Na námestí Karola Salvu v Klenovci bude od 16:00 otvorený Jarmok remesiel a v Dvore remesiel začne Remeselná škola s detským kútikom. Členovia detských folklórnych kolektívov sa predstavia v detskom programe, pod názvom Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej. Účinkujú DFS Hájik a Podkovička z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Viganček z Košíc, DFS Mladosť z Klenovca a sólistky speváčky Andrejka Rapčanová a Terezka Motyčková. Od 17:20 sa bude pokračovať Módnou prehliadkou Margaréty Hlbockej pod názvom Tradične súčasní. V čase od 18:00 sa bude konať v Kultúrnom dome vernisáž výstavy našej rodáčky Ing. Lucie Dovalovej, pod názvom Krása modrotlače. Kurátorkou výstavy je Mgr. Anetta Cvachová. Od 18:30 bude priestor kultúrneho domu patriť komornému programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu. V tomto roku predstavíme ľudí a zvyky obcí Ratkovská Suchá, Ratková, Sirk a Rákoš, ich históriu, ľudí, ktorí nám priblížia život našich predkov. Účinkovať budú obyvatelia obcí a s členmi FS Vepor z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, v réžii Ing. Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava a Jaroslav Zvarovci, Mgr. Viktor Brádňanský. Programom sprevádza Mgr. Katarína Kovačechová. Od 20:00 účinkujúce folklórne kolektívy zúčastnia slávnostného otvorenia 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka 2019. Večerný program Na Klenovskom bále patrí dvom Folklórnym súborom, a to FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberka, v réžii Stanislavy Zvarovej, na príprave sa podieľajú Viktor Brádňanský, Lucia Zvarová a Jaroslav Piliarik. (na) Zdar Boh je názov programu Folklórneho súboru Krtíšan z Veľkého Krtíša, s baníckou tematikou. Autormi programu sú: scenár Filip Takáč, Cyril Páriš, choreografia Filip Takáč, scéna: Silvia Svákusová, hudba Martin Ďurov, Alžbeta Bystrianska,Tomáš Gašpierik. Záver večera bude patriť koncertu Ľudovej hudbe Michal Noga Band .
Sobotné ráno nás pozdravia, pozývačkami po obci účinkujúci slávností. V priestoroch, Dvora remesiel, sa aj v tomto roku, predstavia heligonkári na 29. ročníku prehliadke heligonkárov pod názvom Klenovská heligónka. Od 11:00 bude prebiehať pri kolešni v paruku – Múzeu súkenníctva a gubárstva škola spevu. Presne na poludnie bude ukážka Prijímanie do Cechu baníckeho, v ktorej sa predstavia FS Gemer z Dobšinej a FSk Sitňan z Banskej Štiavnice a členovia folklórnych kolektívov, v réžii Mgr. Viktora Brádňanského.
Od 13:00 Vás pozývame na súťaž Starostkin dukát, v ktorom si svoju šikovnosť a zručnosť overia členovia zúčastnených folklórnych kolektívov, v réžii Bc. Jarky Lajgútovej. Od 14:00 bude scéna patriť detským folklórnym súborom Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, ZŠ z Jelšavy, Zornička a Mladosť z Klenovca, pod názvom Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej. Od 15:00 bude scéna patriť súťaži Drótova nôta, v podaní ľudových hudieb folklórnych kolektívov Urpín z Banskej Bystrice, Hornád z Košíc, Parta, a Ľudovej hudbe FS Vepor z Klenovca.
Zo scény v remeselnom dvore sa o 16:30 presunieme na scénu na Námestí Karola Salvu, kde sa nám predstavia UFS Mladosť z Banskej Bystrice, zahraničné kolektívy FS LIPTAR – spolok Ľ. Štúra z Melbourne z Austrálie a citaristi z Mihálygerge z Maďarska. V programe Srdžiaško Mirka Barana v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej sa o 17:30 predstavia Anka Molnárová, Radoslav Dusa, Michal Šimko ĽH Lykovec z Revúcej, programom sprevádza Marcela Čížová. Večerný program, od 18:15 bude patriť Folklórnemu súboru Urpín z Banskej Bystrice, pod názvom Cez ten Majer, v réžii Petra Pohančaníka. Čo vzklíčilo zo zrniek, je názov regionálneho programu, v réžii Romana Malatinca v spolupráci s Jaroslavom Piliarikom a Stanislavou Zvarovou, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Gemer z Dobšinej, spevácke skupiny Húžva a Skaliny z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Milan Katreniak, Roman Košičiar z Tisovca, Tomáš Vaculčiak z Revúcej a Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, s moderátorom Jurajom Genčanským. O 20:30 sa presúvame na scénu v Remeselnom dvore, na koncert word music z Terchovej Nebeská muzika. Od 22:00 scéna na námestí bude patriť Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom, OKAMIH.
