Večer podujatie otvoria domáce folklórne kolektívy Zornička, Mladosť, Vepor z Klenovca s programom Od kolísky po svadbu. Predstavia sa tiež hostia: Seniori Partizán FS z Banskej Bystrice, Skorušina z Lieseku a večer zavŕši jubilujúci FS Podpoľanec z Detvy.
Sobotňajší program bude dopoludnia patriť heligonkárom na 30. ročníku prehliadky Klenovská heligónka, ale aj tvorivým dielňam pri kolešni, v Múzeu súkenníctva a gubárstva a v Zóne oddychu pri Klenovskej izbe. Popoludní slávnosti pozdravia detské folklórne súbory Sílešánek z Vinodol, Hviezdička z Hriňovej, Zornička a Mladosť z Klenovca a detskí sólisti speváci ľudových piesní v programe Na klenovskom jarmoku. Záujemcov čaká tiež Škola spevu, Škola tanca, otvorené budú výstavy v kultúrnom dome, v Múzeu súkenníctva a gubárstva. Vo voľnej scéne sa predstavia regionálni tanečníci, speváci, muzikanti.
V podvečer sa predstavia ľudové hudby v súťaži Drótova nôta. V programe Vtipom, žartom uvidíme folklórne kolektívy Hriňovčan z Hriňovej, Kýčera z Čierneho Balogu, Rozmarín z Pliešoviec, Kmotry a kmotrovia z Detvy, Carpona z Krupiny, Ľudovú hudbu Parta zo Strečna. Programom bude sprevádzať Daniel Výrostek z Divadla JGT zo Zvolena.
V regionálnom programe v sobotu večer sa predstavia folklórne kolektívy Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Lieščina z Rimavskej Soboty, ŽSSk Skaliny a MSSk Húžva z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, Milan Katreniak z Tisovca, heligonkári z Klenovca. Sobotňajší program vyvrcholí dielom Amerikáni v podaní Folklórneho súboru Považan z Považskej Bystrice.
V nedeľu slávnosti ukončíme ďakovným programom v kostole ECAV v Klenovci. Piesne z Tranovského kancionálu predstavia folklórne skupiny Šajava z Kráľa, Hrochoťan z Hrochote a sólistky speváčky Jaroslava Vaculčiaková, Lucia a Stanislava Zvarové.
Program pripravili členovia Programovej rady GMFS – 42. ročníka – Klenovskej rontouky: Stanislava Zvarová, Jaroslav Zvara, Jaroslav Piliarik, Roman Malatinec, Jaroslav Černák, Jaroslav Uhrin, Vladimír Petrinec, Jaroslava Lajgútová, Gabriela Szabová, Anetta Cvachová, Lucia Zvarová, Kristína Lendvorská, Viktor Brádňanský.
Slovom budú sprevádzať moderátori: Marianna Resutiková, Michal Stejskal, Juraj Genčanský, Daniel Výrostek, Drahomír Daloš.
Podujatie z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Mediálnymi partnermi podujatia sú RTVS, Rádio Regina, TV Rimava, internetové médiá folklorista.sk, www.rimava.sk, www.echoviny.sk, rimava.sk a CAW studio – profesionálna filmová produkcia. Partnermi 42. ročníka Gemersko-malohontských folklórnych slávností je Pekáreň Hriňová a FIGULI, s. r. o.
Tešíme sa na stretnutie s Vami pri prezentácii tradičnej ľudovej kultúry.
Mgr. Stanislava Zvarová,
dramaturgička GMFS
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.