Naše slávnosti navštívili aj hosťujúce kolektívy Dobroda z Mihálygerge z Maďarska a Slováci žijúci v Austrálii v meste Melbourne, FS Liptar – Spolok Ľudovíta Štúra.
V tomto roku boli slávnosti dramaturgicky zamerané na remeselné a banícke tradície.
Na podujatí sa zrealizovalo 17 scénických programov, a to: Detský program Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej z Košíc, v ktorom sa predstavili úspešné kolektívy z regionálnej a krajskej súťaže choroeografií a sólistov spevákov, a to: Andrejka Rapčanová z Klenovca, Terezka Motyčková z Revúcej, DFS Mladosť z Klenovca, Lykovček z Revúcej, Hájiček a Podkovička z Rimavskej Soboty, hosťom programu bol DFS Viganček z Košíc. Po prvý krát sme uviedli módnu prehliadku, pod názvom Tradične súčasní, v réžii Stanislavy Zvarovej, ktorá prezentovala tvorbu Margaréty Hlubockej a tradičný odev z modrotlače. V rámci podujatia sa prezentoval v komornom programe projekt Roztratené zrnká, ktorého cieľom je terénny výskum folklórnych javov. V tomto roku sme prezentovali obce Ratková, Ratkovská Suchá, Rákoš a Sirk, v réžii Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava Zvarová, Jaroslav Zvara, Viktor Brádňanský. Po otvorení slávností, v rámci ktorých boli odovzdané ocenenia starostkou obce, pokračoval program Na Klenovskom bále, kde sa predstavili FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberku, v réžii Stanislavy Zvarovej a Igora Littvu. Večerný program (na)ZdarBoh, v podaní FS Krtíšan z Veľkého Krtíša, ktorý pripravili Filip Takáč a Cyril Páriš sme vzdali poctu baníctvu.
Záver piatkajšieho večera patril koncertu v podaní Ľudovej hudby Michal Noga Band.
Sobotňajšie scénické programy začali prehliadkou heligónky, pod názvom Klenovská heligónka, v ktorej sa predstavilo 38 heligonkárov. Réžia programu bola pod taktovkou Vladimíra Petrinca a Drahomíra Daloša. Prehliadku zorganizoval Jaroslav Zvara. Ukážku prijímania do Cechu baníckeho, v réžii Viktora Brádňanského realizovali FS Sitňan z Banskej Štiavnice a FS Gemer z Dobšinej. Do Baníckeho cechu bola prijatá dramaturgička slávností Stanislava Zvarová. Sobotňajšie popoludnie patrilo aj deťom, v programe Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej, v ktorom sa predstavili DFS Hájik a DFS Lieskovček z Rimavskej Soboty, DFS Jelšavanček z Jelšavy, DFS Zrkadielko z Hnúšte a DFS Zornička z Klenovca a sólistky speváčky Lucia Jakabšicová, Alžbeta Váradiová.
Tradične je súčasťou slávností súťaž ľudových hudieb pod názvom Drótova nôta. V tomto roku súťažilo šesť ľudových hudieb v réžii Vladimíra Petrinca. V programe sa predstavila Folklórna skupina Zpod Kohúta z Revúčky - Muránskej Zdychavy. Ej veď sme sa tak zišli, bol názov programu, v ktorom sa predstavili hostia z Austrálie z Melbourne, z Mihálygerge z Maďarska a FS Mladosť z Banskej Bystrice, v réžii Martina Urbana. Nechýbala spomienka na gemerského speváka, muzikanta, pedagóga, pod názvom Srdiaško Mirka Barana, v réžii Marcely Čížovej, príprava Stanislava Zvarová, Jaroslav Piliarik. Cez ten majer, bol názov programu, ktorým sa predstavil FS Urpín z Banskej Bystrice, ktorého autorom bol Michal Majer. Regionálne folklórne súbory Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Vepor z Klenovca, spevácke skupiny Skaliny a Húžva z Hnúšte, fujaristi Milan Katreniak, Dušan Ceber a hostia z Horného Gemera, Folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy a Folklórny súbor Gemer z Dobšinej sa prestavili v programe Čo vzklíčilo zo zrniek. V réžii Romana Malatinca a Stanislavy Zvarovej bol prezentovaný aj materiál zozbieraný v terénnom výskume, v rámci projektu Roztratené zrnká.