Nedeľné ráno, po skončení Služieb Božích v evanjelickom kostole zaznie posledný program 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, Klenovská Rontouka, a to Zo sveta, v réžii Mgr. Andrei Jágerovej, v podaní Folklórnej skupiny Hajov zo Strečna, DFSk Stráne z Važca, Dievčenskej speváckej skupiny Hornád z Košíc, Ľudovej hudby FS Podpoľanec z Detvy a Ľuboš Vidiečan z Detvy.
Počas slávností v piatok a v sobotu bude prebiehať Jarmok remesiel, Tradičné dvory gastronomických špecialít – Klenovský, Francúzsky, Dvor nádeje, Remeselný dvor, Chovateľský, Starých mám, MR Teplý Vrch, Haluškový, Štrúdľový, v sobotu pribudne dvor Jelšavský, Počas soboty budete môcť ochutnať tradičné špeciality halušky, lokše, Jelšavské guľky, Muránske buchty. Vidieť ako sa vyrábajú gágoríky – brdáriky, krekeše.
Sobotňajší deň bude patriť aj tvorivým remeselným dielňam, s remeselnými majstrami a lektormi z Gemersko – malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, Novohradského osvetového strediska z Lučenca, z Gemerského osvetového strediska z Rožňavy, Pohronského osvetového strediska zo Žiaru nad Hronom a Detviansky tulipán z Detvy.
Slávnosti sa realizujú s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, z 2% kampane o. z. RODON a obce Klenovec, podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme reklamným partnerom: Jánovi Figulimu, Coca – Cola, Zlatý bažant, Kofola, Kongo, Pekáreň Bobro Hriňová.
Poďakovanie patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Stred, TV Rimava, www. rimava.sk, www.jankohrasko.sk, www.folklorista.sk, www.echoviny.sk.
Tím 41. ročníka Gemersko - malohontských folklórnych slávností sa teší na Vašu účasť a stretnutie s Vami na Klenovskej Rontouke.
Stanislava Zvarová,
dramaturgička slávností
Na námestí Karola Salvu v Klenovci bude od 16:00 otvorený Jarmok remesiel a v Dvore remesiel začne Remeselná škola s detským kútikom. Členovia detských folklórnych kolektívov sa predstavia v detskom programe, pod názvom Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej. Účinkujú DFS Hájik a Podkovička z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Viganček z Košíc, DFS Mladosť z Klenovca a sólistky speváčky Andrejka Rapčanová a Terezka Motyčková. Od 17:20 sa bude pokračovať Módnou prehliadkou Margaréty Hlbockej pod názvom Tradične súčasní. V čase od 18:00 sa bude konať v Kultúrnom dome vernisáž výstavy našej rodáčky Ing. Lucie Dovalovej, pod názvom Krása modrotlače. Kurátorkou výstavy je Mgr. Anetta Cvachová. Od 18:30 bude priestor kultúrneho domu patriť komornému programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu. V tomto roku predstavíme ľudí a zvyky obcí Ratkovská Suchá, Ratková, Sirk a Rákoš, ich históriu, ľudí, ktorí nám priblížia život našich predkov. Účinkovať budú obyvatelia obcí a s členmi FS Vepor z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, v réžii Ing. Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava a Jaroslav Zvarovci, Mgr. Viktor Brádňanský. Programom sprevádza Mgr. Katarína Kovačechová. Od 20:00 účinkujúce folklórne kolektívy zúčastnia slávnostného otvorenia 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka 2019. Večerný program Na Klenovskom bále patrí dvom Folklórnym súborom, a to FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberka, v réžii Stanislavy Zvarovej, na príprave sa podieľajú Viktor Brádňanský, Lucia Zvarová a Jaroslav Piliarik . (na) Zdar Boh je názov programu Folklórneho súboru Krtíšan z Veľkého Krtíša, s baníckou tematikou. Autormi programu sú: scenár Filip Takáč, Cyril Páriš, choreografia Filip Takáč, scéna: Silvia Svákusová, hudba Martin Ďurov, Alžbeta Bystrianska,Tomáš Gašpierik. Záver večera bude patriť koncertu Ľudovej hudbe Michal Noga Band .
