otvorenia 40. Gemerského folklórneho festivalu. Piatkový večerný program na pľacu sa niesol v duchu ľudovej piesne, hudby, tanca a hovoreného slova.V komorných a scénických programoch sa predstavili ľudová hudba Ondreja 
Hlaváča s hudobno-speváckym číslom z horného Gemera, ženská spevácka skupina Trnki s ľudovou hudbou Jána Maka z Banskej Bystrice zase uviedla piesne z Horehronia a skupina Salašníci zabavila divákov veselými príhodami, hrou na viaceré ľudové nástroje a piesňami v podaní Veroniky Bodnárikovej. Hostia z Ľvova v úvode pozdravili festival a všetkých návštevníkov slovenskou ľudovou piesňou a pokračovali typickými ukrajinskými tancami. Vyvrcholením prvého festivalového dňa bol jubilejný program folklórnej skupiny Hôra. Jej 60 ročnou históriou sprevádzali Ján Lipták a Dana Lacková. Príjemne prekvapili bývalí členovia skupiny, že sa zapojili do diania a spoločne si priblížili vzácne chvíle z uplynulých rokov. Krásny okamih pripravili aj členovia folklórnej skupiny Radzim zo susednej Vyšnej Slanej svojim vstupom do programu. V závere bola pokrstená publikácia Ondreja Kračúna, ktorá dokumentuje folklórne hnutie v Rejdovej. Nechýbali ani gratulácie od folklórnych kolektívov či obcí do jej ďalších rokov.
Ďalšie aktivity sa konali vo dvoroch. U Brehalu boli premietané archívne materiály, ktoré sprevádzali voľné spomienky bývalých členov a vedúcich skupiny Hôra a v ďalších sa už známi a priatelia tešili zo stretnutia, spievali, tancovali a dobre sa bavili.
V sobotu bolo od skorého rána v celej dedine rušno. Domáci chystali dvory, prichádzali účinkujúci, na priestorové skúšky a schádzali sa prví návštevníci. O pol jedenástej po otvorení Rejdovských dvorov po celej dedine znela hudba a spev. Pri gazdovskom dvore U Lacka hrala ľudová hudba Lúčka, pri včelárskom Vlachoväne a pri remeselníckom ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Ponuka vo dvoroch bola bohatá, od spracovania ľanu a vlny až po tkanie, paličkovanie, vyšívanie, strúhanie šindľov. Ďalej návštevníci obdivovali bačovské výrobky, kraslice, drevené výrobky, zručné ruky kováča, zaujímavosti z histórie baníctva, včelárske vybavenie a produkty, mladých šikovných hasičov i muzikantov. Gemerské gastronomické špeciality tiež lákali účastníkov festivalu. Od koláčov, pirohov, halušiek, placiek a iných tradičných jedál až po typické festivalové vo dvoroch a stánkoch v obci i amfiteátri.
Presne na poludnie znelka ohlásila program detských folklórnych súborov a sólistov „Ide káčor“, v réžii Márie Hlaváčovej. S detskými hrami, piesňami a tancami sa predstavili Gemerčatá, Haviarik, Kincskereső a mládežnícky folklórny súbor Borostyán, ľudová hudba Lúčka a ich sólisti. Na scénu ich uvádzala Alexandra Dujčáková.

Detské kolektívy vystriedali starší folkloristi, nie však na scéne, priamo na pľacu sa tancovalo, spievalo, ale aj súťažilo a ochutnávalo. Dobrá nálada pokračovala aj v sprievode do amfiteátra. Domáci z dvorov ponúkali účastníkov sprievodu a želali úspešné pokračovanie festivalového programu.
