Iste ste si to všimli aj na fotografiách, ktoré sú pripojené k tomuto článku. Ten, kto prišiel počas spomínaných dní do Klenovca, mohol sa tiež potešiť z viacerých výstav a sprievodných podujatí, či gastronomických dvorov.
Všimli sme si, že o. i. ešte v piatok večer sa na otvorení predstavili aj účastníci Šaffovej ostrohy, celoslovenskej súťaže tanečníkov, ktorá bola vo Vranove nad Topľou. Sú to Michaela Baštáková z Rimavskej Soboty a Peter Gecelovský z Vlachova.
Program uzavreli v evanjelickom kostole, kde prebiehali služby Božie. V programe „Rúfus a deti – Óda na radosť“ sa predstavili mladí folkloristi z Fiľakova, Klenovca, či Rimavskej Soboty.
Potešiteľné je aj to, že vedenie obce Klenovec udelilo na slávnostiach najvyššie ocenenia obce. Odovzdávala ich klenovská starostka Zlata Kaštanová so svojím zástupcom Milanom Čajkom.
Čestné občianstvo udelili Jánovi Culkovi za aktívnu pomoc obci Klenovec počas pandémie, za významný podiel v rozvoji hasičstva v Klenovci, ako aj za nezištnú pomoc občanom obce počas náročných životných situácií.
Okrem toho Cenu obce odovzdali firme Lowa production, ktorá je v Klenovci už tri desaťročia najväčším a stabilným zamestnávateľom.
Cenu starostky udelili Ľubomíre Vančíkovej za aktívnu, obetavú a dlhoročnú pedagogickú prácu a za významný podiel v rozvoji školstva v obci Klenovec.
Ocenený bol aj darca krvi František Zvozil, držiteľ Kňazovického plakety za mnohonásobné darcovstvo krvi. Cenu starostky získal aj Ján Ulický, za výrazný podiel na rozvoji obce v duchovnej oblasti a za zásluhy pri rekonštrukcii objektov Evanjelickej cirkvi a. v. v Klenovci.
Ocenenie si na pódiu prebrali aj dvaja jubilanti. Osemdesiatnik Štefan Baláž z Rimavskej Soboty, ktorý patrí medzi zakladateľov folklórneho súboru Rimavan a je tiež bývalý riaditeľ MsKS v Rimavskej Sobote. Cenu si prevzal aj šesťdesiatnik Drahomír Daloš, moderátor Klenovskej heligónky, ktorý sa svojmu remeslu venuje viac ako polovicu svojho života.
Poďakujme sa za uskutočnenie 43. ročníka Klenovskej rontouky a za prínos, ktorý preciťujú najmä Gemerčania a Malohončania udržiavaním a pripomínaním si vzácneho nášho dedičstva celému regiónu.
Nech žije 44. ročník Gemersko-malohonstkých slávností Klenovská rontouka 2023!
(Zdroj: vobraze.sk)
Spracoval: MG od
Fotografie vo videu:
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.