Sobotné ráno nás pozdravia, pozývačkami po obci účinkujúci slávností. V priestoroch, Dvora remesiel, sa aj v tomto roku, predstavia heligonkári na 29. ročníku prehliadke heligonkárov pod názvom Klenovská heligónka. Od 11:00 bude prebiehať pri kolešni v paruku – Múzeu súkenníctva a gubárstva škola spevu. Presne na poludnie bude ukážka Prijímanie do Cechu baníckeho, v ktorej sa predstavia FS Gemer z Dobšinej a FSk Sitňan z Banskej Štiavnice a členovia folklórnych kolektívov, v réžii Mgr. Viktora Brádňanského.
Od 13:00 Vás pozývame na súťaž Starostkin dukát, v ktorom si svoju šikovnosť a zručnosť overia členovia zúčastnených folklórnych kolektívov, v réžii Bc. Jarky Lajgútovej. Od 14:00 bude scéna patriť detským folklórnym súborom Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, ZŠ z Jelšavy, Zornička a Mladosť z Klenovca, pod názvom Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej. Od 15:00 bude scéna patriť súťaži Drótova nôta, v podaní ľudových hudieb folklórnych kolektívov Urpín z Banskej Bystrice, Hornád z Košíc, Parta, a Ľudovej hudbe FS Vepor z Klenovca.
Zo scény v remeselnom dvore sa o 16:30 presunieme na scénu na Námestí Karola Salvu, kde sa nám predstavia UFS Mladosť z Banskej Bystrice, zahraničné kolektívy FS LIPTAR – spolok Ľ. Štúra z Melbourne z Austrálie a citaristi z Mihálygerge z Maďarska. V programe Srdžiaško Mirka Barana v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej sa o 17:30 predstavia Anka Molnárová, Radoslav Dusa, Michal Šimko ĽH Lykovec z Revúcej, programom sprevádza Marcela Čížová. Večerný program, od 18:15 bude patriť Folklórnemu súboru Urpín z Banskej Bystrice, pod názvom Cez ten Majer, v réžii Petra Pohančaníka . Čo vzklíčilo zo zrniek, je názov regionálneho programu, v réžii Romana Malatinca v spolupráci s Jaroslavom Piliarikom a Stanislavou Zvarovou, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Gemer z Dobšinej, spevácke skupiny Húžva a Skaliny z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Milan Katreniak, Roman Košičiar z Tisovca, Tomáš Vaculčiak z Revúcej a Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, s moderátorom Jurajom Genčanským. O 20:30 sa presúvame na scénu v Remeselnom dvore, na koncert word music z Terchovej Nebeská muzika. Od 22:00 scéna na námestí bude patriť Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom, OKAMIH.
Nedeľné ráno, po skončení Služieb Božích v evanjelickom kostole zaznie posledný program 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, Klenovská Rontouka, a to Zo sveta, v réžii Mgr. Andrei Jágerovej, v podaní Folklórnej skupiny Hajov zo Strečna, DFSk Stráne z Važca, Dievčenskej speváckej skupiny Hornád z Košíc, Ľudovej hudby FS Podpoľanec z Detvy a Ľuboš Vidiečan z Detvy.
Počas slávností v piatok a v sobotu bude prebiehať Jarmok remesiel, Tradičné dvory gastronomických špecialít – Klenovský, Francúzsky, Dvor nádeje, Remeselný dvor, Chovateľský, Starých mám, MR Teplý Vrch, Haluškový, Štrúdľový, v sobotu pribudne dvor Jelšavský, Počas soboty budete môcť ochutnať tradičné špeciality halušky, lokše, Jelšavské guľky, Muránske buchty. Vidieť ako sa vyrábajú gágoríky – brdáriky, krekeše.
Sobotňajší deň bude patriť aj tvorivým remeselným dielňam, s remeselnými majstrami a lektormi z Gemersko – malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, Novohradského osvetového strediska z Lučenca, z Gemerského osvetového strediska z Rožňavy, Pohronského osvetového strediska zo Žiaru nad Hronom a Detviansky tulipán z Detvy.
Slávnosti sa realizujú s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, z 2% kampane o. z. RODON a obce Klenovec, podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme reklamným partnerom: Jánovi Figulimu, Coca – Cola, Zlatý bažant, Kofola, Kongo, Pekáreň Bobro Hriňová.
Poďakovanie patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Stred, TV Rimava, www. rimava.sk, www.jankohrasko.sk, www.folklorista.sk, www.echoviny.sk.
Tím 41. ročníka Gemersko - malohontských folklórnych slávností sa teší na Vašu účasť a stretnutie s Vami na Klenovskej Rontouke.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).