Naše slávnosti navštívili aj hosťujúce kolektívy Dobroda z Mihálygerge z Maďarska a Slováci žijúci v Austrálii v meste Melbourne, FS Liptar – Spolok Ľudovíta Štúra.
V tomto roku boli slávnosti dramaturgicky zamerané na remeselné a banícke tradície.
Na podujatí sa zrealizovalo 17 scénických programov, a to: Detský program Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej z Košíc, v ktorom sa predstavili úspešné kolektívy z regionálnej a krajskej súťaže choroeografií a sólistov spevákov, a to: Andrejka Rapčanová z Klenovca, Terezka Motyčková z Revúcej, DFS Mladosť z Klenovca, Lykovček z Revúcej, Hájiček a Podkovička z Rimavskej Soboty, hosťom programu bol DFS Viganček z Košíc. Po prvý krát sme uviedli módnu prehliadku, pod názvom Tradične súčasní, v réžii Stanislavy Zvarovej, ktorá prezentovala tvorbu Margaréty Hlubockej a tradičný odev z modrotlače. V rámci podujatia sa prezentoval v komornom programe projekt Roztratené zrnká, ktorého cieľom je terénny výskum folklórnych javov. V tomto roku sme prezentovali obce Ratková, Ratkovská Suchá, Rákoš a Sirk, v réžii Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava Zvarová, Jaroslav Zvara, Viktor Brádňanský. Po otvorení slávností, v rámci ktorých boli odovzdané ocenenia starostkou obce, pokračoval program Na Klenovskom bále, kde sa predstavili FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberku, v réžii Stanislavy Zvarovej a Igora Littvu. Večerný program (na)ZdarBoh, v podaní FS Krtíšan z Veľkého Krtíša, ktorý pripravili Filip Takáč a Cyril Páriš sme vzdali poctu baníctvu.
Záver piatkajšieho večera patril koncertu v podaní Ľudovej hudby Michal Noga Band.
Sobotňajšie scénické programy začali prehliadkou heligónky, pod názvom Klenovská heligónka, v ktorej sa predstavilo 38 heligonkárov. Réžia programu bola pod taktovkou Vladimíra Petrinca a Drahomíra Daloša. Prehliadku zorganizoval Jaroslav Zvara. Ukážku prijímania do Cechu baníckeho, v réžii Viktora Brádňanského realizovali FS Sitňan z Banskej Štiavnice a FS Gemer z Dobšinej. Do Baníckeho cechu bola prijatá dramaturgička slávností Stanislava Zvarová. Sobotňajšie popoludnie patrilo aj deťom, v programe Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej, v ktorom sa predstavili DFS Hájik a DFS Lieskovček z Rimavskej Soboty, DFS Jelšavanček z Jelšavy, DFS Zrkadielko z Hnúšte a DFS Zornička z Klenovca a sólistky speváčky Lucia Jakabšicová, Alžbeta Váradiová.
Tradične je súčasťou slávností súťaž ľudových hudieb pod názvom Drótova nôta. V tomto roku súťažilo šesť ľudových hudieb v réžii Vladimíra Petrinca. V programe sa predstavila Folklórna skupina Zpod Kohúta z Revúčky - Muránskej Zdychavy. Ej veď sme sa tak zišli, bol názov programu, v ktorom sa predstavili hostia z Austrálie z Melbourne, z Mihálygerge z Maďarska a FS Mladosť z Banskej Bystrice, v réžii Martina Urbana. Nechýbala spomienka na gemerského speváka, muzikanta, pedagóga, pod názvom Srdiaško Mirka Barana, v réžii Marcely Čížovej, príprava Stanislava Zvarová, Jaroslav Piliarik. Cez ten majer, bol názov programu, ktorým sa predstavil FS Urpín z Banskej Bystrice, ktorého autorom bol Michal Majer. Regionálne folklórne súbory Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Vepor z Klenovca, spevácke skupiny Skaliny a Húžva z Hnúšte, fujaristi Milan Katreniak, Dušan Ceber a hostia z Horného Gemera, Folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy a Folklórny súbor Gemer z Dobšinej sa prestavili v programe Čo vzklíčilo zo zrniek. V réžii Romana Malatinca a Stanislavy Zvarovej bol prezentovaný aj materiál zozbieraný v terénnom výskume, v rámci projektu Roztratené zrnká.
