Aký je príbeh našej knihy? Odhaľuje život a dielo Márie Brdárskej-Janošky, a práve „spievarka“ je prívlastok tejto mimoriadnej osobnosti hornogemerského folklóru. Narodila sa 14.3.1937 do roľníckej rodiny v Rejdovej, rodičom ochotníkom a miestnym zabávačom, kde prežila v podstate celý život. Vďaka podnetnému prostrediu rodiny a obce od malička inklinovala k spevu. Už 11-ročná spievala zberateľovi Karolovi Plickovi. Začiatkom 50. rokov stála pri založení folklórnej skupiny Hôra, ktorú dlhoročne viedla, a ktorá existuje dodnes. Pani Brdárska je známou osobnosťou Gemera, ktorá realizovala rad zvukových aj obrazových nahrávok, účinkovala na mnohých folklórnych festivaloch, je považovaná za znalkyňu tradičnej kultúry svojej obce.
Počas posledných 15 rokov svojho života denne písala do svojej „Kroniky“ piesne, ktoré sa naučila predovšetkým vo svojom detstve a mladých rokoch v dedine pri autentických spevných príležitostiach. Jej bytostný vzťah k spevu sa navyše pretavil do jej obdivuhodných speváckych dispozícií – pri svojej interpretácii využíva taký variabilný spôsob ozdobovania piesní a v skupinovom speve využíva taký spôsob tvorby viachlasu, aký dnes už v prirodzenej podobe nenachádzame nikde inde na Gemeri.
Dnes 88-ročná speváčka sa narodila do už zaniknutého sveta, v ktorom boli prejavy folklóru prirodzenou súčasťou jej života. Ako žena bystrého umu a vycibreného pozorovacieho talentu vo svojej pamäti uchovávala bohatstvo tradícií svojej obce v ich impozantnej šírke a rozmanitosti. Pani Brdárska je zaujímavou osobnosťou i v tom, že celý život vnímala pominuteľnosť duchovného dedičstva svojej rodnej obce Rejdová a dnes chce svoje svedectvo o jej tradičnej kultúre odovzdať ďalším generáciám.
Čo bude zbierka obsahovať?
- Viac ako 500 zapísaných piesní. Spolu s tímom ďalších odborníkov pripravila na vydanie piesne obohatené o notové transkripcie spevu a prepisy nárečových textov.
- Komentáre piesní, ktorými p. Brdárska ozrejmí ich kontext, miesto a funkciu v spoločenstve Rejdovej.
- Bohatý fotografický a ďalší pramenný materiál, vrátane fotografií Karola Plicku, ktorý fotografoval p. Brdársku a jej starú mamu.
- QR kód, prostredníctvom ktorého budú zvukové nahrávky spevu sprístupnené online.
- Odbornú muzikologickú štúdiu o piesňovom repertoári a jej speve. Súčasťou bude hudobno-štýlová charakteristika jej interpretácie a analýza viachlasného spevu (nahrávky s dcérami).
- Kapitolu o nárečí Rejdovej.
Kto stojí za vydaním? Kampaň organizuje spoluautorka publikácie etnomuzikologička a hudobná dramaturgička Alžbeta Lukáčová spolu s občianskym združením Cultura Ethnica, a dcérami pani Márie Brdárskej Máriou Huňákovou a Janou Kyselovou.
Knihu vydá Vydavateľstvo Cultura Ethnica, o. z., ktoré dlhoročne združuje odborníkov v oblasti etnomuzikológie, etnológie, antropológie a sociológie. Venuje sa výskumnej a vydavateľskej činnosti, ako aj popularizácii ľudovej kultúry Slovenska. Výskum ľudovej kultúry na hornom Gemeri realizuje už od roku 2011. Jedným z počinov v tejto oblasti je vydanie monografie Rejdová – Tradičná svadba (2023).
Na čo získané peniaze použijeme?. Na vydanie knihy sa nám už podarilo získať financie – z verejných zdrojov nás podporil Fond na podporu umenia. Stále nám však chýbajú peniaze na to, aby sme knihu mohli dokončiť a potom vytlačiť v dostatočnom množstve tak, aby bola reprezentatívna, krásna, na kvalitnom papieri a v dobrej väzbe.
Budeme vďační, ak nám pomôžete vydať túto piesňovú zbierku. Vznikne tak jedinečná publikácia založená na celoživotnom poznaní a láske k ľudovým piesňam a spevu výnimočnej speváckej osobnosti. Veríme, že poznanie minulosti aj prostredníctvom folklóru je dôležité pre nás všetkých a je naším spoločným duchovným dedičstvom. Preto stojí za objavovanie aj za podporu. Podporte vydanie tejto unikátnej zbierky piesní!
Projekt beží na webovej aplikáciii Donio.
Prispieť ľubovoľnou čiastkou môžete do 13. apríla 2025 tu: Dokončite príspevok ?
Ďakujeme!
Donio
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/12910/volaju-me-spievarko-pripravuje-sa-vydanie-unikatnej-zbierky-piesni-z-rejdovej#sigProGalleria89c9712b60
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).