Aký je príbeh našej knihy? Odhaľuje život a dielo Márie Brdárskej-Janošky, a práve „spievarka“ je prívlastok tejto mimoriadnej osobnosti hornogemerského folklóru. Narodila sa 14.3.1937 do roľníckej rodiny v Rejdovej, rodičom ochotníkom a miestnym zabávačom, kde prežila v podstate celý život. Vďaka podnetnému prostrediu rodiny a obce od malička inklinovala k spevu. Už 11-ročná spievala zberateľovi Karolovi Plickovi. Začiatkom 50. rokov stála pri založení folklórnej skupiny Hôra, ktorú dlhoročne viedla, a ktorá existuje dodnes. Pani Brdárska je známou osobnosťou Gemera, ktorá realizovala rad zvukových aj obrazových nahrávok, účinkovala na mnohých folklórnych festivaloch, je považovaná za znalkyňu tradičnej kultúry svojej obce.
Počas posledných 15 rokov svojho života denne písala do svojej „Kroniky“ piesne, ktoré sa naučila predovšetkým vo svojom detstve a mladých rokoch v dedine pri autentických spevných príležitostiach. Jej bytostný vzťah k spevu sa navyše pretavil do jej obdivuhodných speváckych dispozícií – pri svojej interpretácii využíva taký variabilný spôsob ozdobovania piesní a v skupinovom speve využíva taký spôsob tvorby viachlasu, aký dnes už v prirodzenej podobe nenachádzame nikde inde na Gemeri.
Dnes 88-ročná speváčka sa narodila do už zaniknutého sveta, v ktorom boli prejavy folklóru prirodzenou súčasťou jej života. Ako žena bystrého umu a vycibreného pozorovacieho talentu vo svojej pamäti uchovávala bohatstvo tradícií svojej obce v ich impozantnej šírke a rozmanitosti. Pani Brdárska je zaujímavou osobnosťou i v tom, že celý život vnímala pominuteľnosť duchovného dedičstva svojej rodnej obce Rejdová a dnes chce svoje svedectvo o jej tradičnej kultúre odovzdať ďalším generáciám.
Čo bude zbierka obsahovať?
- Viac ako 500 zapísaných piesní. Spolu s tímom ďalších odborníkov pripravila na vydanie piesne obohatené o notové transkripcie spevu a prepisy nárečových textov.
- Komentáre piesní, ktorými p. Brdárska ozrejmí ich kontext, miesto a funkciu v spoločenstve Rejdovej.
- Bohatý fotografický a ďalší pramenný materiál, vrátane fotografií Karola Plicku, ktorý fotografoval p. Brdársku a jej starú mamu.
- QR kód, prostredníctvom ktorého budú zvukové nahrávky spevu sprístupnené online.
- Odbornú muzikologickú štúdiu o piesňovom repertoári a jej speve. Súčasťou bude hudobno-štýlová charakteristika jej interpretácie a analýza viachlasného spevu (nahrávky s dcérami).
- Kapitolu o nárečí Rejdovej.
Kto stojí za vydaním? Kampaň organizuje spoluautorka publikácie etnomuzikologička a hudobná dramaturgička Alžbeta Lukáčová spolu s občianskym združením Cultura Ethnica, a dcérami pani Márie Brdárskej Máriou Huňákovou a Janou Kyselovou.
Knihu vydá Vydavateľstvo Cultura Ethnica, o. z., ktoré dlhoročne združuje odborníkov v oblasti etnomuzikológie, etnológie, antropológie a sociológie. Venuje sa výskumnej a vydavateľskej činnosti, ako aj popularizácii ľudovej kultúry Slovenska. Výskum ľudovej kultúry na hornom Gemeri realizuje už od roku 2011. Jedným z počinov v tejto oblasti je vydanie monografie Rejdová – Tradičná svadba (2023).
Na čo získané peniaze použijeme?. Na vydanie knihy sa nám už podarilo získať financie – z verejných zdrojov nás podporil Fond na podporu umenia. Stále nám však chýbajú peniaze na to, aby sme knihu mohli dokončiť a potom vytlačiť v dostatočnom množstve tak, aby bola reprezentatívna, krásna, na kvalitnom papieri a v dobrej väzbe.
Budeme vďační, ak nám pomôžete vydať túto piesňovú zbierku. Vznikne tak jedinečná publikácia založená na celoživotnom poznaní a láske k ľudovým piesňam a spevu výnimočnej speváckej osobnosti. Veríme, že poznanie minulosti aj prostredníctvom folklóru je dôležité pre nás všetkých a je naším spoločným duchovným dedičstvom. Preto stojí za objavovanie aj za podporu. Podporte vydanie tejto unikátnej zbierky piesní!
Projekt beží na webovej aplikáciii Donio.
Prispieť ľubovoľnou čiastkou môžete do 13. apríla 2025 tu: Dokončite príspevok ?
Ďakujeme!
Donio
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/12910/volaju-me-spievarko-pripravuje-sa-vydanie-unikatnej-zbierky-piesni-z-rejdovej#sigProGalleria89c9712b60
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a