Vybral som si jednu z ľudových piesní, ktorá je aj vyššie spomínaná. Odborníci zaraďujú tento typ piesne medzi balady. Aj teraz by povedali, že v piesni je celá filozofia Gemera. Všetko, čo má roľník rád, je v tom "šírja polo". Šírja znamená veľké, slobodné, moje. A hneď zmenšené „polečko“ – láskavý vzťah. To nie je pole ako parcely v katastri, to je polečko.
A druhá časť: Zasäla som rozmarín zelený a zišlo mi žitečko... To je stará ľudová symbolika. Rozmarín je láska, vernosť, mladosť. Žito je zasa chlieb, práca, život. Žena si zasadí lásku a Boh mu dá chlieb. Alebo naopak – chcela lásku a ostala jej len práca. Každý si tam nájde svoje. Presne tak majú ľudovky fungovať.
Nárečie – pravé.
To „bystränskja šírja“ nie je spisovná slovenčina, to je naša gemerská výslovnosť. Ä tam, kde inde je á, šírja namiesto široké. To sa nedá vymyslieť v Bratislave, to si musí človek odtiaľ doniesť. To je dôkaz pravosti.
Melódiou je pomalý ťahavý motív v 2/4 ako „Na Kráľovej holi“. Pre budúce generácie ju naspievali na video aj členky folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého. Krátke video si môžete pozrieť nižšie. Bystränské piesne sú všetky také smutné aj veselé zároveň. Plačú aj tešia sa v jednom tóne.
Na záver:
Toto nie je hitparádová odrhovačka. To je pamäť krajiny. Takéto pesničky si ľudia nespievajú preto, aby ich niekto počúval, ale aby nezabudli, kde patria. Text piesne sa pre súčasníkov zachoval aj vďaka zberateľovi Ondrejovi Herichovi z Revúcej, ktorý ju zaznamenal vo svojej knihe: Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy (2001).
Ak poznáte melódiu, skúste si ju zaspievať. Ak nie, pridajte sa v Rožňavskom Bystrom k tým, ktorí ju poznajú a udržujú pri živote aj budúcim generáciám.
Pre tých, ktorý nepoznajú bystränské nárečie, pridal som aj krátky slovník.
Krátky slovník nárečia z Rožňavského Bystrého:
|
Po bystränsky
|
Spisovne
|
Prečo je to gemerské
|
|---|---|---|
|
bystränskja |
bystranská
|
ä po pernej spoluhláske p,b,m,v + -skja, klasický gemerský znak
|
|
šírja / polo |
šíre pole
|
ia namiesto á, stredný rod na -o
|
|
Zasäla |
zasiala
|
ä namiesto ia v krátkej slabike
|
|
Švaže |
čože
|
šva- otázková častica, gemerské
|
|
vjatrík |
vetrík
|
ja- namiesto e-
|
|
kody / Kod / kot |
kedy / keď
|
tri varianty v jednej piesni, typické pre Hornád
|
|
sä |
sa
|
ä namiesto a
|
|
tot maj herdý frejär |
ten môj hrdý frajer
|
tot = ten, maj = môj - u namiesto ó, frejär = šuhaj
|
|
išól, zašúl, véšól |
išiel, začul, vošiel
|
u namiesto l na konci minulého času - bou
|
|
domó, navrátý |
domov, navráti
|
ó / ý namiesto ov / i
|
|
keršmiška / keršmár |
krčmička / krčmár
|
e namiesto ŕ - gemerské
|
|
dälé |
ďalej
|
ä + é
|
|
Jä |
ja
|
prehláska
|
|
vjanok |
veniec
|
vjanok = panenský veniec
|
|
nevjam, hlädat |
neviem, hľadať
|
vjam = viem, ä namiesto á
|
|
zaväš |
zaviaž
|
ä namiesto ia
|
|
ručníška bjaliho |
ručníčka bieleho
|
bjali = biely, mäkké ľ + ia
|
|
rúšku |
rúčku
|
ú namiesto ô, zdrobnenina ruky
|
Video s Bystränkami.
MG OD + AI

































Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-