Aj v tomto roku posledný augustový víkend patril Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej. Bohatý a pestrý program s množstvom sprievodných podujatí, napriek premenlivému počasiu prilákal návštevníkov z blízkeho okolia, i väčšej diaľky. Hlavní organizátori festivalu - Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová – môžu na základe reakcií a odoziev od účastníkov kladne vyhodnotiť svoje úsilie a začať plánovať jeho 38. ročník. V piatok sa v Rejdovej už od obeda pripravovala
„festivalová" zabíjačka. Nechýbala ani ľudová hudba, s ktorou si niektorí návštevníci aj zaspievali.
V sobotu už od včasného rána,
napriek množstvu oblakov, domáci pripravovali dvory a ďalšie sprievodné podujatia, účinkujúci sa schádzali na priestorové skúšky v amfiteátri i v obci, dodávatelia stravy a občerstvenia chystali stánky i posedenie pre svojich zákazníkov. O 11.00 hodine starosta obce pozdravil účastníkov festivalu z pódia "na pľacu", oboznámil s programom v obci i amfiteátri, množstvom sprievodných podujatí a zároveň pozval do rejdovských dvorov. Úvod sobotňajšieho programu patril deťom. V programovom bloku Ide káčor ..., ktorý režijne pripravila Mária Hlaváčová, sa predstavili detská ľudová hudba Lúčka z Rožňavy, detské folklórne súbory Haviarik, Malý Stromíš, Gemerčatá, Horička a Citarový súbor Berköce z Brzotína.
Festival sa konal v období významného 66. výročia
Slovenského národného povstania, účastníci festivalu si pripomenuli tento historický medzník našich novodobých dejín položením vencov pri miestnom pamätníku SNP.
V amfiteátri znelka a úvodná pieseň otvorili ďalšiu časť festivalového programu. Prítomných účastníkov pozdravil starosta obce, riaditeľka GOS poďakovala Košickému samosprávnemu kraju, obci Rejdová a všetkým partnerom, ktorí podporili a propagovali toto najväčšie folklórne podujatie v okrese. Predseda KSK JUDr. Zdenko Trebuľa srdečne pozdravil prítomných divákov, účinkujúcich i organizátorov a poprial festivalu ďalšie úspešné ročníky. Už slávnostné otvorenie narušila krátka dažďová prehánka, preto program pokračoval s menšími úpravami. Úvod už tradične patrí domácim kolektívom a sólistom. Tohtoročný programový blok Vôňa Gemera bol rozdelený do dvoch častí – Žriedla čo nevysychajú a Jubilanti. Hlavnou myšlienkou režiséra Jána Liptáka bolo poukázať na nevyčerpateľné zdroje - osobnosti i kolektívy pôsobiace v tradičnej ľudovej kultúre. V programe predstavil staršie kolektívy – Hôra, Stromíš, Lehoťanka, Bystränky i celkom nové a mladé - ľudová hudba Lúčka, Dubina, Hrabina. Nositeľov tradícií zastupovali Ján Šafár a Igor Adler a mladých začínajúcich Eva Dovcová. Významné miesto v tomto programe patrilo Ivane Nemčokovej, ktorá sa na celoslovenskom festivale hudobného folklóru dospelých Vidiečanova Habovka umiestnila na vynikajúcom 2. mieste. Na akordeóne ju sprevádzal Ing. Ivan Nemčok.
Mokré pódium obmedzovalo tanečníkov
pri ich tanečných výkonoch, ale postupne sa podmienky zlepšovali a aj nedobrovoľné pády diváci ocenili potleskom. V ďalšej časti program pokračoval v predchádzajúcej myšlienke a v bloku Jubilanti organizátori poďakovali osobnostiam a kolektívom, ktoré si v tomto roku pripomínajú významné životné jubileá či výročia a sú vlastne „žriedlami“ našej tradičnej ľudovej kultúry. Sú jednými z množstva dobrovoľníkov, ktorí sa zaslúžili o zachovanie, šírenie a rozvoj gemerského folklóru, tradícií a remesiel a tiež o to, že gemerský folklórny festival má za sebou už 37 ročníkov. Boli a sú žriedlami, z ktorých čerpajú mladí pokračovatelia a šíritelia tohto duchovného dedičstva.
Pocta generálneho riaditeľa Národného osvetového centra
v Bratislave In memoriam bola udelená pani Márii Liptákovej. Ocenenie prevzal syn Ján, ktorý je pokračovateľom jej celoživotného úsilia - zachovávať a šíriť tradičnú ľudovú kultúru. Česť jej pamiatke!
Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra z rúk riaditeľa Kabinetu scénického folklóru NOC v Bratislave Mgr. Jozefa Buriča ďalej prebrali: pani Mária Kubaská z Rejdovej (85 rokov), pani Zuzana Urbanová z Rejdovej (70 rokov), pani Mária Kundráková z Čiernej Lehoty (65 rokov), Mgr. Juraj Kováč z Vlachova (65 rokov). Pozdravné listy generálny riaditeľ NOC udelil folklórnym súborom Gemer z Dobšinej (35.), Búzavirág (30.) a Haviar z Rožňavy (25. výročie založenia). Vecné ceny pre jubilantov pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Mgr. Helena Novotná pri príležitosti 37. ročníka GFF v Rejdovej udelila Pamätné listy Ing. Darine Figúrovej z Čiernej Lehoty pri príležitosti jej životného jubilea 50 rokov a Ondrejovi Dobošovi za prezentáciu rodného kraja, života a tradícií Gemerčanov prostredníctvom webovej stránky Maj Gemer. Srdečne blahoželáme!
Za všetkých ocenených poďakovala pani Mária Kubaská, folklórne súbory Haviar z Rožňavy a Gemer z Dobšinej.
Program hosťujúcich súborov
uviedla folklórna skupina z Vernára Krstinami. Veľmi silný zážitok zanechal u divákov program folklórneho súboru Urpín z Banskej Bystrice. Folklórny súbor Bukovinka z Braväcova ponúkol spevy a tance z Bielych Handlí.
Okrem uvedených scénických programov návštevníci festivalu mali možnosť výberu z bohatej ponuky sprievodných podujatí. Pre tých najmenších boli pripravené hry a súťaže, napr. hádzanie handrových klbiek do suda, súťaž o najrýchlejšiu myšku a ďalšie hry, pre ktoré postavičky vyrobili šikovné ruky gemerských remeselníkov v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Národné parky Aggtelek a Slovenský kras pripravili pre malých zvedavcov zaujímavé hry spojené s objavovaním nových poznatkov z oblasti ochrany prírody. Napr. zaujímavé boli vtáčie búdky, pozorovanie pod mikroskopom, domček knižnica a ďalšie. Pre výtvarne nadané deti, ale aj ďalších záujemcov bola hneď vedľa malá dielňa, v ktorej skúšali rôzne výtvarné techniky pod vedením pedagógov ZUŠ v Dobšinej.
Jarmok tradičných ľudových remesiel
ponúkol pestrú paletu výrobkov remeselníkov z rôznych kútov Slovenska a Maďarska. Tohto roku
Festival ukončila veselica s ľudovou hudbou Bukovinka z Braväcova.
Počas festivalu sa divákom predstavilo takmer 650 účinkujúcich, prevažne mladých ľudí, ktorí svoj kladný vzťah k folklóru a ľudovým tradíciám šíria medzi mládežou a všade okolo seba.
Mária Ferenczová, metodik GOS
Foto: Jakub Klein
FOTOGALÉRIA Z REJDOVEJ 2010
{gallery}folklor/gff{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).