Na námestí Karola Salvu v Klenovci bude od 16:00 otvorený Jarmok remesiel a v Dvore remesiel začne Remeselná škola s detským kútikom. Členovia detských folklórnych kolektívov sa predstavia v detskom programe, pod názvom Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej. Účinkujú DFS Hájik a Podkovička z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Viganček z Košíc, DFS Mladosť z Klenovca a sólistky speváčky Andrejka Rapčanová a Terezka Motyčková. Od 17:20 sa bude pokračovať Módnou prehliadkou Margaréty Hlbockej pod názvom Tradične súčasní. V čase od 18:00 sa bude konať v Kultúrnom dome vernisáž výstavy našej rodáčky Ing. Lucie Dovalovej, pod názvom Krása modrotlače. Kurátorkou výstavy je Mgr. Anetta Cvachová. Od 18:30 bude priestor kultúrneho domu patriť komornému programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu. V tomto roku predstavíme ľudí a zvyky obcí Ratkovská Suchá, Ratková, Sirk a Rákoš, ich históriu, ľudí, ktorí nám priblížia život našich predkov. Účinkovať budú obyvatelia obcí a s členmi FS Vepor z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, v réžii Ing. Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava a Jaroslav Zvarovci, Mgr. Viktor Brádňanský. Programom sprevádza Mgr. Katarína Kovačechová. Od 20:00 účinkujúce folklórne kolektívy zúčastnia slávnostného otvorenia 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka 2019. Večerný program Na Klenovskom bále patrí dvom Folklórnym súborom, a to FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberka, v réžii Stanislavy Zvarovej, na príprave sa podieľajú Viktor Brádňanský, Lucia Zvarová a Jaroslav Piliarik. (na) Zdar Boh je názov programu Folklórneho súboru Krtíšan z Veľkého Krtíša, s baníckou tematikou. Autormi programu sú: scenár Filip Takáč, Cyril Páriš, choreografia Filip Takáč, scéna: Silvia Svákusová, hudba Martin Ďurov, Alžbeta Bystrianska,Tomáš Gašpierik. Záver večera bude patriť koncertu Ľudovej hudbe Michal Noga Band .
Sobotné ráno nás pozdravia, pozývačkami po obci účinkujúci slávností. V priestoroch, Dvora remesiel, sa aj v tomto roku, predstavia heligonkári na 29. ročníku prehliadke heligonkárov pod názvom Klenovská heligónka. Od 11:00 bude prebiehať pri kolešni v paruku – Múzeu súkenníctva a gubárstva škola spevu. Presne na poludnie bude ukážka Prijímanie do Cechu baníckeho, v ktorej sa predstavia FS Gemer z Dobšinej a FSk Sitňan z Banskej Štiavnice a členovia folklórnych kolektívov, v réžii Mgr. Viktora Brádňanského.
Od 13:00 Vás pozývame na súťaž Starostkin dukát, v ktorom si svoju šikovnosť a zručnosť overia členovia zúčastnených folklórnych kolektívov, v réžii Bc. Jarky Lajgútovej. Od 14:00 bude scéna patriť detským folklórnym súborom Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, ZŠ z Jelšavy, Zornička a Mladosť z Klenovca, pod názvom Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej. Od 15:00 bude scéna patriť súťaži Drótova nôta, v podaní ľudových hudieb folklórnych kolektívov Urpín z Banskej Bystrice, Hornád z Košíc, Parta, a Ľudovej hudbe FS Vepor z Klenovca.
Zo scény v remeselnom dvore sa o 16:30 presunieme na scénu na Námestí Karola Salvu, kde sa nám predstavia UFS Mladosť z Banskej Bystrice, zahraničné kolektívy FS LIPTAR – spolok Ľ. Štúra z Melbourne z Austrálie a citaristi z Mihálygerge z Maďarska. V programe Srdžiaško Mirka Barana v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej sa o 17:30 predstavia Anka Molnárová, Radoslav Dusa, Michal Šimko ĽH Lykovec z Revúcej, programom sprevádza Marcela Čížová. Večerný program, od 18:15 bude patriť Folklórnemu súboru Urpín z Banskej Bystrice, pod názvom Cez ten Majer, v réžii Petra Pohančaníka. Čo vzklíčilo zo zrniek, je názov regionálneho programu, v réžii Romana Malatinca v spolupráci s Jaroslavom Piliarikom a Stanislavou Zvarovou, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Gemer z Dobšinej, spevácke skupiny Húžva a Skaliny z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Milan Katreniak, Roman Košičiar z Tisovca, Tomáš Vaculčiak z Revúcej a Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, s moderátorom Jurajom Genčanským. O 20:30 sa presúvame na scénu v Remeselnom dvore, na koncert word music z Terchovej Nebeská muzika. Od 22:00 scéna na námestí bude patriť Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom, OKAMIH.
