DFS Šafáriček z Tornale a FS Vepor z Klenovca. V piatok 22. júna 2018 v doobednajších hodinách sa predstavili zahraniční hostia Drieske Nijpers z Belgicka, Zvolen a Metropolitu Štefana Stratimiroviča zo Srbska, spolu s detským folklórnym súborom Zrkadielko z Hnúšte v Dome kultúry J. Francisciho Rimavského v Hnúšti. V piatok 22. júna 2018 od 15:00, až do nedele 24. júna 2018 bola miestom slávností tradične obec Klenovec.
Roztancované ulice a námestie v Klenovci vytvorili zväčša členovia detských folklórnych matičných kolektívov, ktorí sa predstavili v detskom programe v poobednajších hodinách pod názvom Bohatým brať, chudobným dať i bohatstvo otcov zachovať, v réžii Matúša Ivana. Účinkovali DFS Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej a DFS Zornička a Mladosť z Klenovca. Program sprevádzal herec Marek Rozkoš zo Zvolena. Od 15:00 sa dobrovoľníci pokúsili utkať čo najdlhší pokrovec, počas 24 hodín s odbornou garantkou Ľubkou Žilkovou z Kokavy nad Rimavicou. V tomto čase sa konala aj vernisáž jedinečnej výstavy v Múzeu súkenníctva a gubárstva (kolešňa v parku), a to Krojované bábiky Anny a Rastislava Bellovičovcov z Lukáčoviec. Ďalej sa konala vernisáž výstavy Rukami majstrov, kde autorka výstavy Anetta Cvachová predstavila regionálnych remeselných majstrov: gubára Jána Fottu, rezbára Milana Stieranku, košikára Michala Dovalu z Klenovca, bičiara Ľubomíra Majana z Rimavskej Soboty, fujaristov Milana Katreniaka z Tisovca, Dušana Cebera z Vyšnej Pokoradze, šúpolienkárku Evu Dolinajovú a medovnikárku Evu Manicovú z Tisovca, výrobcu drevených palíc Pavla Ferdinandyho z Revúcej, drotára Júliusa Bútoru z Drienčan, Gabrielu Medveďovú z Hrachova s krojovanými bábikami, Ladislava Hedvigiho s kyjatickými hračkami. V podvečerných hodinách patril v priestoroch kultúrneho domu komornému programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu. V tomto roku bola predstavená obec Klenovec, jej história, a ľudia, ktorí prítomným priblížili život našich predkov. Účinkovali Klenovčania a Novoklenovčania, s matičnou Folklórnou skupinou Šajava z Kráľa a s členmi FS Vepor z Klenovca, v réžii Alenky Ďurkovičovej, pripravili Stanislava a Jaroslav Zvarovci, Viktor Brádňanský. Programom sprevádzala Katarína Kovačechová. Od 19:00 účinkujúce folklórne kolektívy roztancovali námestie, v rámci slávnostného otvorenia 40. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka. Večerný program patril dvom malohontským obciam v podaní FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou a FS Vepor z Klenovca, v réžii Romana Malatinca, na príprave sa podieľali Ján Blahuta a manželia Zvarovci. Hostia naši bol názov programu, v ktorom sa predstavili zahraničné kolektívy z Belgicka a zo Srbska, v réžii Vladimíra Petrinca. V Očovej doma, to bol názov programu Folklórneho súboru Očovan z Očovej, ktorého autorom je Pavol Hossa. Záver večera patril ľudovej veselici s Ľudovou hudbou Roberta Michalíka, Muzika z Detvy. V sobotné ráno hostí pozdravili pozývačkami po obci účinkujúci slávností. Pri Klenovskej izbe prebiehala škola spevu s Jankou Porubiakovou z Kružna a v Klenovskej izbe prebiehala lektorovaná výstava na tému Zvyky pri narodení dieťaťa, s lektorkami Ľudmilou Pulišovou a Martinou Oštrom Marekovou
[cincopa AwGAFRusL6xh]
z Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V priestoroch pri Baptistickom kostole bola v tomto roku nová scéna, na ktorej sa predstavili heligonkári na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Presne na poludnie sa konala ukážka Lapačka Jánošíka, v ktorej sa predstavili Hornoliptovskí kuruci, Portáši a členovia folklórnych kolektívov, v réžii Viktora Brádňanského. Ďalej svoj program predstavili FS Technik z Bratislavy, už spomínané zahraničné kolektívy, Terchovec z Terchovej, Goral zo Suchej Hory, Kýčera z Čierneho Balogu a Mužská spevácka skupina FS Vepor z Klenovca. Z Gemera do Malohontu, to bol názov regionálneho programu v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej, v ktorom sa predstavili folklórne kolektívy Háj, Rimavan a Nový Gemer z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Levenda z Muráňa, Revúška z Revúčky, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy a Revúčky, Haviar z Rožňavy, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Milan Katreniak, Roman Košičiar z Tisovca, Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze. Slávnostný večerný program patril Folklórnemu súboru Technik z Bratislavy, pod názvom 65 rokov, v réžii Igora Hajdúčika a Ľubice Meškovej a na scéne pri Baptistickom kostole sa konal koncert rusínskeho miš – maš, v podaní Rusín Čendeš Orchestra z Banskej Bystrice. Na záver sobotného večera zatancoval a zaspieval Folklórny súbor Lúčnica z Bratislavy s programom Z tvorby profesora Nosáľa. V nedeľu, po skončení Služieb Božích v evanjelickom kostole zaznel posledný bod programu 40. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka, a to Slzy neviest v réžii Andrey Jágerovej, v podaní Folklórnej skupiny Dobrona z Dobrej Nivy, Ženskej speváckej skupiny Marína zo Zvolena, Ľudovej hudby Jara Hazlingera z Detvy a Pavla Martinku.
Počas slávností v piatok a v sobotu prebiehal Jarmok remesiel, Tvorivé remeselné dielne, Tradičné dvory gastronomických špecialít – Klenovský, Francúzsky, Drienčanský a mnoho ďalších. Počas sobotňajšieho dňa mohli hostia ochutnať tradičné špeciality: strúšky z Revúšky, klenovské pirohy, halušky, Jelšavské guľky, Muránske buchty.
Prostredníctvom folklórnych slávností Matica slovenská chce rozvíjať a uchovávať tradičnú ľudovú kultúru ako sviatok Dní tradičnej kultúry na Slovensku. Práve Gemersko-malohontské folklórne slávnosti Klenovská Rontouka v Klenovci svojou koncepciou napomáhajú k propagácii a šíreniu tradičnej ľudovej kultúry na území nášho regiónu. Oživujú scénický folklorizmus, rozvíjajú sa a popularizujú tradície remesiel prostredníctvom vystúpenia členov jednotlivých matičných folklórnych súborov FS Vepor a DFS Mladosť z Klenovca, DFS Lieskovček z Rimavskej Soboty, DFS Čižíček z Tisovca, FS Šajava z Kráľa, DFS Šafáriček z Tornale a FS Haviar z Rožňavy.
PhDr. Ingrid Šulková, riaditeľka DMS Rimavská Sobota
Fotografie: Peter Poboček
(Zdroj: http://www.dommsrs.estranky.sk)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.