otvorenia 40. Gemerského folklórneho festivalu. Piatkový večerný program na pľacu sa niesol v duchu ľudovej piesne, hudby, tanca a hovoreného slova.V komorných a scénických programoch sa predstavili ľudová hudba Ondreja 
Hlaváča s hudobno-speváckym číslom z horného Gemera, ženská spevácka skupina Trnki s ľudovou hudbou Jána Maka z Banskej Bystrice zase uviedla piesne z Horehronia a skupina Salašníci zabavila divákov veselými príhodami, hrou na viaceré ľudové nástroje a piesňami v podaní Veroniky Bodnárikovej. Hostia z Ľvova v úvode pozdravili festival a všetkých návštevníkov slovenskou ľudovou piesňou a pokračovali typickými ukrajinskými tancami. Vyvrcholením prvého festivalového dňa bol jubilejný program folklórnej skupiny Hôra. Jej 60 ročnou históriou sprevádzali Ján Lipták a Dana Lacková. Príjemne prekvapili bývalí členovia skupiny, že sa zapojili do diania a spoločne si priblížili vzácne chvíle z uplynulých rokov. Krásny okamih pripravili aj členovia folklórnej skupiny Radzim zo susednej Vyšnej Slanej svojim vstupom do programu. V závere bola pokrstená publikácia Ondreja Kračúna, ktorá dokumentuje folklórne hnutie v Rejdovej. Nechýbali ani gratulácie od folklórnych kolektívov či obcí do jej ďalších rokov.
Ďalšie aktivity sa konali vo dvoroch. U Brehalu boli premietané archívne materiály, ktoré sprevádzali voľné spomienky bývalých členov a vedúcich skupiny Hôra a v ďalších sa už známi a priatelia tešili zo stretnutia, spievali, tancovali a dobre sa bavili.
V sobotu bolo od skorého rána v celej dedine rušno. Domáci chystali dvory, prichádzali účinkujúci, na priestorové skúšky a schádzali sa prví návštevníci. O pol jedenástej po otvorení Rejdovských dvorov po celej dedine znela hudba a spev. Pri gazdovskom dvore U Lacka hrala ľudová hudba Lúčka, pri včelárskom Vlachoväne a pri remeselníckom ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Ponuka vo dvoroch bola bohatá, od spracovania ľanu a vlny až po tkanie, paličkovanie, vyšívanie, strúhanie šindľov. Ďalej návštevníci obdivovali bačovské výrobky, kraslice, drevené výrobky, zručné ruky kováča, zaujímavosti z histórie baníctva, včelárske vybavenie a produkty, mladých šikovných hasičov i muzikantov. Gemerské gastronomické špeciality tiež lákali účastníkov festivalu. Od koláčov, pirohov, halušiek, placiek a iných tradičných jedál až po typické festivalové vo dvoroch a stánkoch v obci i amfiteátri.
Presne na poludnie znelka ohlásila program detských folklórnych súborov a sólistov „Ide káčor“, v réžii Márie Hlaváčovej. S detskými hrami, piesňami a tancami sa predstavili Gemerčatá, Haviarik, Kincskereső a mládežnícky folklórny súbor Borostyán, ľudová hudba Lúčka a ich sólisti. Na scénu ich uvádzala Alexandra Dujčáková.

Detské kolektívy vystriedali starší folkloristi, nie však na scéne, priamo na pľacu sa tancovalo, spievalo, ale aj súťažilo a ochutnávalo. Dobrá nálada pokračovala aj v sprievode do amfiteátra. Domáci z dvorov ponúkali účastníkov sprievodu a želali úspešné pokračovanie festivalového programu.
