Folklórna skupina Hôra Rejdová tak nadviazala na svoje predchádzajúce nahrávky: Už v roku 1971 vyšla LP platňa Svadba v Rejdovej, nahrávaná v roku 1967 v Čs. rozhlase Banská Bystrica, vyšlo vo vydavateľstve Opus 1972. Hudobný doprovod Ľudová cimbalová hudba z Dobšinej. Spracovali – Dr. Ladislav Leng, Ondrej Demo, ktorý aj nahrávky sprevádzal slovom.
CD nosič Či to šitko pravda vyšiel v roku 2011. Speváčky z Rejdovej a ženy z Muzičky, hudobný doprovod Ľudová hudba Muzička. Obsahuje 30 piesní. Peter Obuch z ĽH Muzička o. i. povedal: „Keď sme s Máriou Brdárskou pripravovali toto CD, predstava na oboch stranách bola jasná – nech znie naozaj rejdovsky. Samozrejme, s domácimi spevákmi problém nebol, majú to, ako sa hovorí, v krvi. Navyše, dôležitým žriedlom speváckeho štýlu bol popri Márii Brdárskej Ján Krišťák od Kučeru, ktorý veľmi dobre ovláda miestny spôsob vedenia hlasov a, dnes už vzácne, starosvetské zaťahovanie horného speváka v neutrálnych terciách... Toto CD je okrem iného aj dokumentom prejavu súčasných generácií rejdovských spevákov, dokladom, že miestna tradícia má pokračovateľov ako v Rejdovej, tak aj u nadšencov v iných kútoch Slovenska... Účinkovali: Ženská spevácka skupina, Mužská spevácka skupina a Rómska spevácka skupina z Rejdovej-Halen (spolu 32 spevákov). Reprezentujú „starý hudobný svet“, ktorý sa v prirodzenej podobe definitívne stáva minulosťou. Zároveň však svedčia o živosti a životaschopnosti predvedenia rejdovských piesní, ktoré stále existujú v rôznych textových aj melodických variantoch. Ponúkajú vhľad do unikátnej hudobnej kultúry Rejdovej...“
V októbri 2015 bol v priestoroch Kultúrneho domu Rejdová natáčaný CD nosič pod názvom Beťar som aj beťar budem. Obsahuje množstvo nových, ale aj známych rejdovských piesní. Hudobný doprovod patril ĽH Ondreja Hlaváča, ktorá s FSk Hôra spolupracuje už niekoľko rokov. Pokrstené bolo na vystúpení 19.3.2016 v Kultúrnom dome v Rejdovej.
V apríl 2017 vyšlo ďalšie CD V Rejdovej pri četerni p. Márie Brdárskej-Janošky so slávnostným krstom pri príležitosti jej 80. výročia narodenia. Kultúrny dom 21.4.2017 v Rejdovej znovu ožil piesňou a láskavým slovom.
Pri príležitosti 60-teho výročia svojho založenia v roku 2013 bola pokrstená publikácia pod názvom Autak zmo vystupovaly, ktorá dokumentuje 60 rokov existencie súboru vo fotografiách. Autorom je Ing. Ondrej Kračún, rodák z Rejdovej a bývalý vedúci FSk Hôra. Obec Rejdová za finančnej podpory Matice slovenskej zas pri tejto príležitosti vydala bulletin, ktorý bol použitý na prezentáciu FSk. V roku 2023 vyšla publikácia: Ján Kolesár – Alžbeta Lukáčová: Rejdová – Tradičná svadba. Vydavateľstvo Cultura Ethnica, o. z. 2023, 312 s. Vedecko-popularizačná monografia mapuje priebeh tradičnej svadby od prvých zmienok v 16. storočí až po súčasnosť. Obsahuje bohatý fotografický materiál, notové transkripcie a zvukové záznamy tradičného spevu. Viaceré vznikali v priereze 2. polovice 20. storočia, niektoré boli realizované v súčasnosti, pre potreby vydania knihy. Nahrávky ponúkajú pohľad do unikátnej hudobnej kultúry Rejdovej. Vytvárajú tak čo najpestrejší obraz o jej podobách, najmä o jej spevnej tradícii.
Okrem toho rejdovské piesne znejú aj z rozhlasových nahrávok – 26.6.2010 sa zúčastnili nahrávania pre Slovenský rozhlas – rádio Regina, ktoré sa konalo v Spišskom Podhradí ako sprievodné podujatie tohoročných folklórnych slávností. Počas GFF Rejdová 2013 sa členovia FSk zapojili do živého vysielanie pre Rádio Regina. V roku 2015 to bolo natáčanie programu "Rejdovskie priadky" do televíznej relácie Kapura. V roku 2017 účinkovali v Galaprograme GRAND PRIX Svätozára Stračinu – Slovenský rozhlas Bratislava. 24.4.2019 sa konalo živé nahrávanie do Rádia Regina v sále KD.
Folklórna skupina Hôra zachováva a rozvíja ľudové zvyky, obyčaje a zanikajúce remeslá obce Rejdová. Prvá národopisná skupina bola založená vtedajším učiteľom pôsobiacim v obci v roku 1950. Folklórna skupina Hôra vznikla následne v roku 1953 – v roku 2024 už oslávila svoje 71. výročie založenia. Za tie roky mala FSk Hôra množstvo vystúpení, na ktorých reprezentovala zvyky a tradície obce Rejdová pri rôznych príležitostiach, kultúrnych podujatiach, na festivaloch a folklórnych slávnostiach na celom Slovensku, ale aj v zahraničí – napr. v Maďarsku, Poľsku, Nemecku a inde. Počas svojej existencie sa pravidelne zúčastňuje na rôznych súťažných prehliadkach folklórnych skupín a na celoslovenských súťažiach, kde zožala nejeden úspech. Okrem speváckych a tanečných programov pripravila aj niekoľko scénických vystúpení, či zaujímavý a veselý program plný spevu, hovoreného slova a humorných scén, ktoré v podaní členiek FSk rozosmiali celé publikum. Venujú sa aj prezentovaniu a uchovávaniu tradičných ľudových remesiel prostredníctvom rôznych akcií, napr. „Malí remeselníci“ na ktorej boli predvádzané ukážky tradičných rejdovských ľudových remesiel. Organizovali aj tanečno-spevácke workshopy, ktoré sa konali v Kultúrnom dome v Rejdovej. Na niektorých svojich vystúpeniach predstavili aj ľudové výrobky – tkané koberce, paličkovanú čipku či ručne robené kožené pastierske kapsy a tiež domácu pálenku a výborné rejdovské koláče.
Medzi najväčšie úspechy patrí získanie 1. miesta na krajskej speváckej súťaži v Jasove v roku 2016 a následne umiestnenie v zlatom pásme na celoslovenske speváckej súťaži v Dolnom Kubíne. V roku 2019 to bol postup mužov na krajskú spevácku súťaž v Košiciach a účasť v televíznej súťaži Zem spieva. Za svoje účinkovanie získala FSk niekoľko ocenení, napr. v roku 2006 získala významné ocenenie na celoštátnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín „Nositelia tradícií“ v Liptovskom Mikuláši za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní za pásmo: „Ráno pred svadbou...“ V roku 2013 jej bolo udelené ocenenie Národného osvetového centra a i.
Všetkým členom FSk Hôra patrí poďakovanie, že svojím prístupom uchovávajú naše krásne tradície!
Spracovala Marta Mikitová
Zdroj: internet
https://www.rejdova.sk/-folklorna-skupina
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/12732/folklorna-skupina-hora-rejdova-vydala-svoj-novy-cd-nosic#sigProGalleriac93c063d60
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.