Súdiac podľa ohlasu i hojnej návštevy, mnohých domácich i cezpoľných pritiahla zvedavosť a chuť byť pri unikátnom spojení dvoch mimoriadnych osobností, ktoré spája rodný Gemer a naša najlepšia folklórna tradícia... Takpovediac premiérovo sme totiž predstavili poetickú tvorbu Jána Bazovského, ktorého verše prednášali Zuzana Háková a Juraj Genčanský, a sviatočnou udalosťou bolo tiež účinkovanie vynikajúcej sólovej speváčky Anky Molnárovej. Stmeľujúcim prvkom folklórneho gemerského večera boli majstri svojich nástrojov v ľudovej hudbe, ktorí s chuťou účinkovali pod vedením Michala Šimka.
Mať svoj životný priestor, mať možnosť slobodne sa hýbať, žiť, pracovať, zabávať sa a túžiť, snívať, nájsť si svoje miesto, je podmienkou života. O slobodnom a ničím nehatenom voľnom dýchaní už ani nehovoriac...
Major v zálohe Ján Bazovský pochádza z dedinky Gemerský Milhosť, z Migläsu, a jeho charakteristická figúra je mnohým známa z TV obrazoviek, kde sa etabloval ako „dopravný analytik“. V roku 1976 nastúpil do Zboru národnej bezpečnosti, pracoval ako kriminalista a táto – pre laika azda aj dobrodružná – práca mu bola zdrojom inšpirácií pre viacero prozaických kníh: Hlava 23, Milenky z ocele, Milenky z podsvetia... Profesionálne sa ale venoval aj folklóru. A to najmä ako autor a scenárista programov na všetkých úrovniach – od regionálnych prehliadok až po Východnú. Hoci samostatnú zbierku poézie ešte nemá v kníhkupectvách, ako je vidieť z jeho veršov – je až intímne spätý s prírodou, miluje ľudí v nej aj ich národné tradície, a ako je badať v ostatných rokoch – stále viac a vari tiež stále radšej sa vracia do rodného Gemera...
Pani Anna Molnárová – tiež Gemerčanka, ktorá vyletela z rodného hniezda, preletela veľký kus sveta, ale dnes sa veľmi rada vracia do svojho – takmer rodného – Ratkovského Bystrého. Absolvovala revúcke Gymnázium a už ako žiačka začínala vo folklórnom súbore. Neskôr účinkovala v školskej kapele, potom s ľudovou hudbou folklórneho súboru Lykovec, v prešovskom súbore Torysa, ba aj v zbore Divadla Jonáša Záborského v Prešove. V roku 1983 bola prijatá do Vojenského umeleckého súboru a potom spievala s rôznymi hudobnými telesami: Orchester ľudových nástrojov Bratislava, Posádková hudba Bratislava, SĽUK či ľudová hudba Štefana Molotu. Spievala na domácich pódiách, ale aj v Poľsku, Maďarsku, Nemecku, bývalom Sovietskom zväze, Rakúsku, Portugalsku, Francúzsku, Belgicku a inde. A v utorok večer spievala zas – v meste pod Kohútom...!
Vo finále folklórneho večera zaznela báseň s názvom Gemerčanka, ktorá je zosobnenou múzou Janka Bazovského, teda – je to vlastne „báseň o múze bazovčiny“...
|
 |
Program ľudovej hudby, gemerských piesní a veršov inšpirovaných ľuďmi z Gemera, nazvaný BAZOVČINA MOJA podľa originálnej a duchaplnej, sebavedomej, a pritom prostej poézie Janka Bazovského, pripravilo Mestské kultúrne stredisko v Revúcej.
J. Genčanský
MsKS Revúca
FOTOGRAFIE: Peter Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.