Pre milovníkov world music sa predstavila Nebeská muzika zTerchovej. Záver sobotňajšieho večera patril Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom Okamih, v réžii Štefana Šteca.
Záverečný program slávností sa konal v nedeľu, v Kostole ECAV v Klenovci, po Službách Božích, a to pod názvom Zo sveta, v réžii Andrei Jágerovej. Učinkovali FSk Hajov zo Strečna, ĽH FS Podpoľanec z Detvy, Ľuboš Vidiečan z Detvy, DSSk Hornád z Košíc, FSk Stráne z Važca a Andrea Jágerová.
Počas troch dní sa predstavilo v programoch 42 kolektívov, 1080 účinkujúcich.
Pre účastníkov boli pripravené sprievodné, mimoscénické aktivity, a to: tradičné dvory – Klenovský, Francúzsky, Jelšavský, Štrúdľový, Starých mám, Chovateľský, Dvor nádejí, Kováčsky, Dvor remesiel. Pre návštevníkov sme ponúkli tri výstavy, a to: v kultúrnom dome Krása modrotlače, autorská výstava Lucie Dovalovej, kurátorkou výstavy bola Anetta Cvachová. V Múzeu Súkenníctva a gubárstva sme prezentovali súkenníctvo a gubárstvo v Klenovci, s ukážkami miestneho gubára Jána Fottu, a výstavou fotografií Tradičné ovčiarstvo v Klenovci, ktorú nám poskytla Miestna akčná skupina Malohont. V Tradičnej Klenovskej izbe sme okrem stálej expozície prezentovali DVD záznamy z predchádzajúcich komorných programov, na základe projektu Roztratené zrnká, v exteriéry doplnené fotografiami z 10 ročníkov výskumu.
Realizoval sa Jarmok remesiel, na ktorom sa prezentovalo v piatok: 47remeselníkov a v sobotu 64 remeselníkov. V dvore remesiel, s detským kútikom, na tvorivých dielňach pracovalo 12 lektorov, ktorý zabezpečovala Magdaléna Kantorová. S Ľudovou hudbou Parta zo Strečna sme pre verejnosť pripravili Školu spevu. Tanečníci z FS Vepor z Klenovca Lucia Zvarová a Kristián Pockľan, s ĽH FS Vepor realizovali Školu tanca – Strofické tance z Klenovca. Pre účastníkov slávností i v tomto roku pripravila Jaroslava Lajgútová súťaž O starostkin dukát, ktorej sa zúčastnilo 5 kolektívov. V súťaži gastronomických špecialít, súťažili kuchári o najlepší baraní guláš. Okrem prezentácie guláša, sa mohli návštevníci priučiť vareniu halušiek, gemerských guliek z Jelšavy, výroby gágoríkov a lokší z Kraskova. Na programoch spolupracovalo 15 autorov a 7 asistenti. Jednotlivé programy sprevádzali moderátori Peter Cítenyi, Katarína Kovačechová, Marcela Čížová, Juraj Genčanský, Marianna Resutiková, Andrea Jágerová, Alžbetka Chmelková, Drahomír Daloš.
Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa pričinili k realizácii 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, a to zamestnancom Gemersko – malohontského osvetovohé strediska v Rimavskej Sobote, Obci Klenovec, dobrovoľníkom o. z. RODON Klenovec, FS Vepor z Klenovca, Jednote Dôchodcov a Klubu dôchodcov z Klenovca, mladým dobrovoľníkom z obce, ale aj mimo regiónu, Červenému krížu, kuchárom, upratovačkám....
Ďakujeme všetkým účinkujúcim, autorom a asistentom ale aj návštevníkom podujatia za ich priazeň, za ich účasť. Vďaka patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Regina Stred, www.rimava.sk, tvrimava.sk, folklorista.sk, Jankohasko.sk, echoviny.sk, Majgemer.sk, a reklamným partnerom Coca Cola, Kofola, Zlatý Bažant, Pekáreň Hriňová, Kongo, Figuli s.r.o.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Matica Slovenská a z 2% dane o.z. RODON Klenovec."
Stanislava Zvarová,
dramaturgička GMFS
Fotografie: Peter Poboček

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-