Naše slávnosti navštívili aj hosťujúce kolektívy Dobroda z Mihálygerge z Maďarska a Slováci žijúci v Austrálii v meste Melbourne, FS Liptar – Spolok Ľudovíta Štúra.
V tomto roku boli slávnosti dramaturgicky zamerané na remeselné a banícke tradície.
Na podujatí sa zrealizovalo 17 scénických programov, a to: Detský program Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej z Košíc, v ktorom sa predstavili úspešné kolektívy z regionálnej a krajskej súťaže choroeografií a sólistov spevákov, a to: Andrejka Rapčanová z Klenovca, Terezka Motyčková z Revúcej, DFS Mladosť z Klenovca, Lykovček z Revúcej, Hájiček a Podkovička z Rimavskej Soboty, hosťom programu bol DFS Viganček z Košíc. Po prvý krát sme uviedli módnu prehliadku, pod názvom Tradične súčasní, v réžii Stanislavy Zvarovej, ktorá prezentovala tvorbu Margaréty Hlubockej a tradičný odev z modrotlače. V rámci podujatia sa prezentoval v komornom programe projekt Roztratené zrnká, ktorého cieľom je terénny výskum folklórnych javov. V tomto roku sme prezentovali obce Ratková, Ratkovská Suchá, Rákoš a Sirk, v réžii Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava Zvarová, Jaroslav Zvara, Viktor Brádňanský. Po otvorení slávností, v rámci ktorých boli odovzdané ocenenia starostkou obce, pokračoval program Na Klenovskom bále, kde sa predstavili FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberku, v réžii Stanislavy Zvarovej a Igora Littvu. Večerný program (na)ZdarBoh, v podaní FS Krtíšan z Veľkého Krtíša, ktorý pripravili Filip Takáč a Cyril Páriš sme vzdali poctu baníctvu.
Záver piatkajšieho večera patril koncertu v podaní Ľudovej hudby Michal Noga Band.
Sobotňajšie scénické programy začali prehliadkou heligónky, pod názvom Klenovská heligónka, v ktorej sa predstavilo 38 heligonkárov. Réžia programu bola pod taktovkou Vladimíra Petrinca a Drahomíra Daloša. Prehliadku zorganizoval Jaroslav Zvara. Ukážku prijímania do Cechu baníckeho, v réžii Viktora Brádňanského realizovali FS Sitňan z Banskej Štiavnice a FS Gemer z Dobšinej. Do Baníckeho cechu bola prijatá dramaturgička slávností Stanislava Zvarová. Sobotňajšie popoludnie patrilo aj deťom, v programe Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej, v ktorom sa predstavili DFS Hájik a DFS Lieskovček z Rimavskej Soboty, DFS Jelšavanček z Jelšavy, DFS Zrkadielko z Hnúšte a DFS Zornička z Klenovca a sólistky speváčky Lucia Jakabšicová, Alžbeta Váradiová.
Tradične je súčasťou slávností súťaž ľudových hudieb pod názvom Drótova nôta. V tomto roku súťažilo šesť ľudových hudieb v réžii Vladimíra Petrinca. V programe sa predstavila Folklórna skupina Zpod Kohúta z Revúčky - Muránskej Zdychavy. Ej veď sme sa tak zišli, bol názov programu, v ktorom sa predstavili hostia z Austrálie z Melbourne, z Mihálygerge z Maďarska a FS Mladosť z Banskej Bystrice, v réžii Martina Urbana. Nechýbala spomienka na gemerského speváka, muzikanta, pedagóga, pod názvom Srdiaško Mirka Barana, v réžii Marcely Čížovej, príprava Stanislava Zvarová, Jaroslav Piliarik. Cez ten majer, bol názov programu, ktorým sa predstavil FS Urpín z Banskej Bystrice, ktorého autorom bol Michal Majer. Regionálne folklórne súbory Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Vepor z Klenovca, spevácke skupiny Skaliny a Húžva z Hnúšte, fujaristi Milan Katreniak, Dušan Ceber a hostia z Horného Gemera, Folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy a Folklórny súbor Gemer z Dobšinej sa prestavili v programe Čo vzklíčilo zo zrniek. V réžii Romana Malatinca a Stanislavy Zvarovej bol prezentovaný aj materiál zozbieraný v terénnom výskume, v rámci projektu Roztratené zrnká.
