Folklórna skupina Hôra Rejdová tak nadviazala na svoje predchádzajúce nahrávky: Už v roku 1971 vyšla LP platňa Svadba v Rejdovej, nahrávaná v roku 1967 v Čs. rozhlase Banská Bystrica, vyšlo vo vydavateľstve Opus 1972. Hudobný doprovod Ľudová cimbalová hudba z Dobšinej. Spracovali – Dr. Ladislav Leng, Ondrej Demo, ktorý aj nahrávky sprevádzal slovom.
CD nosič Či to šitko pravda vyšiel v roku 2011. Speváčky z Rejdovej a ženy z Muzičky, hudobný doprovod Ľudová hudba Muzička. Obsahuje 30 piesní. Peter Obuch z ĽH Muzička o. i. povedal: „Keď sme s Máriou Brdárskou pripravovali toto CD, predstava na oboch stranách bola jasná – nech znie naozaj rejdovsky. Samozrejme, s domácimi spevákmi problém nebol, majú to, ako sa hovorí, v krvi. Navyše, dôležitým žriedlom speváckeho štýlu bol popri Márii Brdárskej Ján Krišťák od Kučeru, ktorý veľmi dobre ovláda miestny spôsob vedenia hlasov a, dnes už vzácne, starosvetské zaťahovanie horného speváka v neutrálnych terciách... Toto CD je okrem iného aj dokumentom prejavu súčasných generácií rejdovských spevákov, dokladom, že miestna tradícia má pokračovateľov ako v Rejdovej, tak aj u nadšencov v iných kútoch Slovenska... Účinkovali: Ženská spevácka skupina, Mužská spevácka skupina a Rómska spevácka skupina z Rejdovej-Halen (spolu 32 spevákov). Reprezentujú „starý hudobný svet“, ktorý sa v prirodzenej podobe definitívne stáva minulosťou. Zároveň však svedčia o živosti a životaschopnosti predvedenia rejdovských piesní, ktoré stále existujú v rôznych textových aj melodických variantoch. Ponúkajú vhľad do unikátnej hudobnej kultúry Rejdovej...“
V októbri 2015 bol v priestoroch Kultúrneho domu Rejdová natáčaný CD nosič pod názvom Beťar som aj beťar budem. Obsahuje množstvo nových, ale aj známych rejdovských piesní. Hudobný doprovod patril ĽH Ondreja Hlaváča, ktorá s FSk Hôra spolupracuje už niekoľko rokov. Pokrstené bolo na vystúpení 19.3.2016 v Kultúrnom dome v Rejdovej.
V apríl 2017 vyšlo ďalšie CD V Rejdovej pri četerni p. Márie Brdárskej-Janošky so slávnostným krstom pri príležitosti jej 80. výročia narodenia. Kultúrny dom 21.4.2017 v Rejdovej znovu ožil piesňou a láskavým slovom.
Pri príležitosti 60-teho výročia svojho založenia v roku 2013 bola pokrstená publikácia pod názvom Autak zmo vystupovaly, ktorá dokumentuje 60 rokov existencie súboru vo fotografiách. Autorom je Ing. Ondrej Kračún, rodák z Rejdovej a bývalý vedúci FSk Hôra. Obec Rejdová za finančnej podpory Matice slovenskej zas pri tejto príležitosti vydala bulletin, ktorý bol použitý na prezentáciu FSk. V roku 2023 vyšla publikácia: Ján Kolesár – Alžbeta Lukáčová: Rejdová – Tradičná svadba. Vydavateľstvo Cultura Ethnica, o. z. 2023, 312 s. Vedecko-popularizačná monografia mapuje priebeh tradičnej svadby od prvých zmienok v 16. storočí až po súčasnosť. Obsahuje bohatý fotografický materiál, notové transkripcie a zvukové záznamy tradičného spevu. Viaceré vznikali v priereze 2. polovice 20. storočia, niektoré boli realizované v súčasnosti, pre potreby vydania knihy. Nahrávky ponúkajú pohľad do unikátnej hudobnej kultúry Rejdovej. Vytvárajú tak čo najpestrejší obraz o jej podobách, najmä o jej spevnej tradícii.
Okrem toho rejdovské piesne znejú aj z rozhlasových nahrávok – 26.6.2010 sa zúčastnili nahrávania pre Slovenský rozhlas – rádio Regina, ktoré sa konalo v Spišskom Podhradí ako sprievodné podujatie tohoročných folklórnych slávností. Počas GFF Rejdová 2013 sa členovia FSk zapojili do živého vysielanie pre Rádio Regina. V roku 2015 to bolo natáčanie programu "Rejdovskie priadky" do televíznej relácie Kapura. V roku 2017 účinkovali v Galaprograme GRAND PRIX Svätozára Stračinu – Slovenský rozhlas Bratislava. 24.4.2019 sa konalo živé nahrávanie do Rádia Regina v sále KD.
Folklórna skupina Hôra zachováva a rozvíja ľudové zvyky, obyčaje a zanikajúce remeslá obce Rejdová. Prvá národopisná skupina bola založená vtedajším učiteľom pôsobiacim v obci v roku 1950. Folklórna skupina Hôra vznikla následne v roku 1953 – v roku 2024 už oslávila svoje 71. výročie založenia. Za tie roky mala FSk Hôra množstvo vystúpení, na ktorých reprezentovala zvyky a tradície obce Rejdová pri rôznych príležitostiach, kultúrnych podujatiach, na festivaloch a folklórnych slávnostiach na celom Slovensku, ale aj v zahraničí – napr. v Maďarsku, Poľsku, Nemecku a inde. Počas svojej existencie sa pravidelne zúčastňuje na rôznych súťažných prehliadkach folklórnych skupín a na celoslovenských súťažiach, kde zožala nejeden úspech. Okrem speváckych a tanečných programov pripravila aj niekoľko scénických vystúpení, či zaujímavý a veselý program plný spevu, hovoreného slova a humorných scén, ktoré v podaní členiek FSk rozosmiali celé publikum. Venujú sa aj prezentovaniu a uchovávaniu tradičných ľudových remesiel prostredníctvom rôznych akcií, napr. „Malí remeselníci“ na ktorej boli predvádzané ukážky tradičných rejdovských ľudových remesiel. Organizovali aj tanečno-spevácke workshopy, ktoré sa konali v Kultúrnom dome v Rejdovej. Na niektorých svojich vystúpeniach predstavili aj ľudové výrobky – tkané koberce, paličkovanú čipku či ručne robené kožené pastierske kapsy a tiež domácu pálenku a výborné rejdovské koláče.
Medzi najväčšie úspechy patrí získanie 1. miesta na krajskej speváckej súťaži v Jasove v roku 2016 a následne umiestnenie v zlatom pásme na celoslovenske speváckej súťaži v Dolnom Kubíne. V roku 2019 to bol postup mužov na krajskú spevácku súťaž v Košiciach a účasť v televíznej súťaži Zem spieva. Za svoje účinkovanie získala FSk niekoľko ocenení, napr. v roku 2006 získala významné ocenenie na celoštátnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín „Nositelia tradícií“ v Liptovskom Mikuláši za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní za pásmo: „Ráno pred svadbou...“ V roku 2013 jej bolo udelené ocenenie Národného osvetového centra a i.
Všetkým členom FSk Hôra patrí poďakovanie, že svojím prístupom uchovávajú naše krásne tradície!
Spracovala Marta Mikitová
Zdroj: internet
https://www.rejdova.sk/-folklorna-skupina
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/12732/folklorna-skupina-hora-rejdova-vydala-svoj-novy-cd-nosic#sigProGalleriac93c063d60
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.