V piatok sa v Rejdovej už od obeda pripravovala
„festivalová" zabíjačka. Nechýbala ani ľudová hudba, s ktorou si niektorí návštevníci aj zaspievali.
V sobotu už od včasného rána,
napriek množstvu oblakov, domáci pripravovali dvory a ďalšie sprievodné podujatia, účinkujúci sa schádzali na priestorové skúšky v amfiteátri i v obci, dodávatelia stravy a občerstvenia chystali stánky i posedenie pre svojich zákazníkov. O 11.00 hodine starosta obce pozdravil účastníkov festivalu z pódia "na pľacu", oboznámil s programom v obci i amfiteátri, množstvom sprievodných podujatí a zároveň pozval do rejdovských dvorov. Úvod sobotňajšieho programu patril deťom. V programovom bloku Ide káčor ..., ktorý režijne pripravila Mária Hlaváčová, sa predstavili detská ľudová hudba Lúčka z Rožňavy, detské folklórne súbory Haviarik, Malý Stromíš, Gemerčatá, Horička a Citarový súbor Berköce z Brzotína.
Festival sa konal v období významného 66. výročia
Slovenského národného povstania, účastníci festivalu si pripomenuli tento historický medzník našich novodobých dejín položením vencov pri miestnom pamätníku SNP.
V amfiteátri znelka a úvodná pieseň otvorili ďalšiu časť festivalového programu. Prítomných účastníkov pozdravil starosta obce, riaditeľka GOS poďakovala Košickému samosprávnemu kraju, obci Rejdová a všetkým partnerom, ktorí podporili a propagovali toto najväčšie folklórne podujatie v okrese. Predseda KSK JUDr. Zdenko Trebuľa srdečne pozdravil prítomných divákov, účinkujúcich i organizátorov a poprial festivalu ďalšie úspešné ročníky. Už slávnostné otvorenie narušila krátka dažďová prehánka, preto program pokračoval s menšími úpravami. Úvod už tradične patrí domácim kolektívom a sólistom. Tohtoročný programový blok Vôňa Gemera bol rozdelený do dvoch častí – Žriedla čo nevysychajú a Jubilanti. Hlavnou myšlienkou režiséra Jána Liptáka bolo poukázať na nevyčerpateľné zdroje - osobnosti i kolektívy pôsobiace v tradičnej ľudovej kultúre. V programe predstavil staršie kolektívy – Hôra, Stromíš, Lehoťanka, Bystränky i celkom nové a mladé - ľudová hudba Lúčka, Dubina, Hrabina. Nositeľov tradícií zastupovali Ján Šafár a Igor Adler a mladých začínajúcich Eva Dovcová. Významné miesto v tomto programe patrilo Ivane Nemčokovej, ktorá sa na celoslovenskom festivale hudobného folklóru dospelých Vidiečanova Habovka umiestnila na vynikajúcom 2. mieste. Na akordeóne ju sprevádzal Ing. Ivan Nemčok.
Mokré pódium obmedzovalo tanečníkov
pri ich tanečných výkonoch, ale postupne sa podmienky zlepšovali a aj nedobrovoľné pády diváci ocenili potleskom. V ďalšej časti program pokračoval v predchádzajúcej myšlienke a v bloku Jubilanti organizátori poďakovali osobnostiam a kolektívom, ktoré si v tomto roku pripomínajú významné životné jubileá či výročia a sú vlastne „žriedlami“ našej tradičnej ľudovej kultúry. Sú jednými z množstva dobrovoľníkov, ktorí sa zaslúžili o zachovanie, šírenie a rozvoj gemerského folklóru, tradícií a remesiel a tiež o to, že gemerský folklórny festival má za sebou už 37 ročníkov. Boli a sú žriedlami, z ktorých čerpajú mladí pokračovatelia a šíritelia tohto duchovného dedičstva.
Pocta generálneho riaditeľa Národného osvetového centra
v Bratislave In memoriam bola udelená pani Márii Liptákovej. Ocenenie prevzal syn Ján, ktorý je pokračovateľom jej celoživotného úsilia - zachovávať a šíriť tradičnú ľudovú kultúru. Česť jej pamiatke!
Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra z rúk riaditeľa Kabinetu scénického folklóru NOC v Bratislave Mgr. Jozefa Buriča ďalej prebrali: pani Mária Kubaská z Rejdovej (85 rokov), pani Zuzana Urbanová z Rejdovej (70 rokov), pani Mária Kundráková z Čiernej Lehoty (65 rokov), Mgr. Juraj Kováč z Vlachova (65 rokov). Pozdravné listy generálny riaditeľ NOC udelil folklórnym súborom Gemer z Dobšinej (35.), Búzavirág (30.) a Haviar z Rožňavy (25. výročie založenia). Vecné ceny pre jubilantov pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Mgr. Helena Novotná pri príležitosti 37. ročníka GFF v Rejdovej udelila Pamätné listy Ing. Darine Figúrovej z Čiernej Lehoty pri príležitosti jej životného jubilea 50 rokov a Ondrejovi Dobošovi za prezentáciu rodného kraja, života a tradícií Gemerčanov prostredníctvom webovej stránky Maj Gemer. Srdečne blahoželáme!
Za všetkých ocenených poďakovala pani Mária Kubaská, folklórne súbory Haviar z Rožňavy a Gemer z Dobšinej.
Program hosťujúcich súborov
uviedla folklórna skupina z Vernára Krstinami. Veľmi silný zážitok zanechal u divákov program folklórneho súboru Urpín z Banskej Bystrice. Folklórny súbor Bukovinka z Braväcova ponúkol spevy a tance z Bielych Handlí.
Okrem uvedených scénických programov návštevníci festivalu mali možnosť výberu z bohatej ponuky sprievodných podujatí. Pre tých najmenších boli pripravené hry a súťaže, napr. hádzanie handrových klbiek do suda, súťaž o najrýchlejšiu myšku a ďalšie hry, pre ktoré postavičky vyrobili šikovné ruky gemerských remeselníkov v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Národné parky Aggtelek a Slovenský kras pripravili pre malých zvedavcov zaujímavé hry spojené s objavovaním nových poznatkov z oblasti ochrany prírody. Napr. zaujímavé boli vtáčie búdky, pozorovanie pod mikroskopom, domček knižnica a ďalšie. Pre výtvarne nadané deti, ale aj ďalších záujemcov bola hneď vedľa malá dielňa, v ktorej skúšali rôzne výtvarné techniky pod vedením pedagógov ZUŠ v Dobšinej.
Jarmok tradičných ľudových remesiel
ponúkol pestrú paletu výrobkov remeselníkov z rôznych kútov Slovenska a Maďarska. Tohto roku
Festival ukončila veselica s ľudovou hudbou Bukovinka z Braväcova.
Počas festivalu sa divákom predstavilo takmer 650 účinkujúcich, prevažne mladých ľudí, ktorí svoj kladný vzťah k folklóru a ľudovým tradíciám šíria medzi mládežou a všade okolo seba.
Mária Ferenczová, metodik GOS
Foto: Jakub Klein
FOTOGALÉRIA Z REJDOVEJ 2010
{gallery}folklor/gff{/gallery}
{jcomments on}
































Aj v tomto roku posledný augustový víkend patril Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej. Bohatý a pestrý program s množstvom sprievodných podujatí, napriek premenlivému počasiu prilákal návštevníkov z blízkeho okolia, i väčšej diaľky. Hlavní organizátori festivalu - Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová – môžu na základe reakcií a odoziev od účastníkov kladne vyhodnotiť svoje úsilie a začať plánovať jeho 38. ročník.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-