Pre milovníkov world music sa predstavila Nebeská muzika zTerchovej. Záver sobotňajšieho večera patril Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom Okamih, v réžii Štefana Šteca.
Záverečný program slávností sa konal v nedeľu, v Kostole ECAV v Klenovci, po Službách Božích, a to pod názvom Zo sveta, v réžii Andrei Jágerovej. Učinkovali FSk Hajov zo Strečna, ĽH FS Podpoľanec z Detvy, Ľuboš Vidiečan z Detvy, DSSk Hornád z Košíc, FSk Stráne z Važca a Andrea Jágerová.
Počas troch dní sa predstavilo v programoch 42 kolektívov, 1080 účinkujúcich.
Pre účastníkov boli pripravené sprievodné, mimoscénické aktivity, a to: tradičné dvory – Klenovský, Francúzsky, Jelšavský, Štrúdľový, Starých mám, Chovateľský, Dvor nádejí, Kováčsky, Dvor remesiel. Pre návštevníkov sme ponúkli tri výstavy, a to: v kultúrnom dome Krása modrotlače, autorská výstava Lucie Dovalovej, kurátorkou výstavy bola Anetta Cvachová. V Múzeu Súkenníctva a gubárstva sme prezentovali súkenníctvo a gubárstvo v Klenovci, s ukážkami miestneho gubára Jána Fottu, a výstavou fotografií Tradičné ovčiarstvo v Klenovci, ktorú nám poskytla Miestna akčná skupina Malohont. V Tradičnej Klenovskej izbe sme okrem stálej expozície prezentovali DVD záznamy z predchádzajúcich komorných programov, na základe projektu Roztratené zrnká, v exteriéry doplnené fotografiami z 10 ročníkov výskumu.
Realizoval sa Jarmok remesiel, na ktorom sa prezentovalo v piatok: 47remeselníkov a v sobotu 64 remeselníkov. V dvore remesiel, s detským kútikom, na tvorivých dielňach pracovalo 12 lektorov, ktorý zabezpečovala Magdaléna Kantorová. S Ľudovou hudbou Parta zo Strečna sme pre verejnosť pripravili Školu spevu. Tanečníci z FS Vepor z Klenovca Lucia Zvarová a Kristián Pockľan, s ĽH FS Vepor realizovali Školu tanca – Strofické tance z Klenovca. Pre účastníkov slávností i v tomto roku pripravila Jaroslava Lajgútová súťaž O starostkin dukát, ktorej sa zúčastnilo 5 kolektívov. V súťaži gastronomických špecialít, súťažili kuchári o najlepší baraní guláš. Okrem prezentácie guláša, sa mohli návštevníci priučiť vareniu halušiek, gemerských guliek z Jelšavy, výroby gágoríkov a lokší z Kraskova. Na programoch spolupracovalo 15 autorov a 7 asistenti. Jednotlivé programy sprevádzali moderátori Peter Cítenyi, Katarína Kovačechová, Marcela Čížová, Juraj Genčanský, Marianna Resutiková, Andrea Jágerová, Alžbetka Chmelková, Drahomír Daloš.
Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa pričinili k realizácii 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, a to zamestnancom Gemersko – malohontského osvetovohé strediska v Rimavskej Sobote, Obci Klenovec, dobrovoľníkom o. z. RODON Klenovec, FS Vepor z Klenovca, Jednote Dôchodcov a Klubu dôchodcov z Klenovca, mladým dobrovoľníkom z obce, ale aj mimo regiónu, Červenému krížu, kuchárom, upratovačkám....
Ďakujeme všetkým účinkujúcim, autorom a asistentom ale aj návštevníkom podujatia za ich priazeň, za ich účasť. Vďaka patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Regina Stred, www.rimava.sk, tvrimava.sk, folklorista.sk, Jankohasko.sk, echoviny.sk, Majgemer.sk, a reklamným partnerom Coca Cola, Kofola, Zlatý Bažant, Pekáreň Hriňová, Kongo, Figuli s.r.o.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Matica Slovenská a z 2% dane o.z. RODON Klenovec."
Stanislava Zvarová,
dramaturgička GMFS
Fotografie: Peter Poboček
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).