Počasie tiež prialo a prilákalo hojný počet účastníkov, ktorým sa prihovorili hlavní organizátori, zástupkyňa starostu obce Rejdová Jana Molčanová, podpredseda Košického samosprávneho kraja Ján Szöllös a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Program začal prezentáciou gemerského folklóru. V réžii Jána Liptáka súbory a skupiny z horného Gemera predstavili širokú paletu zvykov, tancov, piesní a typických nárečí v troch programových blokoch. Účinkujúcich predstavila a jednotlivé vstupy uvádzala Katka Birková, ktorá moderovala všetky festivalové programy v amfiteátri. Všetci pred svojim vystúpením popriali festivalu ešte veľa priaznivých ročníkov, divákom pohodu a dobrú náladu. V programe nositeľov tradícií „Žriedla čo nevysychajú“ účinkovali folklórne skupiny a sólisti Mária Brdárska-Jánoška, Lehoťanka, Bučina, Hrabina, Dolina a Gočovan s ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča. Ďakovanka zo serca priblížila divákom významné osobnosti a kolektívy folklórneho hnutia v našom okrese z minulosti i súčasnosti. ktoré si tohto roku pripomínajú životné jubileum, alebo výročie. Ocenenia In 
memoriam prevzali rodinní príslušníci Juraja Lenkeya, Jána Garana Krišťáka a Ľudovíta Šmelka, ktorí stáli pri zrode folklórnych slávností a zanechali výraznú stopu v gemerskom folklóre. Pamätné listy riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave boli odovzdané Ondrejovi Bezekovi, Jurajovi Štefánikovi, Žofii Ďuriškovej, Ondrejovi Petriskovi, Terézii Bernáthovej, Elene Pakesovej, Helene Šoltésovej, Jarmile Kalmanovej a Ľudovej hudbe Lúčka. Poctu generálnej riaditeľky Národného osvetového centra v Bratislave odovzdala jej námestníčky Jarmila Strelková folklórnej skupine Hôra, Rudolfovi Hanuštiakovi a Gemerskému osvetovému stredisku. Poďakovanie však patrí všetkým, aj tým, ktorí neboli spomenutí, či nemajú okrúhle výročie, ale sú dôležitou súčasťou histórie kolektívov, festivalu i gemerského folklóru. Slávnostnú atmosféru umocnili vstupy folklórnej skupiny Hôra a Martiny Zagibovej s hudobným sprievodom Rudolfa Hanuštiaka. Programový blok „A nôžky virgajú“ uviedla ľudová hudba Lúčka, predstavila sa ďalšia sólistka, mladá speváčka Lucia Urbančíková s hudobným sprievodom Ivana Nemčoka.
Bohatosť gemerských tancov prezentovali folklórne súbory Dubina,
Borostyán, Gemer, Haviar a Stromíš s ľudovými hudbami Ondreja Hlaváča a Vlachoväne. V ďalšom programe si diváci vychutnali zvyky, piesne a tance zo Zemplína v podaní folklórnej skupiny Parchovianka. Folklórny súbor Stavbár zo Žiliny ponúkol rozmanitý program Z hôr a dolín. Národný súbor Cheremosh zase prezentoval temperament ukrajinského folklóru. Po tombole čakala na divákov čerešnička na torte v podobe Jána Ambróza a ľudovej hudby Borievka. Záver jeho programu prekonal všetky očakávania organizátorov. Neopísateľná atmosféra, ktorá zavládla v celom rejdovskom amfiteátri nejednému divákovi vytlačila slzy do očí.
M. Ferenczová, GOS Rožňava
Fotografie: Jakub Klein a Štefan Majerčák
{gallery}kultura/folklor/gff/40{/gallery}

































Vyzdobená hornogemerská obec Rejdová v piatok 23. augusta 2013 odpoludnia ožila čulým festivalovým ruchom. Okrem domácich sa schádzali aj ďalší účinkujúci priameho prenosu a technický štáb Slovenského rozhlasu, rádio Regina Košice. V evanjelickom kostole svätého Michala Archanjela v Rejdovej sa o 16-tej hodine začal prvý z programov 40. Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2013, Svadba z horného Gemera, ktorý si mohli vypočuť poslucháči na celom Slovensku. Sviatočnú atmosféru umocnilo prostredie chrámu a bolo ju cítiť nielen v kostole, ale aj po celej Rejdovej. Ďalší program bol venovaný spomienkam. Výstava „Z kroniky Gemerského folklórneho festivalu“ mnohým pripomenula ich folklórne začiatky a oživila množstvo spomienok. Prekrásnou gemerskou ľudovou piesňou výnimočnú náladu navodila Ivana Nemčoková s Ivanom Nemčokom, ktorý ju sprevádzal na akordeóne. Prítomným sa prihovorili zástupkyňa starostu obce Jana Molčanová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Im patril aj úvod slávnostného
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).