Tvorivo, múdro o folklóre a remesle
Prvý festivalový deň (štvrtok 18.8.) začína otvorením výstavy pod názvom Duša rezbára. Pamiatku remeselníka Ladislava Zachara z Čiernej Lehoty si uctíme prostredníctvom jeho rezbárskych diel a pastierskych nástrojov, ktoré zachovávajú prvky tradičnej ľudovej kultúry.
Tvorivo, múdro o folklóre a remesle je myšlienka Etnoseminára, ktorý sa uskutoční v priestoroch obecného sociálneho podniku Rejdovka. Zákulisie prípravy publikácie pod názvom Svadba v Rejdovej predstavia spoluautori, rodák z Rejdovej, Ján Kolesár a muzikologička Alžbeta Lukáčová.
Výrobca ovocných sirupov, džemov a nátierok Oskar Szabo z Košíc rád vymýšľa pri výrobe svojich produktov rôzne kombinácie, aby tradičné bolo netradičným. Vytvára tak zaujímavé chute, ktoré boli ocenené aj na prestížnej medzinárodnej súťaži v Anglicku. Divákov zasvätí do tajov výroby spojenej s predajom svojich Oskarových lakociniek. Čo je Baršienka na gerg sa dozvedia návštevníci na workshope pod vedením nositeľky tradícií Zuzany Dovalovskej z Rejdovej.
V každom kúte chutne a veselo
V piatok sa na dva dni otvoria rejdovské dvory plné remesiel, kde svojou originálnou prácou zaujmú majstri krajského Remeselníckeho inkubátora – rezbári, tkáči, kováči, drotári, pekárky, čipkárky, krasličiari, medári a mnohí iní.
„Verím, že návštevníkov našej obce, známej svojou pohostinnosťou, potešia aj dvory tradičných špecialít, kde si môžu pochutnať na bryndzových haluškách, pirohoch, gemerských guľkách a ďalších lokálnych dobrotách,“ srdečne pozýva starostka obce Rejdová Slávka Krišťáková.
V útulnom dvore U Šijački bude sprístupnená jedinečná výstava tradičného odevu Gráty a ancúgy na fotografiách v životnej veľkosti. Takto reálne zachytené pôvodné kroje umocňujú každý detail výšivky, ornamentu a šikovnosti krajčírok z obcí Gemera. Sprievodným slovom doplnia výstavu Zuzana Puškášová s Janou Vnenčákovou a Zuzana Dovalovská s Máriou Huňákovou.
„V rámci piatkovej dramaturgie ponúkame emotívny scénický program v podaní domácich kolektívov v réžii Jána Liptáka s názvom Ta reguľa vojenska. Tematicky priblíži príbehy Gemerčanov na pozadí svetových vojen plné napätia, smútku, ale aj radosti a odovzdá symbolické posolstvo mieru,“ hovorí riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje: „Záver piatkového programu vygraduje charizmatický spevák tanečník a interpret rusínskeho folklóru Štefan Štec s kapelou Fajta.“
Zo všetkého do sýtosti
Gemerský folklórny festival nezabúda ani na tých najmenších, na ktorých v detskom dvore čaká interaktívny program. Bude plný tradičných ľudových hier a tvorivých aktivít. Sobotný program Išla sova na tanec v réžii Petra Szőllősa predstaví najlepšie detské kolektívy a mladých talentovaných folkloristov z Košického kraja a jeho okolia. Interakcia publika je dôležitou súčasťou festivalu, a preto všetky deti budú môcť v závere programu tancovať a šantiť v školičke tanca.
Spojenie organu a viachlasného spevu je ojedinelý fenomén, ktorý zaznie v rejdovskom kostole počas festivalových bohoslužieb v podaní zoskupenia Ondro a kamaráti. „Zaujímavosťou je, že viachlasný spev susedov z Horehronia sa vyvíjal pôvodne v gréckokatolíckych dedinách, kde pri liturgii nepoužívajú organ a dodnes sa praktizuje takzvaný východný obrad. V Rejdovej sa pôvodní obyvatelia hlásili k pravoslávnemu vierovyznaniu, čo je jeden z dôvodov prečo okrem iného, majú blízko k horehronským spevným prejavom,“ vysvetľuje Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.
Ako sa zmenili detskí interpreti z magnetofónovej kazety Ej, lúčka, lúčka, ktorú vydalo GOS pred 20. rokmi, bude prekvapením pre divákov v programovom bloku Návraty.
Tradíciami nás budú sprevádzať a veríme, že mnohých mladých aj inšpirovať, domáce kolektívy Bystränky z Rožňavského Bystrého, Genšenky z Honiec, Dubina a Haviar z Rožňavy a ich hostia Lykovec z Revúcej, Kojšovan z Kojšova, Brezinky z Polomky, Studzenka z Plechotíc.
„Diagnóza folklór je vec srdca, ktorá odzrkadľuje pohľad na súčasnosť folklóru, ako ju vnímame v rámci našich životov,“ opisuje program Lucia Nogová, vedúca hosťujúceho kolektívu, ktorý na záver festivalu vtiahne divákov do víru tradičnej zábavy. Tanečná skupina Kumšt s ľudovou hudbou Noga Band
z Bratislavy patria medzi mnohonásobne ocenené kolektívy, ktorým sa určite podarí správne nakaziť všetkých návštevníkov diagnózou zvanou folklór.
Organizátormi 48. ročníka Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sú Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK) a Obec Rejdová. Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia a bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita.
Mgr. Mária Hlaváčová





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.