Tvorivo, múdro o folklóre a remesle
Prvý festivalový deň (štvrtok 18.8.) začína otvorením výstavy pod názvom Duša rezbára. Pamiatku remeselníka Ladislava Zachara z Čiernej Lehoty si uctíme prostredníctvom jeho rezbárskych diel a pastierskych nástrojov, ktoré zachovávajú prvky tradičnej ľudovej kultúry.
Tvorivo, múdro o folklóre a remesle je myšlienka Etnoseminára, ktorý sa uskutoční v priestoroch obecného sociálneho podniku Rejdovka. Zákulisie prípravy publikácie pod názvom Svadba v Rejdovej predstavia spoluautori, rodák z Rejdovej, Ján Kolesár a muzikologička Alžbeta Lukáčová.
Výrobca ovocných sirupov, džemov a nátierok Oskar Szabo z Košíc rád vymýšľa pri výrobe svojich produktov rôzne kombinácie, aby tradičné bolo netradičným. Vytvára tak zaujímavé chute, ktoré boli ocenené aj na prestížnej medzinárodnej súťaži v Anglicku. Divákov zasvätí do tajov výroby spojenej s predajom svojich Oskarových lakociniek. Čo je Baršienka na gerg sa dozvedia návštevníci na workshope pod vedením nositeľky tradícií Zuzany Dovalovskej z Rejdovej.
V každom kúte chutne a veselo
V piatok sa na dva dni otvoria rejdovské dvory plné remesiel, kde svojou originálnou prácou zaujmú majstri krajského Remeselníckeho inkubátora – rezbári, tkáči, kováči, drotári, pekárky, čipkárky, krasličiari, medári a mnohí iní.
„Verím, že návštevníkov našej obce, známej svojou pohostinnosťou, potešia aj dvory tradičných špecialít, kde si môžu pochutnať na bryndzových haluškách, pirohoch, gemerských guľkách a ďalších lokálnych dobrotách,“ srdečne pozýva starostka obce Rejdová Slávka Krišťáková.
V útulnom dvore U Šijački bude sprístupnená jedinečná výstava tradičného odevu Gráty a ancúgy na fotografiách v životnej veľkosti. Takto reálne zachytené pôvodné kroje umocňujú každý detail výšivky, ornamentu a šikovnosti krajčírok z obcí Gemera. Sprievodným slovom doplnia výstavu Zuzana Puškášová s Janou Vnenčákovou a Zuzana Dovalovská s Máriou Huňákovou.
„V rámci piatkovej dramaturgie ponúkame emotívny scénický program v podaní domácich kolektívov v réžii Jána Liptáka s názvom Ta reguľa vojenska. Tematicky priblíži príbehy Gemerčanov na pozadí svetových vojen plné napätia, smútku, ale aj radosti a odovzdá symbolické posolstvo mieru,“ hovorí riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje: „Záver piatkového programu vygraduje charizmatický spevák tanečník a interpret rusínskeho folklóru Štefan Štec s kapelou Fajta.“
Zo všetkého do sýtosti
Gemerský folklórny festival nezabúda ani na tých najmenších, na ktorých v detskom dvore čaká interaktívny program. Bude plný tradičných ľudových hier a tvorivých aktivít. Sobotný program Išla sova na tanec v réžii Petra Szőllősa predstaví najlepšie detské kolektívy a mladých talentovaných folkloristov z Košického kraja a jeho okolia. Interakcia publika je dôležitou súčasťou festivalu, a preto všetky deti budú môcť v závere programu tancovať a šantiť v školičke tanca.
Spojenie organu a viachlasného spevu je ojedinelý fenomén, ktorý zaznie v rejdovskom kostole počas festivalových bohoslužieb v podaní zoskupenia Ondro a kamaráti. „Zaujímavosťou je, že viachlasný spev susedov z Horehronia sa vyvíjal pôvodne v gréckokatolíckych dedinách, kde pri liturgii nepoužívajú organ a dodnes sa praktizuje takzvaný východný obrad. V Rejdovej sa pôvodní obyvatelia hlásili k pravoslávnemu vierovyznaniu, čo je jeden z dôvodov prečo okrem iného, majú blízko k horehronským spevným prejavom,“ vysvetľuje Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.
Ako sa zmenili detskí interpreti z magnetofónovej kazety Ej, lúčka, lúčka, ktorú vydalo GOS pred 20. rokmi, bude prekvapením pre divákov v programovom bloku Návraty.
Tradíciami nás budú sprevádzať a veríme, že mnohých mladých aj inšpirovať, domáce kolektívy Bystränky z Rožňavského Bystrého, Genšenky z Honiec, Dubina a Haviar z Rožňavy a ich hostia Lykovec z Revúcej, Kojšovan z Kojšova, Brezinky z Polomky, Studzenka z Plechotíc.
„Diagnóza folklór je vec srdca, ktorá odzrkadľuje pohľad na súčasnosť folklóru, ako ju vnímame v rámci našich životov,“ opisuje program Lucia Nogová, vedúca hosťujúceho kolektívu, ktorý na záver festivalu vtiahne divákov do víru tradičnej zábavy. Tanečná skupina Kumšt s ľudovou hudbou Noga Band
z Bratislavy patria medzi mnohonásobne ocenené kolektívy, ktorým sa určite podarí správne nakaziť všetkých návštevníkov diagnózou zvanou folklór.
Organizátormi 48. ročníka Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sú Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK) a Obec Rejdová. Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia a bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita.
Mgr. Mária Hlaváčová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-