Folklórna skupina Hôra Rejdová tak nadviazala na svoje predchádzajúce nahrávky: Už v roku 1971 vyšla LP platňa Svadba v Rejdovej, nahrávaná v roku 1967 v Čs. rozhlase Banská Bystrica, vyšlo vo vydavateľstve Opus 1972. Hudobný doprovod Ľudová cimbalová hudba z Dobšinej. Spracovali – Dr. Ladislav Leng, Ondrej Demo, ktorý aj nahrávky sprevádzal slovom.
CD nosič Či to šitko pravda vyšiel v roku 2011. Speváčky z Rejdovej a ženy z Muzičky, hudobný doprovod Ľudová hudba Muzička. Obsahuje 30 piesní. Peter Obuch z ĽH Muzička o. i. povedal: „Keď sme s Máriou Brdárskou pripravovali toto CD, predstava na oboch stranách bola jasná – nech znie naozaj rejdovsky. Samozrejme, s domácimi spevákmi problém nebol, majú to, ako sa hovorí, v krvi. Navyše, dôležitým žriedlom speváckeho štýlu bol popri Márii Brdárskej Ján Krišťák od Kučeru, ktorý veľmi dobre ovláda miestny spôsob vedenia hlasov a, dnes už vzácne, starosvetské zaťahovanie horného speváka v neutrálnych terciách... Toto CD je okrem iného aj dokumentom prejavu súčasných generácií rejdovských spevákov, dokladom, že miestna tradícia má pokračovateľov ako v Rejdovej, tak aj u nadšencov v iných kútoch Slovenska... Účinkovali: Ženská spevácka skupina, Mužská spevácka skupina a Rómska spevácka skupina z Rejdovej-Halen (spolu 32 spevákov). Reprezentujú „starý hudobný svet“, ktorý sa v prirodzenej podobe definitívne stáva minulosťou. Zároveň však svedčia o živosti a životaschopnosti predvedenia rejdovských piesní, ktoré stále existujú v rôznych textových aj melodických variantoch. Ponúkajú vhľad do unikátnej hudobnej kultúry Rejdovej...“
V októbri 2015 bol v priestoroch Kultúrneho domu Rejdová natáčaný CD nosič pod názvom Beťar som aj beťar budem. Obsahuje množstvo nových, ale aj známych rejdovských piesní. Hudobný doprovod patril ĽH Ondreja Hlaváča, ktorá s FSk Hôra spolupracuje už niekoľko rokov. Pokrstené bolo na vystúpení 19.3.2016 v Kultúrnom dome v Rejdovej.
V apríl 2017 vyšlo ďalšie CD V Rejdovej pri četerni p. Márie Brdárskej-Janošky so slávnostným krstom pri príležitosti jej 80. výročia narodenia. Kultúrny dom 21.4.2017 v Rejdovej znovu ožil piesňou a láskavým slovom.
Pri príležitosti 60-teho výročia svojho založenia v roku 2013 bola pokrstená publikácia pod názvom Autak zmo vystupovaly, ktorá dokumentuje 60 rokov existencie súboru vo fotografiách. Autorom je Ing. Ondrej Kračún, rodák z Rejdovej a bývalý vedúci FSk Hôra. Obec Rejdová za finančnej podpory Matice slovenskej zas pri tejto príležitosti vydala bulletin, ktorý bol použitý na prezentáciu FSk. V roku 2023 vyšla publikácia: Ján Kolesár – Alžbeta Lukáčová: Rejdová – Tradičná svadba. Vydavateľstvo Cultura Ethnica, o. z. 2023, 312 s. Vedecko-popularizačná monografia mapuje priebeh tradičnej svadby od prvých zmienok v 16. storočí až po súčasnosť. Obsahuje bohatý fotografický materiál, notové transkripcie a zvukové záznamy tradičného spevu. Viaceré vznikali v priereze 2. polovice 20. storočia, niektoré boli realizované v súčasnosti, pre potreby vydania knihy. Nahrávky ponúkajú pohľad do unikátnej hudobnej kultúry Rejdovej. Vytvárajú tak čo najpestrejší obraz o jej podobách, najmä o jej spevnej tradícii.
Okrem toho rejdovské piesne znejú aj z rozhlasových nahrávok – 26.6.2010 sa zúčastnili nahrávania pre Slovenský rozhlas – rádio Regina, ktoré sa konalo v Spišskom Podhradí ako sprievodné podujatie tohoročných folklórnych slávností. Počas GFF Rejdová 2013 sa členovia FSk zapojili do živého vysielanie pre Rádio Regina. V roku 2015 to bolo natáčanie programu "Rejdovskie priadky" do televíznej relácie Kapura. V roku 2017 účinkovali v Galaprograme GRAND PRIX Svätozára Stračinu – Slovenský rozhlas Bratislava. 24.4.2019 sa konalo živé nahrávanie do Rádia Regina v sále KD.
Folklórna skupina Hôra zachováva a rozvíja ľudové zvyky, obyčaje a zanikajúce remeslá obce Rejdová. Prvá národopisná skupina bola založená vtedajším učiteľom pôsobiacim v obci v roku 1950. Folklórna skupina Hôra vznikla následne v roku 1953 – v roku 2024 už oslávila svoje 71. výročie založenia. Za tie roky mala FSk Hôra množstvo vystúpení, na ktorých reprezentovala zvyky a tradície obce Rejdová pri rôznych príležitostiach, kultúrnych podujatiach, na festivaloch a folklórnych slávnostiach na celom Slovensku, ale aj v zahraničí – napr. v Maďarsku, Poľsku, Nemecku a inde. Počas svojej existencie sa pravidelne zúčastňuje na rôznych súťažných prehliadkach folklórnych skupín a na celoslovenských súťažiach, kde zožala nejeden úspech. Okrem speváckych a tanečných programov pripravila aj niekoľko scénických vystúpení, či zaujímavý a veselý program plný spevu, hovoreného slova a humorných scén, ktoré v podaní členiek FSk rozosmiali celé publikum. Venujú sa aj prezentovaniu a uchovávaniu tradičných ľudových remesiel prostredníctvom rôznych akcií, napr. „Malí remeselníci“ na ktorej boli predvádzané ukážky tradičných rejdovských ľudových remesiel. Organizovali aj tanečno-spevácke workshopy, ktoré sa konali v Kultúrnom dome v Rejdovej. Na niektorých svojich vystúpeniach predstavili aj ľudové výrobky – tkané koberce, paličkovanú čipku či ručne robené kožené pastierske kapsy a tiež domácu pálenku a výborné rejdovské koláče.
Medzi najväčšie úspechy patrí získanie 1. miesta na krajskej speváckej súťaži v Jasove v roku 2016 a následne umiestnenie v zlatom pásme na celoslovenske speváckej súťaži v Dolnom Kubíne. V roku 2019 to bol postup mužov na krajskú spevácku súťaž v Košiciach a účasť v televíznej súťaži Zem spieva. Za svoje účinkovanie získala FSk niekoľko ocenení, napr. v roku 2006 získala významné ocenenie na celoštátnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín „Nositelia tradícií“ v Liptovskom Mikuláši za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní za pásmo: „Ráno pred svadbou...“ V roku 2013 jej bolo udelené ocenenie Národného osvetového centra a i.
Všetkým členom FSk Hôra patrí poďakovanie, že svojím prístupom uchovávajú naše krásne tradície!
Spracovala Marta Mikitová
Zdroj: internet
https://www.rejdova.sk/-folklorna-skupina
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/12732/folklorna-skupina-hora-rejdova-vydala-svoj-novy-cd-nosic#sigProGalleriac93c063d60
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).