Aký je príbeh našej knihy? Odhaľuje život a dielo Márie Brdárskej-Janošky, a práve „spievarka“ je prívlastok tejto mimoriadnej osobnosti hornogemerského folklóru. Narodila sa 14.3.1937 do roľníckej rodiny v Rejdovej, rodičom ochotníkom a miestnym zabávačom, kde prežila v podstate celý život. Vďaka podnetnému prostrediu rodiny a obce od malička inklinovala k spevu. Už 11-ročná spievala zberateľovi Karolovi Plickovi. Začiatkom 50. rokov stála pri založení folklórnej skupiny Hôra, ktorú dlhoročne viedla, a ktorá existuje dodnes. Pani Brdárska je známou osobnosťou Gemera, ktorá realizovala rad zvukových aj obrazových nahrávok, účinkovala na mnohých folklórnych festivaloch, je považovaná za znalkyňu tradičnej kultúry svojej obce.
Počas posledných 15 rokov svojho života denne písala do svojej „Kroniky“ piesne, ktoré sa naučila predovšetkým vo svojom detstve a mladých rokoch v dedine pri autentických spevných príležitostiach. Jej bytostný vzťah k spevu sa navyše pretavil do jej obdivuhodných speváckych dispozícií – pri svojej interpretácii využíva taký variabilný spôsob ozdobovania piesní a v skupinovom speve využíva taký spôsob tvorby viachlasu, aký dnes už v prirodzenej podobe nenachádzame nikde inde na Gemeri.
Dnes 88-ročná speváčka sa narodila do už zaniknutého sveta, v ktorom boli prejavy folklóru prirodzenou súčasťou jej života. Ako žena bystrého umu a vycibreného pozorovacieho talentu vo svojej pamäti uchovávala bohatstvo tradícií svojej obce v ich impozantnej šírke a rozmanitosti. Pani Brdárska je zaujímavou osobnosťou i v tom, že celý život vnímala pominuteľnosť duchovného dedičstva svojej rodnej obce Rejdová a dnes chce svoje svedectvo o jej tradičnej kultúre odovzdať ďalším generáciám.
Čo bude zbierka obsahovať?
- Viac ako 500 zapísaných piesní. Spolu s tímom ďalších odborníkov pripravila na vydanie piesne obohatené o notové transkripcie spevu a prepisy nárečových textov.
- Komentáre piesní, ktorými p. Brdárska ozrejmí ich kontext, miesto a funkciu v spoločenstve Rejdovej.
- Bohatý fotografický a ďalší pramenný materiál, vrátane fotografií Karola Plicku, ktorý fotografoval p. Brdársku a jej starú mamu.
- QR kód, prostredníctvom ktorého budú zvukové nahrávky spevu sprístupnené online.
- Odbornú muzikologickú štúdiu o piesňovom repertoári a jej speve. Súčasťou bude hudobno-štýlová charakteristika jej interpretácie a analýza viachlasného spevu (nahrávky s dcérami).
- Kapitolu o nárečí Rejdovej.
Kto stojí za vydaním? Kampaň organizuje spoluautorka publikácie etnomuzikologička a hudobná dramaturgička Alžbeta Lukáčová spolu s občianskym združením Cultura Ethnica, a dcérami pani Márie Brdárskej Máriou Huňákovou a Janou Kyselovou.
Knihu vydá Vydavateľstvo Cultura Ethnica, o. z., ktoré dlhoročne združuje odborníkov v oblasti etnomuzikológie, etnológie, antropológie a sociológie. Venuje sa výskumnej a vydavateľskej činnosti, ako aj popularizácii ľudovej kultúry Slovenska. Výskum ľudovej kultúry na hornom Gemeri realizuje už od roku 2011. Jedným z počinov v tejto oblasti je vydanie monografie Rejdová – Tradičná svadba (2023).
Na čo získané peniaze použijeme?. Na vydanie knihy sa nám už podarilo získať financie – z verejných zdrojov nás podporil Fond na podporu umenia. Stále nám však chýbajú peniaze na to, aby sme knihu mohli dokončiť a potom vytlačiť v dostatočnom množstve tak, aby bola reprezentatívna, krásna, na kvalitnom papieri a v dobrej väzbe.
Budeme vďační, ak nám pomôžete vydať túto piesňovú zbierku. Vznikne tak jedinečná publikácia založená na celoživotnom poznaní a láske k ľudovým piesňam a spevu výnimočnej speváckej osobnosti. Veríme, že poznanie minulosti aj prostredníctvom folklóru je dôležité pre nás všetkých a je naším spoločným duchovným dedičstvom. Preto stojí za objavovanie aj za podporu. Podporte vydanie tejto unikátnej zbierky piesní!
Projekt beží na webovej aplikáciii Donio.
Prispieť ľubovoľnou čiastkou môžete do 13. apríla 2025 tu: Dokončite príspevok ?
Ďakujeme!
Donio
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/12910/volaju-me-spievarko-pripravuje-sa-vydanie-unikatnej-zbierky-piesni-z-rejdovej#sigProGalleria89c9712b60
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.