Nedeľné ráno, po skončení Služieb Božích v evanjelickom kostole zaznie posledný program 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, Klenovská Rontouka, a to Zo sveta, v réžii Mgr. Andrei Jágerovej, v podaní Folklórnej skupiny Hajov zo Strečna, DFSk Stráne z Važca, Dievčenskej speváckej skupiny Hornád z Košíc, Ľudovej hudby FS Podpoľanec z Detvy a Ľuboš Vidiečan z Detvy.
Počas slávností v piatok a v sobotu bude prebiehať Jarmok remesiel, Tradičné dvory gastronomických špecialít – Klenovský, Francúzsky, Dvor nádeje, Remeselný dvor, Chovateľský, Starých mám, MR Teplý Vrch, Haluškový, Štrúdľový, v sobotu pribudne dvor Jelšavský, Počas soboty budete môcť ochutnať tradičné špeciality halušky, lokše, Jelšavské guľky, Muránske buchty. Vidieť ako sa vyrábajú gágoríky – brdáriky, krekeše.
Sobotňajší deň bude patriť aj tvorivým remeselným dielňam, s remeselnými majstrami a lektormi z Gemersko – malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, Novohradského osvetového strediska z Lučenca, z Gemerského osvetového strediska z Rožňavy, Pohronského osvetového strediska zo Žiaru nad Hronom a Detviansky tulipán z Detvy.
Slávnosti sa realizujú s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, z 2% kampane o. z. RODON a obce Klenovec, podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme reklamným partnerom: Jánovi Figulimu, Coca – Cola, Zlatý bažant, Kofola, Kongo, Pekáreň Bobro Hriňová.
Poďakovanie patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Stred, TV Rimava, www. rimava.sk, www.jankohrasko.sk, www.folklorista.sk, www.echoviny.sk.
Tím 41. ročníka Gemersko - malohontských folklórnych slávností sa teší na Vašu účasť a stretnutie s Vami na Klenovskej Rontouke.
Stanislava Zvarová,
dramaturgička slávností
Na námestí Karola Salvu v Klenovci bude od 16:00 otvorený Jarmok remesiel a v Dvore remesiel začne Remeselná škola s detským kútikom. Členovia detských folklórnych kolektívov sa predstavia v detskom programe, pod názvom Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej. Účinkujú DFS Hájik a Podkovička z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Viganček z Košíc, DFS Mladosť z Klenovca a sólistky speváčky Andrejka Rapčanová a Terezka Motyčková. Od 17:20 sa bude pokračovať Módnou prehliadkou Margaréty Hlbockej pod názvom Tradične súčasní. V čase od 18:00 sa bude konať v Kultúrnom dome vernisáž výstavy našej rodáčky Ing. Lucie Dovalovej, pod názvom Krása modrotlače. Kurátorkou výstavy je Mgr. Anetta Cvachová. Od 18:30 bude priestor kultúrneho domu patriť komornému programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu. V tomto roku predstavíme ľudí a zvyky obcí Ratkovská Suchá, Ratková, Sirk a Rákoš, ich históriu, ľudí, ktorí nám priblížia život našich predkov. Účinkovať budú obyvatelia obcí a s členmi FS Vepor z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, v réžii Ing. Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava a Jaroslav Zvarovci, Mgr. Viktor Brádňanský. Programom sprevádza Mgr. Katarína Kovačechová. Od 20:00 účinkujúce folklórne kolektívy zúčastnia slávnostného otvorenia 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka 2019. Večerný program Na Klenovskom bále patrí dvom Folklórnym súborom, a to FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberka, v réžii Stanislavy Zvarovej, na príprave sa podieľajú Viktor Brádňanský, Lucia Zvarová a Jaroslav Piliarik . (na) Zdar Boh je názov programu Folklórneho súboru Krtíšan z Veľkého Krtíša, s baníckou tematikou. Autormi programu sú: scenár Filip Takáč, Cyril Páriš, choreografia Filip Takáč, scéna: Silvia Svákusová, hudba Martin Ďurov, Alžbeta Bystrianska,Tomáš Gašpierik. Záver večera bude patriť koncertu Ľudovej hudbe Michal Noga Band .
