Dramaturgia festivalu bude postavená na tradičných zvyklostiach, ktoré obsahovali predsvadobné obdobie, prípravy, zálety, rozlúčku, sobáš či svadobnú hostinu. Svadobné tradície sa objavia v scénických programoch Pred svadbou, Pozivaňa na svadbu a Cestou na sobaš, ale budú aj súčasťou sprievodných aktivít, tvorivých dielní, výstav či regionálnej gastronómie.
"Mimoriadne náš teší, že naše pozvanie prijali aj Slováci zo Srbska, ktorí s etnologičkou pôvodom z Báčskeho Petrovca Annou Medveďovou pripravili Vojvodinský dvor. Okrem zaujímavých predsvadbových aktivít predstaví etnológ Patrik Rago svadobný odev zo Selenče, ale aj výrobu typickej selenčskej party. Samozrejme, nebudú chýbať ani insitní maliari z Kovačice či ochutnávky regionálnych špecialít," priblížila riaditeľka GOS Helena Novotná.
Gemerský folklórny festival, ktorý sa v Rejdovej uskutoční od 22. do 24. augusta, sa bude rovnako ako po minulé roky konať na rôznych miestach. Dejiskom podujatia bude priestor pri kostole, rejdovské dvory či drevenica Chiška u Kriški. Pre festival sa prvýkrát otvorí aj farská záhrada a čiastočne vynovená takmer 300-ročná budova starej fary. Smädní a hladní hostia sa zároveň v tomto areáli môžu aj občerstviť, podávať sa bude aj župné pivo v oddychovej zóne Košického samosprávneho kraja. Nebudú chýbať ani obľúbené remeselnícke, spevácke, gastronomické či detské dvory, tanečné domy a samozrejme ani výnimočné folklórne zoskupenia a hostia, ktorí počas uplynulých ročníkov festivalu zanechali u divákov mimoriadne silné zážitky. Piatkové a sobotňajšie programy ukončia svadobné tancovačky so špičkovými ľudovými kapelami Muzičkou, Sajó Bandou a Pokošovcami.
V sobotu 24. augusta sa návštevníci môžu dopraviť na rejdovskú svadbu aj špeciálnym Gemerským expresom z Košíc. Cestovný poriadok, lístky a ďalšie informácie sú zverejnené na webe Detskej železnice.
Gemerský folklórny festival patrí k najstarším folklórnym podujatiam v Košickom kraji i na Slovensku. Každoročne ho organizuje Gemerské osvetové stredisko a obec Rejdová. Podujatie finančne podporili Fond na podporu umenia a KSK.
Organizátori festivalu pripravili bohatý program a návštevníkov naň srdečne pozývajú.
TASR a GOS
Zdroj:
https://www.gos.sk/novinky/svadba-v-rejdovej
https://majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/12719/gemersky-folklorny-festival-v-rejdovej-bude-tento-rok-patrit-svadobnym-tradiciam#sigProGalleria5a2a733093
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a