Nárečové slovo LEVENDA je ľudový názov najvzácnejšej rastliny Muránskej planiny, ktorá podľa odborníkov nerastie nikde inde na svete, a preto patrí medzi prísne chránené druhy. Muránčania sú hrdí na túto výnimočnosť s odborným názvom LYKOVEC MURÁNSKY. Lykovec má ružové výrazne voňajúce kvety a jeho vždy zelené kríčky sa plazia po ostrých vápencových skalách. Názov Levenda sa však v Muráni udomácnil natrvalo, avšak v súčasnosti ho priraďujeme skôr k speváckej Kto a kedy prišiel na myšlienku založiť LEVENDU?
Po skončení PF UPJŠ v PREŠOVE v r. 1970 som v septembri začala učiť v ZDŠ v Muráni. V r. 1971 ma bývalý predseda MNV J. Haluška požiadal, aby som účinkovala v ZPOZ pri MNV.
Matrikárkou bola Z. Hajdúková. Účinkovali sme pri sobášoch, pri uvítaniach detí do života, pozdraveniach jubilantov, občianskych pohreboch, pri odovzdávaní občianskych preukazov, rozlúčkach s brancami a iné. Pri týchto akciách v 70. rokoch vystupovali žiačky ZDŠ, ako A. Hajdúková, V. Buksová (Bendíková), V. Fiťmová (Vrabcová). V 80. rokoch účinkovali ženy, ako P. Hajdúková, A. Baksová, J. Lukašová, A. Ďurčíková, M. Kováčová, B. Austová, P. Haluška, B. Grendelová. Matrikárkou bola M. Lipavská.
Po nežnej revolúcii v r. 1990 sa ZPOZ pri MNV rozpadol. V r. 1991 Osvetové stredisko v Rožňave, p. Brdárska nás oslovila a požiadala, aby sme vystúpili na folklórnych oslavách v Rejdovej. Ja a Marienka Regendová, ktorá v tej dobe pracovala ako osvetová pracovníčka pri OÚ v Muráni, oslovili sme ženy našej obce a vypracovali sme folklórnu scénku „Dožinky“ a s ňou sme vystúpili v Rejdovej aj v Slavošovciach. Spevácku skupinu sme pomenovali „Levenda“ podľa kvetu, ktorý rastie len na Muránskej planine – Lykovec muránsky (predtým kríčkovitý). Účinkujeme už 21 rokov ako spevácka skupina Levenda pri OÚ v Muráni a úspešne spolupracujeme so starostom obce R. Goldschmidtom a matrikárkou A. Vrbjarovou.
Niektoré členky z tejto vašej skupiny už zomreli, iné možno dobrovoľne odišli. Spomeniete si na všetky mená od vzniku Levendy až dodnes?
Prvé členky speváckej skupiny Levenda boli a mnohé ešte aj sú: pani M. Belejová, H. Beňová, M. Forróová, M. Halušková, H. Halušková, E. Kamoďová, D. Korimová, K. Matajzová, A. Sklenáriková, M. Sklenáriková, M. Vrbjarová a neskôr aj A. Kontúrová.
Kedy pribudli do Levendy muži, ktorých k vytvoreniu speváckej skupiny motivoval Mgr. Juraj Kochjar?
Muži prvýkrát vystupovali v auguste 2007 na oslavách nedožitého 100. výročia narodenia a 35. výročia úmrtia autora básní Antona Macáka – Bystríka Muránskeho, rímskokatolíckeho kňaza, ktorý 20 rokov pôsobil v Muráni. Niektoré jeho básne, v ktorých ospieval krásu prírody, zhudobnil Ján Čambal. Po týchto oslavách pribudli do speváckej skupiny Levenda aj muži.
Ktorí muži sa dnes pravidelne zúčastňujú vystúpení so ženami?
Spoločne účinkujeme už 5 rokov. Sú to: J. Kochjar, J. Berzéty, E. Kredátus, M. Laboš, A. Topor, M. Regenda a Š. Kršňák, ktorý nás po ťažkej chorobe navždy opustil. Pre nemoc rodinných príslušníkov odišli J. Kochjar a M. Halušková.
Kde všade ste vystupovali a pri akých príležitostiach?
