztancované ulice a námestie v Klenovci vytvorili zväčša členovia detských folklórnych matičných kolektívov, ktorí sa predstavili v detskom programe v poobednajších hodinách pod názvom Bohatým brať, chudobným dať i bohatstvo otcov zachovať, v réžii Matúša Ivana. Účinkovali DFS Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej a DFS Zornička a Mladosť z Klenovca. Program sprevádzal herec Marek Rozkoš zo Zvolena. Od 15:00 sa dobrovoľníci pokúsili utkať čo najdlhší pokrovec, počas 24 hodín s odbornou garantkou Ľubkou Žilkovou z Kokavy nad Rimavicou. V tomto čase sa konala aj vernisáž jedinečnej výstavy v Múzeu súkenníctva a gubárstva (kolešňa v parku), a to Krojované bábiky Anny a Rastislava Bellovičovcov z Lukáčoviec. Ďalej sa konala vernisáž výstavy Rukami majstrov, kde autorka výstavy Anetta Cvachová predstavila regionálnych remeselných majstrov: gubára Jána Fottu, rezbára Milana Stieranku, košikára Michala Dovalu z Klenovca, bičiara Ľubomíra Majana z Rimavskej Soboty, fujaristov Milana Katreniaka z Tisovca, Dušana Cebera z Vyšnej Pokoradze, šúpolienkárku Evu Dolinajovú a medovnikárku Evu Manicovú z Tisovca, výrobcu drevených palíc Pavla Ferdinandyho z Revúcej, drotára Júliusa Bútoru z Drienčan, Gabrielu Medveďovú z Hrachova s krojovanými bábikami, Ladislava Hedvigiho s kyjatickými hračkami. V podvečerných hodinách patril v priestoroch kultúrneho domu komornému programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu. V tomto roku bola predstavená obec Klenovec, jej história, a ľudia, ktorí prítomným priblížili život našich predkov. Účinkovali Klenovčania a Novoklenovčania, s matičnou Folklórnou skupinou Šajava z Kráľa a s členmi FS Vepor z Klenovca, v réžii Alenky Ďurkovičovej, pripravili Stanislava a Jaroslav Zvarovci, Viktor Brádňanský. Programom sprevádzala Katarína Kovačechová. Od 19:00 účinkujúce folklórne kolektívy roztancovali námestie, v rámci slávnostného otvorenia 40. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka. Večerný program patril dvom malohontským obciam v podaní FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou a FS Vepor z Klenovca, v réžii Romana Malatinca, na príprave sa podieľali Ján Blahuta a manželia Zvarovci. Hostia naši bol názov programu, v ktorom sa predstavili zahraničné kolektívy z Belgicka a zo Srbska, v réžii Vladimíra Petrinca. V Očovej doma, to bol názov programu Folklórneho súboru Očovan z Očovej, ktorého autorom je Pavol Hossa. Záver večera patril ľudovej veselici s Ľudovou hudbou Roberta Michalíka, Muzika z Detvy. V sobotné ráno hostí pozdravili pozývačkami po obci účinkujúci slávností. Pri Klenovskej izbe prebiehala škola spevu s Jankou Porubiakovou z Kružna a v Klenovskej izbe prebiehala lektorovaná výstava na tému Zvyky pri narodení dieťaťa, s lektorkami Ľudmilou Pulišovou a Martinou Oštrom Marekovou
[cincopa AwGAFRusL6xh]
z Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V priestoroch pri Baptistickom kostole bola v tomto roku nová scéna, na ktorej sa predstavili heligonkári na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Presne na poludnie sa konala ukážka Lapačka Jánošíka, v ktorej sa predstavili Hornoliptovskí kuruci, Portáši a členovia folklórnych kolektívov, v réžii Viktora Brádňanského. Ďalej svoj program predstavili FS Technik z Bratislavy, už spomínané zahraničné kolektívy, Terchovec z Terchovej, Goral zo Suchej Hory, Kýčera z Čierneho Balogu a Mužská spevácka skupina FS Vepor z Klenovca. Z Gemera do Malohontu, to bol názov regionálneho programu v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej, v ktorom sa predstavili folklórne kolektívy Háj, Rimavan a Nový Gemer z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Levenda z Muráňa, Revúška z Revúčky, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy a Revúčky, Haviar z Rožňavy, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Milan Katreniak, Roman Košičiar z Tisovca, Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze. Slávnostný večerný program patril Folklórnemu súboru Technik z Bratislavy, pod názvom 65 rokov, v réžii Igora Hajdúčika a Ľubice Meškovej a na scéne pri Baptistickom kostole sa konal koncert rusínskeho miš – maš, v podaní Rusín Čendeš Orchestra z Banskej Bystrice. Na záver sobotného večera zatancoval a zaspieval Folklórny súbor Lúčnica z Bratislavy s programom Z tvorby profesora Nosáľa. V nedeľu, po skončení Služieb Božích v evanjelickom kostole zaznel posledný bod programu 40. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka, a to Slzy neviest v réžii Andrey Jágerovej, v podaní Folklórnej skupiny Dobrona z Dobrej Nivy, Ženskej speváckej skupiny Marína zo Zvolena, Ľudovej hudby Jara Hazlingera z Detvy a Pavla Martinku.
Počas slávností v piatok a v sobotu prebiehal Jarmok remesiel, Tvorivé remeselné dielne, Tradičné dvory gastronomických špecialít – Klenovský, Francúzsky, Drienčanský a mnoho ďalších. Počas sobotňajšieho dňa mohli hostia ochutnať tradičné špeciality: strúšky z Revúšky, klenovské pirohy, halušky, Jelšavské guľky, Muránske buchty.
Prostredníctvom folklórnych slávností Matica slovenská chce rozvíjať a uchovávať tradičnú ľudovú kultúru ako sviatok Dní tradičnej kultúry na Slovensku. Práve Gemersko-malohontské folklórne slávnosti Klenovská Rontouka v Klenovci svojou koncepciou napomáhajú k propagácii a šíreniu tradičnej ľudovej kultúry na území nášho regiónu. Oživujú scénický folklorizmus, rozvíjajú sa a popularizujú tradície remesiel prostredníctvom vystúpenia členov jednotlivých matičných folklórnych súborov FS Vepor a DFS Mladosť z Klenovca, DFS Lieskovček z Rimavskej Soboty, DFS Čižíček z Tisovca, FS Šajava z Kráľa, DFS Šafáriček z Tornale a FS Haviar z Rožňavy.
PhDr. Ingrid Šulková, riaditeľka DMS Rimavská Sobota
Fotografie: Peter Poboček
(Zdroj: http://www.dommsrs.estranky.sk)

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-