KUS Zvolen a KUS Metropolitu Štefana Stratimiroviča zo Srbska, spolu s detským folklórnym súborom Zrkadielko z Hnúšte, v Dome kultúry J. Francisciho Rimavského v Hnúšti. V piatok 22. júna 2018 od 15:00, až do nedele 24. júna 2018 bude miestom slávností už tradične obec Klenovec.
Roztancované ulice a námestie v Klenovci vytvoria členovia detských folklórnych kolektívov, ktorí sa predstavia v detskom programe od 15:30, pod názvom Bohatým brať, chudobným dať i bohatstvo otcov zachovať, v réžii Matúša Ivana. Účinkujú DFS Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej a DFS Zornička a Mladosť z Klenovca. Program sprevádza herec Marek Rozkoš zo Zvolena. Od 15:00 sa chceme pokúsiť počas 24 hodín utkať čo najdlhší pokrovec. Pozývame všetkých, ktorí sa chcú o tento rekord pokúsiť s nami, aby sa zapojili a prišli, tkáme aj v noci, s našou odbornou garantkou Ľubkou Žilkovou z Kokavy nad Rimavicou. V tomto čase sa bude konať aj vernisáž jedinečnej výstavy v Múzeu súkenníctva a gubárstva (kolešňa v parku), a to Krojované bábiky Anny a Rastislava Bellovičovcov z Lukáčoviec, v spolupráci z o. z. Slnienko z Fiľakova. Od 17:00 sa koná vernisáž výstavy Rukami majstrov, kde autorka výstavy Anetta Cvachová predstaví regionálnych remeselných majstrov - gubára Jána Fottu, rezbára Milana Stieranku, košikára Michala Dovalu z Klenovca, bičiara Ľubomíra Majana z Rimavskej Soboty, fujaristov Milana Katreniaka z Tisovca, Dušana Cebera z Vyšnej Pokoradze, so šúpolienkami Evu Dolinajú a medovnikárku Evu Manicovú z Tisovca, výrobcu drevených palíc Pavla Ferdinandiho z Revúcej, drotára Júliusa Bútoru z Drienčan, Gabrielu Medveďovú z Hrachova s krojovanými bábikami a Ladislava Hedvigiho s kyjatickými hračkami. Od 17:30 bude priestor kultúrneho domu patriť komornému programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu. V tomto roku predstavíme obec Klenovec, jej históriu, ľudí, ktorí nám priblížia život našich predkov. Účinkovať budú klenovčania a novoklenovčania s Folklórnou skupinou Šajava z Kráľa a s členmi FS Vepor z Klenovca, v réžii Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava a Jaroslav Zvarovci a Viktor Brádňanský. Programom bude sprevádzať Katarína Kovačechová. Od 19:00 účinkujúce folklórne kolektívy roztancujú námestie v rámci slávnostného otvorenia 40. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka. Večerný program bnude patriť dvom malohontským obciam v podaní FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou a FS Vepor z Klenovca, v réžii Romana Malatinca. na príprave sa podieľajú Ján Blahuta a manželia Zvarovci. Hostia naši je názov programu, v ktorom sa predstavia zahraničné kolektívy z Belgicka a zo Srbska, v réžii Vladimíra Petrinca. V Očovej doma je názov programu Folklórneho súboru Očovan z Očovej, ktorého autorom je Pavol Hossa. Záver večera bude patriť ľudovej veselici s Ľudovou hudbou Roberta Michalíka a Muzika z Detvy.
