Podujatie z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská rontouka v Klenovci začíname otvorením Jarmoku remesiel a tvorivými dielňami od 15:00, kedy si budete môcť vypočuť remeselných majstrov, ako aj ponuky Dvorov gastronomických špecialít a predstavenie remeselných cechov. Vo vyznačených dvoroch budú prebiehať aktivity pre deti, na záver ktorých budú pri Múzeu súkenníctva a gubárstva pasovaní za tovariša remeselného cechu.
V Zóne oddychu pri Baptistickom kostole navštívte tvorivé remeselné dielne a vyskúšajte si paličkovanie, hrnčiarske remeslo, šitie, vyšívanie krivou ihlou, drotárstvo a mnohé iné. Prebádajte Klenovskú tradičnú izbu, výstavu fotografií zo 44 ročníkov GMFS. Od 16:00 sa práve tu bude konať prvý scénický, interaktívny program Zatancuj, zahraj, zaspievaj si s nami, do ktorého sa môžu zapojiť aj návštevníci, rodičia s deťmi. Tak ako ma nepoznáte je názov výstavy venovanej dlhoročnému organizátorovi GMFS, riaditeľovi MKS v Klenovci a vedúcemu folklórnych kolektívov v obci Klenovec, Jaroslavovi Zvarovi, a to vo vestibule Kultúrneho domu.
V Múzeu súkenníctva a gubárstva, ktoré je v centre obce, si môžete pozrieť historický mangeľ na plátno a súkno, fotografie zachytávajúce život gubárov. Zároveň si budete môcť pozrieť i vyskúšať rôzne činnosti pri spracovaní ovčej vlny. Gubár Ján Fotta, majster ľudovej umeleckej výroby z Klenovca, Evka Sojková, Martin Felbaba a ďalší zanietenci práce s ovčou vlnou predvedú druganie, česanie, pradenie, tkanie surovice, tkanie guby. Majster rezbár Milan Stieranka bude prezentovať bačovský riad. V tomto priestore bude v sobotu 29.6.2024 prebiehať súťaž vo varení baranieho gulášu.
V piatok od 19:00 organizátori pozývajú na otvorenie 45. ročníka slávností, po ktorom nasleduje spomienkový program venovaný dlhoročnému režisérovi, autorovi programov, členovi Programovej rady GMFS, Jaroslavovi Piliarikovi z Kokavy nad Rimavicou s názvom Pre Teba Jarco. V programe sa predstavia tanečníci a speváci FS Kokavan a Senior Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS Sinec, MSSk Húžva a ŽSSk Skaliny z Hnúšte.
V piatok večer bude scéna patriť dvom hosťom, a to Folklórnemu súboru Marína zo Zvolena s programom Nemožno mi ťa neľúbiť a Folklórnemu súboru Železiar z Košíc s programom Taká tota naša nouta.
Sobotný deň bude od rána sprevádzaný jarmokom remesiel, tvorivými dielňami, školou spevu a tanca, dvormi remesiel a gastronomických špecialít. Od 10:00 v Zóne oddychu bude prebiehať 33. ročník prehliadky heligonkárov Klenovská heligónka.
Námestie bude od 13:00 patriť interaktívnemu programu venovanému 80. výročiu SNP s názvom Začnite s vysťahovaním a následne bude prebiehať scénický program Aby Nikdy Vojny Nebolo. Tematiku vojny vystriedajú deti z detských folklórnych kolektívov v programe Predávať ich pôjdeme.
Ďalší scénický program je venovaný zahraničným hosťom z Maďarska, Poľska a Srbska. Od 17:15 sa bude konať súťaž ľudových hudieb Drótova nôta, ktorú chceme venovať dlhoročnému režisérovi tohto programu a členovi programovej rady, pánovi Vladimírovi Petrincovi s medailónom Idem, idem... Od majstra k majstrovi je názov regionálneho programu, v ktorom chceme prezentovať remeselné a cechové tradície. Večerný program bude patriť jubilantovi Folklórnemu súboru Partizán s programom Pocta piesni a tancu. Gemer-Malohont bude prezentovaný aj v ďalšom programe Sviečka, bugač, hruda zeme v komponovanom programe o živote ľudí z Muránskej Huty v podaní Folklórneho súboru Lykovec z Revúcej. Sobotný večer ukončí zoskupenie hudobníkov Čendeš s world music.
Nedeľňajší program bude pokračovať v kostole ECAV od 10:00 Službami Božími, po ktorých nasleduje hudobno – spevácky program Modlitby a piesne za mier!
Banskobystrický samosprávny kraj posilnil autobusové spoje na festivaly FestBusy a návštevníkom tak umožnia dopraviť sa na festivaly ekologicky a v cene bežného autobusového lístka. Odpadnú tak nielen starosti s parkovaním, ale najmä riešenie otázky, ako sa z festivalu dostať aj po ukončení všetkých programov.
Cestovné poriadky a všetky informácie o festivale nájdete na: www.gmos.sk, www.rontouka.sk, www.klenovec.sk, na stránke www.bbsk.sk/festbus.
Zavítajte do Klenovca na 45. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka.
Stanislava Zvarová, dramaturgička slávností
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.