sobota, 01 august 2026 16:52
Gemerský folklórny festival Rejdová 2026 Vás očakáva Doporučený
Napísal(a) M. Balog
Najväčší folklórny festival na Gemeri prinesie v autentickom prostredí obce Rejdová to najlepšie z kultúry, tradícií a temperamentu regiónu. Okrem hlavného programu čakajú návštevníkov tematické vystúpenia, bohatý sprievodný program, tanečné predstavenie Folklórneho súboru Železiar z Košíc aj koncert fenomenálnej Júlie Kozákovej.
52. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa bude niesť v znamení hlbokého a nadčasového motívu Väzby. Tradícia nie je statickým obrazom minulosti, ale živým prvkov, ktorý nás neustále formuje. Predstavuje nepretržitú reťaz odovzdávania hodnôt, zručností, príbehov z generácie na generáciu.
52. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa bude niesť v znamení hlbokého a nadčasového motívu Väzby. Tradícia nie je statickým obrazom minulosti, ale živým prvkov, ktorý nás neustále formuje. Predstavuje nepretržitú reťaz odovzdávania hodnôt, zručností, príbehov z generácie na generáciu.
Gemerský folklórny festival s viac ako 50-ročnou históriou tento rok ohrozila nedostatočná podpora zo strany Fondu na podporu umenia, ktorý festivalu schválil dotáciu vo výške 2 000 eur. V kontexte predchádzajúcich rokov, keď sa podpora pohybovala na úrovni 30 až 40 000 eur a reflektovala rastúcu kvalitu i význam podujatia, považujeme túto sumu za neprimeranú. Keďže nemá reálny vplyv na zabezpečenie festivalu, rozhodli sme sa ju neprijať. Uskutočnenie festivalu sa v tomto roku podarilo zabezpečiť vďaka mimoriadnej finančnej podpore Košického samosprávneho kraja ako zriaďovateľa Gemerského osvetového strediska (GOS).
„Keďže Gemerský folklórny festival Rejdová čelil v tomto roku vážnym finančným problémom, rozhodli sme sa ako zriaďovateľ nenechať toto významné podujatie zaniknúť, a preto sme vyčlenili na jeho realizáciu mimoriadne finančné prostriedky. Košický samosprávny kraj tak v rozhodujúcej miere zabezpečuje financovanie tohto ročníka festivalu. O to viac si vážime návštevníkov, ktorí nám zostávajú verní a svoju podporu vyjadrujú každoročnou účasťou. V kontexte tohto ročníka nadobúda slovo väzba mimoriadne silný regionálny a spoločenský rozmer. Festival sa stane miestom stretnutia troch bohatých kultúr – slovenskej, maďarskej a rómskej. Tieto kultúry na Gemeri vedľa seba žili, navzájom sa ovplyvňovali, inšpirovali a prispievali do kultúrneho dedičstva,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
„Nezískanie podpory z FPU sa premietlo do rozsahu festivalu – boli sme nútení zredukovať sprievodné aktivity a skrátiť podujatie z troch na dva dni. Kvalita hlavného programu však zostáva zachovaná vďaka exkluzívnym účinkujúcim a renomovaným autorom,“ informuje riaditeľka GOS Anežka Kleinová.
Festival bude zároveň príležitosťou predstaviť verejnosti obnovenú strechu Národnej kultúrnej pamiatky Chišky u Kriški, ktorá bola zrekonštruovaná vďaka projektu „Rekonštrukcia zrubového domu s podporou krojovej histórie v obci Rejdová“ realizovanému s finančnou podporou vlády Slovenskej republiky. Obnova pamiatky bola podporená aj Košickým samosprávnym krajom.
Piatkový program (14. 8.) otvorí vernisáž výstav venovaných drevorezbe, tkáčstvu a nehmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenska, ktoré doplnia interaktívne aktivity pre deti aj dospelých. Festival privíta aj zahraničných hostí zo Srbska – folkloristov z Erdevíka a Kulpína. Na hlavnej scéne sa predstavia folklórne kolektívy mapujúce kultúrnu rozmanitosť regiónu, úspešný Folklórny súbor Železiar z Košíc s programom V tieni a večer vyvrcholí koncertom fenomenálnej Júlie Kozákovej. Držiteľka dvoch cien Radio Head Awards za najlepší slovenský world music album predstaví svoj výnimočný projekt MANUŠA.
Sobotný program (15. 8.) prinesie remeselnícke dvory RINK s ocenenými výrobcami so značkou kvality Košického kraja, gastro dvory, detské tvorivé aktivity, festivalový podcast Grunt, etnografické prednášky aj spevácky dvor so Ženami z Muzičky. Návštevníci si budú môcť vyskúšať tradičné tkanie v Chiške u Kriški a počas celého dňa si vychutnať vystúpenia folklórnych kolektívov z celého Slovenska. Večerný program prinesie zápis Márie Brdárskej do Knihy slovenských rekordov a vyvrcholí galaprogramom Zreťazení, ktorý symbolicky prepojí tradície a kultúry Gemera prostredníctvom popredných folklórnych súborov a interpretov.
Organizátorom Gemerského folklórneho festivalu Rejdová je Gemerské osvetové stredisko, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Obcou Rejdová a Občianskym združením Hôra Rejdová, ktorí sú zároveň finančnými partnermi festivalu. Podujatie je realizované aj vďaka finančnej podpore TIPOS, národnej lotériovej spoločnosti. Projekt finančne podporili aj Nadácia Slovenskej sporiteľne a Nadácia otvorenej spoločnosti v rámci Fondu pre regionálnu kultúru, a tiež Nadácia E.SK.
Aktuálne informácie a kompletný program nájdete na webových stránkach organizátorov www.gos.sk a www.rejdova.sk a na sociálnych sieťach festivalu @gffrejdova.
Predpredaj:
Martin Balog
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/13339/rejdova#sigProGalleriadaac347670
https://majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/13339/rejdova#sigProGalleriadaac347670
Zverejnené v
Folklór
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.