Podujatie z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská rontouka v Klenovci začíname otvorením Jarmoku remesiel a tvorivými dielňami od 15:00, kedy si budete môcť vypočuť remeselných majstrov, ako aj ponuky Dvorov gastronomických špecialít a predstavenie remeselných cechov. Vo vyznačených dvoroch budú prebiehať aktivity pre deti, na záver ktorých budú pri Múzeu súkenníctva a gubárstva pasovaní za tovariša remeselného cechu.
V Zóne oddychu pri Baptistickom kostole navštívte tvorivé remeselné dielne a vyskúšajte si paličkovanie, hrnčiarske remeslo, šitie, vyšívanie krivou ihlou, drotárstvo a mnohé iné. Prebádajte Klenovskú tradičnú izbu, výstavu fotografií zo 44 ročníkov GMFS. Od 16:00 sa práve tu bude konať prvý scénický, interaktívny program Zatancuj, zahraj, zaspievaj si s nami, do ktorého sa môžu zapojiť aj návštevníci, rodičia s deťmi. Tak ako ma nepoznáte je názov výstavy venovanej dlhoročnému organizátorovi GMFS, riaditeľovi MKS v Klenovci a vedúcemu folklórnych kolektívov v obci Klenovec, Jaroslavovi Zvarovi, a to vo vestibule Kultúrneho domu.
V Múzeu súkenníctva a gubárstva, ktoré je v centre obce, si môžete pozrieť historický mangeľ na plátno a súkno, fotografie zachytávajúce život gubárov. Zároveň si budete môcť pozrieť i vyskúšať rôzne činnosti pri spracovaní ovčej vlny. Gubár Ján Fotta, majster ľudovej umeleckej výroby z Klenovca, Evka Sojková, Martin Felbaba a ďalší zanietenci práce s ovčou vlnou predvedú druganie, česanie, pradenie, tkanie surovice, tkanie guby. Majster rezbár Milan Stieranka bude prezentovať bačovský riad. V tomto priestore bude v sobotu 29.6.2024 prebiehať súťaž vo varení baranieho gulášu.
V piatok od 19:00 organizátori pozývajú na otvorenie 45. ročníka slávností, po ktorom nasleduje spomienkový program venovaný dlhoročnému režisérovi, autorovi programov, členovi Programovej rady GMFS, Jaroslavovi Piliarikovi z Kokavy nad Rimavicou s názvom Pre Teba Jarco. V programe sa predstavia tanečníci a speváci FS Kokavan a Senior Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS Sinec, MSSk Húžva a ŽSSk Skaliny z Hnúšte.
V piatok večer bude scéna patriť dvom hosťom, a to Folklórnemu súboru Marína zo Zvolena s programom Nemožno mi ťa neľúbiť a Folklórnemu súboru Železiar z Košíc s programom Taká tota naša nouta.
Sobotný deň bude od rána sprevádzaný jarmokom remesiel, tvorivými dielňami, školou spevu a tanca, dvormi remesiel a gastronomických špecialít. Od 10:00 v Zóne oddychu bude prebiehať 33. ročník prehliadky heligonkárov Klenovská heligónka.
Námestie bude od 13:00 patriť interaktívnemu programu venovanému 80. výročiu SNP s názvom Začnite s vysťahovaním a následne bude prebiehať scénický program Aby Nikdy Vojny Nebolo. Tematiku vojny vystriedajú deti z detských folklórnych kolektívov v programe Predávať ich pôjdeme.
Ďalší scénický program je venovaný zahraničným hosťom z Maďarska, Poľska a Srbska. Od 17:15 sa bude konať súťaž ľudových hudieb Drótova nôta, ktorú chceme venovať dlhoročnému režisérovi tohto programu a členovi programovej rady, pánovi Vladimírovi Petrincovi s medailónom Idem, idem... Od majstra k majstrovi je názov regionálneho programu, v ktorom chceme prezentovať remeselné a cechové tradície. Večerný program bude patriť jubilantovi Folklórnemu súboru Partizán s programom Pocta piesni a tancu. Gemer-Malohont bude prezentovaný aj v ďalšom programe Sviečka, bugač, hruda zeme v komponovanom programe o živote ľudí z Muránskej Huty v podaní Folklórneho súboru Lykovec z Revúcej. Sobotný večer ukončí zoskupenie hudobníkov Čendeš s world music.
Nedeľňajší program bude pokračovať v kostole ECAV od 10:00 Službami Božími, po ktorých nasleduje hudobno – spevácky program Modlitby a piesne za mier!
Banskobystrický samosprávny kraj posilnil autobusové spoje na festivaly FestBusy a návštevníkom tak umožnia dopraviť sa na festivaly ekologicky a v cene bežného autobusového lístka. Odpadnú tak nielen starosti s parkovaním, ale najmä riešenie otázky, ako sa z festivalu dostať aj po ukončení všetkých programov.
Cestovné poriadky a všetky informácie o festivale nájdete na: www.gmos.sk, www.rontouka.sk, www.klenovec.sk, na stránke www.bbsk.sk/festbus.
Zavítajte do Klenovca na 45. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka.
Stanislava Zvarová, dramaturgička slávností
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.