Večer podujatie otvoria domáce folklórne kolektívy Zornička, Mladosť, Vepor z Klenovca s programom Od kolísky po svadbu. Predstavia sa tiež hostia: Seniori Partizán FS z Banskej Bystrice, Skorušina z Lieseku a večer zavŕši jubilujúci FS Podpoľanec z Detvy.
Sobotňajší program bude dopoludnia patriť heligonkárom na 30. ročníku prehliadky Klenovská heligónka, ale aj tvorivým dielňam pri kolešni, v Múzeu súkenníctva a gubárstva a v Zóne oddychu pri Klenovskej izbe. Popoludní slávnosti pozdravia detské folklórne súbory Sílešánek z Vinodol, Hviezdička z Hriňovej, Zornička a Mladosť z Klenovca a detskí sólisti speváci ľudových piesní v programe Na klenovskom jarmoku. Záujemcov čaká tiež Škola spevu, Škola tanca, otvorené budú výstavy v kultúrnom dome, v Múzeu súkenníctva a gubárstva. Vo voľnej scéne sa predstavia regionálni tanečníci, speváci, muzikanti.
V podvečer sa predstavia ľudové hudby v súťaži Drótova nôta. V programe Vtipom, žartom uvidíme folklórne kolektívy Hriňovčan z Hriňovej, Kýčera z Čierneho Balogu, Rozmarín z Pliešoviec, Kmotry a kmotrovia z Detvy, Carpona z Krupiny, Ľudovú hudbu Parta zo Strečna. Programom bude sprevádzať Daniel Výrostek z Divadla JGT zo Zvolena.
V regionálnom programe v sobotu večer sa predstavia folklórne kolektívy Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Lieščina z Rimavskej Soboty, ŽSSk Skaliny a MSSk Húžva z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, Milan Katreniak z Tisovca, heligonkári z Klenovca. Sobotňajší program vyvrcholí dielom Amerikáni v podaní Folklórneho súboru Považan z Považskej Bystrice.
V nedeľu slávnosti ukončíme ďakovným programom v kostole ECAV v Klenovci. Piesne z Tranovského kancionálu predstavia folklórne skupiny Šajava z Kráľa, Hrochoťan z Hrochote a sólistky speváčky Jaroslava Vaculčiaková, Lucia a Stanislava Zvarové.
Program pripravili členovia Programovej rady GMFS – 42. ročníka – Klenovskej rontouky: Stanislava Zvarová, Jaroslav Zvara, Jaroslav Piliarik, Roman Malatinec, Jaroslav Černák, Jaroslav Uhrin, Vladimír Petrinec, Jaroslava Lajgútová, Gabriela Szabová, Anetta Cvachová, Lucia Zvarová, Kristína Lendvorská, Viktor Brádňanský.
Slovom budú sprevádzať moderátori: Marianna Resutiková, Michal Stejskal, Juraj Genčanský, Daniel Výrostek, Drahomír Daloš.
Podujatie z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Mediálnymi partnermi podujatia sú RTVS, Rádio Regina, TV Rimava, internetové médiá folklorista.sk, www.rimava.sk, www.echoviny.sk, rimava.sk a CAW studio – profesionálna filmová produkcia. Partnermi 42. ročníka Gemersko-malohontských folklórnych slávností je Pekáreň Hriňová a FIGULI, s. r. o.
Tešíme sa na stretnutie s Vami pri prezentácii tradičnej ľudovej kultúry.
Mgr. Stanislava Zvarová,
dramaturgička GMFS
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.