Sobotné ráno nás pozdravia, pozývačkami po obci účinkujúci slávností. V priestoroch, Dvora remesiel, sa aj v tomto roku, predstavia heligonkári na 29. ročníku prehliadke heligonkárov pod názvom Klenovská heligónka. Od 11:00 bude prebiehať pri kolešni v paruku – Múzeu súkenníctva a gubárstva škola spevu. Presne na poludnie bude ukážka Prijímanie do Cechu baníckeho, v ktorej sa predstavia FS Gemer z Dobšinej a FSk Sitňan z Banskej Štiavnice a členovia folklórnych kolektívov, v réžii Mgr. Viktora Brádňanského.
Od 13:00 Vás pozývame na súťaž Starostkin dukát, v ktorom si svoju šikovnosť a zručnosť overia členovia zúčastnených folklórnych kolektívov, v réžii Bc. Jarky Lajgútovej. Od 14:00 bude scéna patriť detským folklórnym súborom Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, ZŠ z Jelšavy, Zornička a Mladosť z Klenovca, pod názvom Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej. Od 15:00 bude scéna patriť súťaži Drótova nôta, v podaní ľudových hudieb folklórnych kolektívov Urpín z Banskej Bystrice, Hornád z Košíc, Parta, a Ľudovej hudbe FS Vepor z Klenovca.
Zo scény v remeselnom dvore sa o 16:30 presunieme na scénu na Námestí Karola Salvu, kde sa nám predstavia UFS Mladosť z Banskej Bystrice, zahraničné kolektívy FS LIPTAR – spolok Ľ. Štúra z Melbourne z Austrálie a citaristi z Mihálygerge z Maďarska. V programe Srdžiaško Mirka Barana v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej sa o 17:30 predstavia Anka Molnárová, Radoslav Dusa, Michal Šimko ĽH Lykovec z Revúcej, programom sprevádza Marcela Čížová. Večerný program, od 18:15 bude patriť Folklórnemu súboru Urpín z Banskej Bystrice, pod názvom Cez ten Majer, v réžii Petra Pohančaníka . Čo vzklíčilo zo zrniek, je názov regionálneho programu, v réžii Romana Malatinca v spolupráci s Jaroslavom Piliarikom a Stanislavou Zvarovou, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Gemer z Dobšinej, spevácke skupiny Húžva a Skaliny z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Milan Katreniak, Roman Košičiar z Tisovca, Tomáš Vaculčiak z Revúcej a Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, s moderátorom Jurajom Genčanským. O 20:30 sa presúvame na scénu v Remeselnom dvore, na koncert word music z Terchovej Nebeská muzika. Od 22:00 scéna na námestí bude patriť Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom, OKAMIH.
Nedeľné ráno, po skončení Služieb Božích v evanjelickom kostole zaznie posledný program 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, Klenovská Rontouka, a to Zo sveta, v réžii Mgr. Andrei Jágerovej, v podaní Folklórnej skupiny Hajov zo Strečna, DFSk Stráne z Važca, Dievčenskej speváckej skupiny Hornád z Košíc, Ľudovej hudby FS Podpoľanec z Detvy a Ľuboš Vidiečan z Detvy.
Počas slávností v piatok a v sobotu bude prebiehať Jarmok remesiel, Tradičné dvory gastronomických špecialít – Klenovský, Francúzsky, Dvor nádeje, Remeselný dvor, Chovateľský, Starých mám, MR Teplý Vrch, Haluškový, Štrúdľový, v sobotu pribudne dvor Jelšavský, Počas soboty budete môcť ochutnať tradičné špeciality halušky, lokše, Jelšavské guľky, Muránske buchty. Vidieť ako sa vyrábajú gágoríky – brdáriky, krekeše.
Sobotňajší deň bude patriť aj tvorivým remeselným dielňam, s remeselnými majstrami a lektormi z Gemersko – malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, Novohradského osvetového strediska z Lučenca, z Gemerského osvetového strediska z Rožňavy, Pohronského osvetového strediska zo Žiaru nad Hronom a Detviansky tulipán z Detvy.
Slávnosti sa realizujú s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, z 2% kampane o. z. RODON a obce Klenovec, podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme reklamným partnerom: Jánovi Figulimu, Coca – Cola, Zlatý bažant, Kofola, Kongo, Pekáreň Bobro Hriňová.
Poďakovanie patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Stred, TV Rimava, www. rimava.sk, www.jankohrasko.sk, www.folklorista.sk, www.echoviny.sk.
Tím 41. ročníka Gemersko - malohontských folklórnych slávností sa teší na Vašu účasť a stretnutie s Vami na Klenovskej Rontouke.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.