Tvorivo, múdro o folklóre a remesle
Prvý festivalový deň (štvrtok 18.8.) začína otvorením výstavy pod názvom Duša rezbára. Pamiatku remeselníka Ladislava Zachara z Čiernej Lehoty si uctíme prostredníctvom jeho rezbárskych diel a pastierskych nástrojov, ktoré zachovávajú prvky tradičnej ľudovej kultúry.
Tvorivo, múdro o folklóre a remesle je myšlienka Etnoseminára, ktorý sa uskutoční v priestoroch obecného sociálneho podniku Rejdovka. Zákulisie prípravy publikácie pod názvom Svadba v Rejdovej predstavia spoluautori, rodák z Rejdovej, Ján Kolesár a muzikologička Alžbeta Lukáčová.
Výrobca ovocných sirupov, džemov a nátierok Oskar Szabo z Košíc rád vymýšľa pri výrobe svojich produktov rôzne kombinácie, aby tradičné bolo netradičným. Vytvára tak zaujímavé chute, ktoré boli ocenené aj na prestížnej medzinárodnej súťaži v Anglicku. Divákov zasvätí do tajov výroby spojenej s predajom svojich Oskarových lakociniek. Čo je Baršienka na gerg sa dozvedia návštevníci na workshope pod vedením nositeľky tradícií Zuzany Dovalovskej z Rejdovej.
V každom kúte chutne a veselo
V piatok sa na dva dni otvoria rejdovské dvory plné remesiel, kde svojou originálnou prácou zaujmú majstri krajského Remeselníckeho inkubátora – rezbári, tkáči, kováči, drotári, pekárky, čipkárky, krasličiari, medári a mnohí iní.
„Verím, že návštevníkov našej obce, známej svojou pohostinnosťou, potešia aj dvory tradičných špecialít, kde si môžu pochutnať na bryndzových haluškách, pirohoch, gemerských guľkách a ďalších lokálnych dobrotách,“ srdečne pozýva starostka obce Rejdová Slávka Krišťáková.
V útulnom dvore U Šijački bude sprístupnená jedinečná výstava tradičného odevu Gráty a ancúgy na fotografiách v životnej veľkosti. Takto reálne zachytené pôvodné kroje umocňujú každý detail výšivky, ornamentu a šikovnosti krajčírok z obcí Gemera. Sprievodným slovom doplnia výstavu Zuzana Puškášová s Janou Vnenčákovou a Zuzana Dovalovská s Máriou Huňákovou.
„V rámci piatkovej dramaturgie ponúkame emotívny scénický program v podaní domácich kolektívov v réžii Jána Liptáka s názvom Ta reguľa vojenska. Tematicky priblíži príbehy Gemerčanov na pozadí svetových vojen plné napätia, smútku, ale aj radosti a odovzdá symbolické posolstvo mieru,“ hovorí riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje: „Záver piatkového programu vygraduje charizmatický spevák tanečník a interpret rusínskeho folklóru Štefan Štec s kapelou Fajta.“
Zo všetkého do sýtosti
Gemerský folklórny festival nezabúda ani na tých najmenších, na ktorých v detskom dvore čaká interaktívny program. Bude plný tradičných ľudových hier a tvorivých aktivít. Sobotný program Išla sova na tanec v réžii Petra Szőllősa predstaví najlepšie detské kolektívy a mladých talentovaných folkloristov z Košického kraja a jeho okolia. Interakcia publika je dôležitou súčasťou festivalu, a preto všetky deti budú môcť v závere programu tancovať a šantiť v školičke tanca.
Spojenie organu a viachlasného spevu je ojedinelý fenomén, ktorý zaznie v rejdovskom kostole počas festivalových bohoslužieb v podaní zoskupenia Ondro a kamaráti. „Zaujímavosťou je, že viachlasný spev susedov z Horehronia sa vyvíjal pôvodne v gréckokatolíckych dedinách, kde pri liturgii nepoužívajú organ a dodnes sa praktizuje takzvaný východný obrad. V Rejdovej sa pôvodní obyvatelia hlásili k pravoslávnemu vierovyznaniu, čo je jeden z dôvodov prečo okrem iného, majú blízko k horehronským spevným prejavom,“ vysvetľuje Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.
Ako sa zmenili detskí interpreti z magnetofónovej kazety Ej, lúčka, lúčka, ktorú vydalo GOS pred 20. rokmi, bude prekvapením pre divákov v programovom bloku Návraty.
Tradíciami nás budú sprevádzať a veríme, že mnohých mladých aj inšpirovať, domáce kolektívy Bystränky z Rožňavského Bystrého, Genšenky z Honiec, Dubina a Haviar z Rožňavy a ich hostia Lykovec z Revúcej, Kojšovan z Kojšova, Brezinky z Polomky, Studzenka z Plechotíc.
„Diagnóza folklór je vec srdca, ktorá odzrkadľuje pohľad na súčasnosť folklóru, ako ju vnímame v rámci našich životov,“ opisuje program Lucia Nogová, vedúca hosťujúceho kolektívu, ktorý na záver festivalu vtiahne divákov do víru tradičnej zábavy. Tanečná skupina Kumšt s ľudovou hudbou Noga Band
z Bratislavy patria medzi mnohonásobne ocenené kolektívy, ktorým sa určite podarí správne nakaziť všetkých návštevníkov diagnózou zvanou folklór.
Organizátormi 48. ročníka Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sú Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK) a Obec Rejdová. Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia a bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita.
Mgr. Mária Hlaváčová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-