Od stredy 20. novembra sú pripravené tvorivé dielne pre deti. V hrnčiarskej a textilnej dielni môžu vyrábať figúrky čarodejníc z hliny a textilu. V ďalších dielňach si prostredníctvom tradičných techník z drôtu, šúpolia a vlny vytvoria magické predmety a vianočné ozdoby. Muzikantská a tanečná dielňa ponúknu zážitkovú výučbu tradičných pohybovo-rytmických hier a predstavia pastierske nástroje. V gastrodielni Domu tradičnej kultúry Gemera si deti spolu s členkami folklórnej skupiny Genšenky vyveštia budúce povolanie – remeslo, pomocou veštenia z domácich pirohov.
„V minulosti ľudia považovali tmavé dni za obdobie, kedy zlo nadobúdalo prevahu nad dobrom a ožívali nepriaznivé sily. Na ochranu používali rôzne predmety a rastliny s magickými ochrannými vlastnosťami. Rituály vykonávali nielen na odohnanie zla, ale aj pre zabezpečenie dobrého nasledujúceho roka. V stredu 20. 11. o 17:00 sa presunieme do Chiški u Kriški v Rejdovej, kde folklórna skupina Bystränky predvedie, ako sa v Rožňavskom Bystrom dievčatá na Ondreja zabávali a predpovedali meno budúceho ženícha. Etnologička Katarína Babčáková priblíži zvyky našich predkov počas stridžích dní. Návštevníci si vyskúšajú aj liatie olova, ako sa to robievalo kedysi. Nasledujúci deň, 21. 11., sa v Chiške u Kriški folklórna skupina Genšenky z Honiec spolu s Máriou Brdárskou-Janoškou z Rejdovej podelia o zvyky na Luciu a zapoja divákov do varenia a veštenia z pirohov,“ opisuje program Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Rozprávka „(Ne)bojsa!“ na motívy Pavla Dobšinského je veselým príbehom pre deti i dospelých o mladíkovi, ktorého sudička obdarí krásou a silou, no uberie mu z rozumu a nechtiac mu pridá nebojácnosť. V piatok 22. 11. o 17:00 sa sála Domu tradičnej kultúry Gemera premení vďaka vystúpeniu Potulného dividla J+T na rozprávkové kráľovstvo plné lásky a porozumenia.
Počas festivalu bude v Dome tradičnej kultúry Gemera aj predajná výstava ľudových výrobkov od remeselníkov združených v Remeselníckom inkubátore KSK, kde si návštevníci môžu vybrať originálne vianočné darčeky.
Vyvrcholením festivalu bude sobotný galaprogram s názvom „Peršie kostiel, potem postiel“, ktorý začne o 18:00 v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra (OKC) v Rožňave. Program prevedie divákov životnými osudmi dvoch ľudí cez tému lásky, rodinných vzťahov, dedinských zábav a sobášov do iných obcí. Pod vedením režiséra Jána Liptáka vystúpia kolektívy z horného Gemera spolu s hosťami, programom bude sprevádzať moderátorka večera Diana Semanová. Lístky na galaprogram je možné zakúpiť si v predpredaji v Gemerskom osvetovom stredisku alebo hodinu pred začiatkom predstavenia priamo v OKC.
Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia.
Aktuálne informácie zo života Gemerského osvetového strediska sledujte na našej stránke www.gos.sk a na našich sociálnych sieťach, ktoré nájdete jednoducho ako @gos.roznava.
Tešíme sa na Vašu návštevu!
Anežka Kleinová
Mária Hlaváčová
https://majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/12817/rok-na-gemeri-zimny-festival-zvykov-a-obycaji-gemera-20-23-11-2024-roznava-rejdova#sigProGalleriac4d242b29d
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.