Pre milovníkov world music sa predstavila Nebeská muzika zTerchovej. Záver sobotňajšieho večera patril Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom Okamih, v réžii Štefana Šteca.
Záverečný program slávností sa konal v nedeľu, v Kostole ECAV v Klenovci, po Službách Božích, a to pod názvom Zo sveta, v réžii Andrei Jágerovej. Učinkovali FSk Hajov zo Strečna, ĽH FS Podpoľanec z Detvy, Ľuboš Vidiečan z Detvy, DSSk Hornád z Košíc, FSk Stráne z Važca a Andrea Jágerová.
Počas troch dní sa predstavilo v programoch 42 kolektívov, 1080 účinkujúcich.
Pre účastníkov boli pripravené sprievodné, mimoscénické aktivity, a to: tradičné dvory – Klenovský, Francúzsky, Jelšavský, Štrúdľový, Starých mám, Chovateľský, Dvor nádejí, Kováčsky, Dvor remesiel. Pre návštevníkov sme ponúkli tri výstavy, a to: v kultúrnom dome Krása modrotlače, autorská výstava Lucie Dovalovej, kurátorkou výstavy bola Anetta Cvachová. V Múzeu Súkenníctva a gubárstva sme prezentovali súkenníctvo a gubárstvo v Klenovci, s ukážkami miestneho gubára Jána Fottu, a výstavou fotografií Tradičné ovčiarstvo v Klenovci, ktorú nám poskytla Miestna akčná skupina Malohont. V Tradičnej Klenovskej izbe sme okrem stálej expozície prezentovali DVD záznamy z predchádzajúcich komorných programov, na základe projektu Roztratené zrnká, v exteriéry doplnené fotografiami z 10 ročníkov výskumu.
Realizoval sa Jarmok remesiel, na ktorom sa prezentovalo v piatok: 47remeselníkov a v sobotu 64 remeselníkov. V dvore remesiel, s detským kútikom, na tvorivých dielňach pracovalo 12 lektorov, ktorý zabezpečovala Magdaléna Kantorová. S Ľudovou hudbou Parta zo Strečna sme pre verejnosť pripravili Školu spevu. Tanečníci z FS Vepor z Klenovca Lucia Zvarová a Kristián Pockľan, s ĽH FS Vepor realizovali Školu tanca – Strofické tance z Klenovca. Pre účastníkov slávností i v tomto roku pripravila Jaroslava Lajgútová súťaž O starostkin dukát, ktorej sa zúčastnilo 5 kolektívov. V súťaži gastronomických špecialít, súťažili kuchári o najlepší baraní guláš. Okrem prezentácie guláša, sa mohli návštevníci priučiť vareniu halušiek, gemerských guliek z Jelšavy, výroby gágoríkov a lokší z Kraskova. Na programoch spolupracovalo 15 autorov a 7 asistenti. Jednotlivé programy sprevádzali moderátori Peter Cítenyi, Katarína Kovačechová, Marcela Čížová, Juraj Genčanský, Marianna Resutiková, Andrea Jágerová, Alžbetka Chmelková, Drahomír Daloš.
Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa pričinili k realizácii 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, a to zamestnancom Gemersko – malohontského osvetovohé strediska v Rimavskej Sobote, Obci Klenovec, dobrovoľníkom o. z. RODON Klenovec, FS Vepor z Klenovca, Jednote Dôchodcov a Klubu dôchodcov z Klenovca, mladým dobrovoľníkom z obce, ale aj mimo regiónu, Červenému krížu, kuchárom, upratovačkám....
Ďakujeme všetkým účinkujúcim, autorom a asistentom ale aj návštevníkom podujatia za ich priazeň, za ich účasť. Vďaka patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Regina Stred, www.rimava.sk, tvrimava.sk, folklorista.sk, Jankohasko.sk, echoviny.sk, Majgemer.sk, a reklamným partnerom Coca Cola, Kofola, Zlatý Bažant, Pekáreň Hriňová, Kongo, Figuli s.r.o.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Matica Slovenská a z 2% dane o.z. RODON Klenovec."
Stanislava Zvarová,
dramaturgička GMFS
Fotografie: Peter Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.