Celú noc tkáme pokrovec aj s Vašou pomocou a sobotné ráno nás pozdravia pozývačkami po obci účinkujúci slávností. Od 9:30 bude prebiehať pri Klenovskej izbe škola spevu s Jankou Porubiakovou z Kružna. Od 10:00 – 12:00, 14:00 - 16:00 bude v Klenovskej izbe prebiehať lektorovaná výstava na tému Zvyky pri narodení dieťaťa, s lektorkami Ľudmilou Pulišovou a Martinou Oštrom Marekovou z Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V priestoroch pri Baptistickom kostole bude v tomto roku nová scéna, na ktorej sa od 10:00 predstavia heligonkári
na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Presne na poludnie bude ukážka Lapačka Jánošíka, v ktorej sa predstavia Hornoliptovskí kuruci, Portáši a členovia folklórnych kolektívov v réžii Viktora Brádňanského. Od 13:00 Vás pozývame na súťaž Starostkin dukát, v ktorom si svoju šikovosť a zručnosť overia členovia zúčastnených folklórnych kolektívov v réžii Jarky Lajgútovej. Od 13:45 bude scéna patriť detským folklórnym súborom Hájiček a Podkovička z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, Zrkadielko z Hnúšte, Šafáriček z Tornale, Zornička a Mladosť z Klenovca a Lykovček z Revúcej, pod názvom Kolo, kolo mlynské, v réžii Lucii Zvarovej. Z novovytvorenej scény sa o 15:00 presunieme na scénu na Námestí Karola Salvu, kde sa nám predstavia FS Technik z 
Bratislavy, zahraničné kolektívy Zvolen a Metropolitu Štefana Stratimiroviča zo Srbska, Drieske Nijpers z Belgicka a citaristi z Maďarska. Od 16:00 bude scéna patriť ľudovým huddbám folklórnych kolektívov Technik, Goral, Vepor a Ľudovej hudbe Martinky Bobáňovej z Terchovej v súťažnom programe Drótova nôta, kde sa zároveň dozvieme aj výsledky rekordu v tkaní pokrovca. Podvečer podujatia od 17:00 v programe Jánošíkovým chodníčkom v réžii Mariana Čupku sa predstavia Terchovec z Terchovej, Goral zo Suchej Hory, Kýčera z Čierneho Balogu a Mužská spevácka skupina FS Vepor z Klenovca. Z Gemera do Malohontu je názov regionálneho programu v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan a Nový Gemer z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Levenda z Muráňa, Revúška z Revúčky, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy a Revúčky, Haviar z Rožňavy, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Milan Katreniak, Roman Košičiar z Tisovca a Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, s moderátorom Jurajom Genčanským. Večerný program od 20:00 bude patriť Folklórnemu súboru Technik z Bratislavy pod názvom 65 rokov v réžii Igora Hajdúčika a Ľubici Meškovej.
O 21:00 sa presunieme na scénu pri Baptistickom kostole na koncert rusínskeho miš – maš v podaní Rusín Čendeš Orchestra z Banskej Bystrice.
Od 22:00 scéna na námestí bude patriť Folklórnemu súboru Lúčnica z Bratislavy s programom Z tvorby profesora Nosáľa.
Záver sobotňajšieho večera bude patriť Roztancovanému námestiu so zúčastnenými kolektívmi. Nedeľné ráno, po skončení Služieb Božích v evanjelickom kostole, zaznie posledný program 40. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka a to Slzy neviest v réžii Andrei Jágerovej, v podaní Folklórnej skupiny Dobrona z Dobrej Nivy, Ženskej speváckej skupiny Marína zo Zvolena, Ľudovej hudby Jara Hazlingera z Detvy a Pavla Martinku.
Počas slávností v piatok a v sobotu bude prebiehať Jarmok remesiel, Tradičné dvory gastronomických špecialít – Klenovský, Francúzsky, Chovateľský, Starých mám, MAS Malohont, Drienčanský, Teriakovský, štrúdľový, v sobotu pribudne dvor Jelšavský. Počas soboty budete môcť ochutnať tradičné špeciality - strúšky z Revúšky, klenovské pirohy, halušky, Jelšavské guľky a Muránske buchty.
Sobotňajší deň bude patriť aj tvorivým remeselným dielňam, s remeselnými majstrami a lektormi z Gemersko – malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, Novohradského osvetového strediska z Lučenca, z Gemerského osvetového strediska z Rožňavy, Pohronského osvetového strediska zo Žiaru nad Hronom a Detviansky tulipán z Detvy.
Slávnosti sa realizujú s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, z 2% kampane o. z. RODON a obce Klenovec, z verejných zdrojov podporil partnerom Fond na podporu umenia. Ďakujeme reklamným partnerom: Jánovi Figulimu, Coca – Cola, Zlatý bažant, Kofola, Kongo, Pekáreň Bobro Hriňová.
Poďakovanie patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Stred, TV Rimava, rimava.sk, jankohrasko.sk, folklorista.sk, echoviny.sk.
Tím 40. ročníka Gemersko - malohontských folklórnych slávností sa teší na Vašu účasť a stretnutie s Vami na Klenovskej Rontouke.
Stanislava Zvarová, dramaturgička slávností
PLAGÁT - KLENOVSKÁ RONTOUKA 2018
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.