Počasie tiež prialo a prilákalo hojný počet účastníkov, ktorým sa prihovorili hlavní organizátori, zástupkyňa starostu obce Rejdová Jana Molčanová, podpredseda Košického samosprávneho kraja Ján Szöllös a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Program začal prezentáciou gemerského folklóru. V réžii Jána Liptáka súbory a skupiny z horného Gemera predstavili širokú paletu zvykov, tancov, piesní a typických nárečí v troch programových blokoch. Účinkujúcich predstavila a jednotlivé vstupy uvádzala Katka Birková, ktorá moderovala všetky festivalové programy v amfiteátri. Všetci pred svojim vystúpením popriali festivalu ešte veľa priaznivých ročníkov, divákom pohodu a dobrú náladu. V programe nositeľov tradícií „Žriedla čo nevysychajú“ účinkovali folklórne skupiny a sólisti Mária Brdárska-Jánoška, Lehoťanka, Bučina, Hrabina, Dolina a Gočovan s ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča. Ďakovanka zo serca priblížila divákom významné osobnosti a kolektívy folklórneho hnutia v našom okrese z minulosti i súčasnosti. ktoré si tohto roku pripomínajú životné jubileum, alebo výročie. Ocenenia In 
memoriam prevzali rodinní príslušníci Juraja Lenkeya, Jána Garana Krišťáka a Ľudovíta Šmelka, ktorí stáli pri zrode folklórnych slávností a zanechali výraznú stopu v gemerskom folklóre. Pamätné listy riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave boli odovzdané Ondrejovi Bezekovi, Jurajovi Štefánikovi, Žofii Ďuriškovej, Ondrejovi Petriskovi, Terézii Bernáthovej, Elene Pakesovej, Helene Šoltésovej, Jarmile Kalmanovej a Ľudovej hudbe Lúčka. Poctu generálnej riaditeľky Národného osvetového centra v Bratislave odovzdala jej námestníčky Jarmila Strelková folklórnej skupine Hôra, Rudolfovi Hanuštiakovi a Gemerskému osvetovému stredisku. Poďakovanie však patrí všetkým, aj tým, ktorí neboli spomenutí, či nemajú okrúhle výročie, ale sú dôležitou súčasťou histórie kolektívov, festivalu i gemerského folklóru. Slávnostnú atmosféru umocnili vstupy folklórnej skupiny Hôra a Martiny Zagibovej s hudobným sprievodom Rudolfa Hanuštiaka. Programový blok „A nôžky virgajú“ uviedla ľudová hudba Lúčka, predstavila sa ďalšia sólistka, mladá speváčka Lucia Urbančíková s hudobným sprievodom Ivana Nemčoka.
Bohatosť gemerských tancov prezentovali folklórne súbory Dubina,
Borostyán, Gemer, Haviar a Stromíš s ľudovými hudbami Ondreja Hlaváča a Vlachoväne. V ďalšom programe si diváci vychutnali zvyky, piesne a tance zo Zemplína v podaní folklórnej skupiny Parchovianka. Folklórny súbor Stavbár zo Žiliny ponúkol rozmanitý program Z hôr a dolín. Národný súbor Cheremosh zase prezentoval temperament ukrajinského folklóru. Po tombole čakala na divákov čerešnička na torte v podobe Jána Ambróza a ľudovej hudby Borievka. Záver jeho programu prekonal všetky očakávania organizátorov. Neopísateľná atmosféra, ktorá zavládla v celom rejdovskom amfiteátri nejednému divákovi vytlačila slzy do očí.
M. Ferenczová, GOS Rožňava
Fotografie: Jakub Klein a Štefan Majerčák
{gallery}kultura/folklor/gff/40{/gallery}

































Vyzdobená hornogemerská obec Rejdová v piatok 23. augusta 2013 odpoludnia ožila čulým festivalovým ruchom. Okrem domácich sa schádzali aj ďalší účinkujúci priameho prenosu a technický štáb Slovenského rozhlasu, rádio Regina Košice. V evanjelickom kostole svätého Michala Archanjela v Rejdovej sa o 16-tej hodine začal prvý z programov 40. Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2013, Svadba z horného Gemera, ktorý si mohli vypočuť poslucháči na celom Slovensku. Sviatočnú atmosféru umocnilo prostredie chrámu a bolo ju cítiť nielen v kostole, ale aj po celej Rejdovej. Ďalší program bol venovaný spomienkam. Výstava „Z kroniky Gemerského folklórneho festivalu“ mnohým pripomenula ich folklórne začiatky a oživila množstvo spomienok. Prekrásnou gemerskou ľudovou piesňou výnimočnú náladu navodila Ivana Nemčoková s Ivanom Nemčokom, ktorý ju sprevádzal na akordeóne. Prítomným sa prihovorili zástupkyňa starostu obce Jana Molčanová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Im patril aj úvod slávnostného
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-