Dramaturgia festivalu bude postavená na tradičných zvyklostiach, ktoré obsahovali predsvadobné obdobie, prípravy, zálety, rozlúčku, sobáš či svadobnú hostinu. Svadobné tradície sa objavia v scénických programoch Pred svadbou, Pozivaňa na svadbu a Cestou na sobaš, ale budú aj súčasťou sprievodných aktivít, tvorivých dielní, výstav či regionálnej gastronómie.
"Mimoriadne náš teší, že naše pozvanie prijali aj Slováci zo Srbska, ktorí s etnologičkou pôvodom z Báčskeho Petrovca Annou Medveďovou pripravili Vojvodinský dvor. Okrem zaujímavých predsvadbových aktivít predstaví etnológ Patrik Rago svadobný odev zo Selenče, ale aj výrobu typickej selenčskej party. Samozrejme, nebudú chýbať ani insitní maliari z Kovačice či ochutnávky regionálnych špecialít," priblížila riaditeľka GOS Helena Novotná.
Gemerský folklórny festival, ktorý sa v Rejdovej uskutoční od 22. do 24. augusta, sa bude rovnako ako po minulé roky konať na rôznych miestach. Dejiskom podujatia bude priestor pri kostole, rejdovské dvory či drevenica Chiška u Kriški. Pre festival sa prvýkrát otvorí aj farská záhrada a čiastočne vynovená takmer 300-ročná budova starej fary. Smädní a hladní hostia sa zároveň v tomto areáli môžu aj občerstviť, podávať sa bude aj župné pivo v oddychovej zóne Košického samosprávneho kraja. Nebudú chýbať ani obľúbené remeselnícke, spevácke, gastronomické či detské dvory, tanečné domy a samozrejme ani výnimočné folklórne zoskupenia a hostia, ktorí počas uplynulých ročníkov festivalu zanechali u divákov mimoriadne silné zážitky. Piatkové a sobotňajšie programy ukončia svadobné tancovačky so špičkovými ľudovými kapelami Muzičkou, Sajó Bandou a Pokošovcami.
V sobotu 24. augusta sa návštevníci môžu dopraviť na rejdovskú svadbu aj špeciálnym Gemerským expresom z Košíc. Cestovný poriadok, lístky a ďalšie informácie sú zverejnené na webe Detskej železnice.
Gemerský folklórny festival patrí k najstarším folklórnym podujatiam v Košickom kraji i na Slovensku. Každoročne ho organizuje Gemerské osvetové stredisko a obec Rejdová. Podujatie finančne podporili Fond na podporu umenia a KSK.
Organizátori festivalu pripravili bohatý program a návštevníkov naň srdečne pozývajú.
TASR a GOS
Zdroj:
https://www.gos.sk/novinky/svadba-v-rejdovej
https://majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/12719/gemersky-folklorny-festival-v-rejdovej-bude-tento-rok-patrit-svadobnym-tradiciam#sigProGalleria5a2a733093





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.