Od roku 1991 ženská spevácka skupina Levenda vystupovala na folklórnych slávnostiach v Rejdovej, na Roku na Gemeri v Slavošovciach s folklórnymi scénkami a tradíciami: Dožinky, Na priadkach, Prípravy na svadbu, Hrabanie sena, Od Lucii do Krašúna. Ďalej sme vystupovali na Zbojskej pri Tisovci, v Osrblí, na okresných a krajských prehliadkach speváckych skupín seniorov vo Zvolene, v Brezne, v Revúcej, na Klenovskej rontouke, Dni mesta Revúca, Stretnutí troch generácií v Revúcej, na Dňoch Mikroregiónu Muránska planina – v Čiernom Balogu, v Michalovej, v Pohronskej Polhore, v Tisovci, v Muráni, v Muránskej Dlhej Lúke a tiež na miestnych oslavách Dni obce Muráň, SNP, účinkujeme v ZPOZ – Človek človeku na občianskych pohreboch, sobášoch, pozdravení jubilantov, pri stretnutiach bývalých žiakov zo ZŠ atď. Vypracovali sme scenáre akcií ZPOZ Človek človeku, s ktorými sme reprezentovali našu obec na okresných a krajských prehliadkach a sú uvedené v zborníkoch Človek človeku: Pozdravenie jubilantov k 60. výročiu a k 90. výročiu životného jubilea, Zlatej svadby, Deň matiek, odhalenie pamätnej dosky 25 rokov od úmrtia A. Macáka – B. Muránskeho, rímsko-katolíckeho kňaza pôsobiaceho v Muráni.
S čím sú spojené v rámci skupiny vaše najkrajšie spomienky, možno aj vtipné zážitky?
Sú to veselí ľudia – seniori. Radi spievajú, rozprávajú si svoje dojmy a zážitky pred alebo po vystúpeniach v Lesobuse aj v autobuse, keď ideme na akcie alebo sa z nich vraciame domov.
Ako si vyberáte nových spevákov do vašej skupiny? Ako sa pripravujete na vystúpenie?
Stretávame sa pravidelne raz týždenne v pondelok, pred vystúpením aj viackrát podľa potreby. Predložím im návrh piesní a spoločne vyberieme a naučíme sa tie, ktoré sa im najviac páčia. Za posledné 3 roky spevokol opustili – zomreli 5 členovia: H. Halušková, A. Sklenáriková, M. Belejová, M. Forróová a Š. Kršňák – za prácu im ďakujem. Nech odpočívajú v pokoji v našej muránskej zemi. Prijímanie nových členov je dobrovoľné. Kto rád má piesne, rád si ich zaspieva, je v spevokole vítaný. Noví členovia prišli do spevokolu: M. Beňová, A. Michalská a J. Matajz.
A čo vaša spolupráca s rozhlasom, s televíziou, nahrávky vašich vystúpení?
Niekoľkokrát sme účinkovali v rozhlasových reláciách pri otvorení Národného parku Muránska planina, Zvony nad krajinou atď. V r. 1997 nahrali sme v Slovenskom rozhlase v Banskej Bystrici kazetu pod názvom „Krásny kraj muránsky“. Na prvej strane kazety sú piesne autorov B. Muránskeho a J. Čambala, v ktorých ospievali krásu Muráňa a Muránskej planiny. Na druhej strane sú ľudové piesne z Muráňa a okolia.
Aké oblečenie – odevy ste už vo svojom ľudovom súbore vystriedali? Kto ich sponzoruje?
Máme biely kroj s červenými a modrosivými doplnkami. Ďalej máme čierny kostým s krémovými blúzkami. V ňom účinkujeme na občianskych pohreboch. Bordové sukne, blúzky a košele, modré sukne a blúzky. Oblečenie nám sponzoroval OÚ v Muráni, pán Pavlík z frmy Brantner z Revúcej a mnohé doplnky si kupujeme sami.
Ktoré sú vaše obľúbené piesne? Máte svoju rýdzo muránsku hymnu, bez ktorej sa nezaobíde žiadne vystúpenie Levendy?
Už som spomenula, že v našom repertoári sú ľudové piesne z Muráňa a okolia, piesne autorov A. Macáka – B. Muránskeho a J. Čambala, piesne o Slovensku či umelé alebo ľudové a zľudovelé, piesne iných národov, moravské, poľské, ruské. Obľúbenou piesňou je pieseň „Povedajú ľude, že v Muráňu dobre".
Náš exkluzívny rozhovor bol realizovaný pri príležitosti 65. narodenín pani Mgr. Evky Struhárovej, ktoré si pripomínala 30. októbra 2012. V Základnej škole v Muráni pôsobila ako učiteľka 34 rokov a vedúcou speváckej skupiny Levenda je 21 rokov. V mene našich občanov jej srdečne blahoželáme k životnému jubileu, prajeme dobré zdravie, veľa lásky a pohodu hlavne v kruhu svojich najbližších. Veríme, že aj naďalej bude so svojimi spevákmi z Levendy utužovať naše rodné tradície a prispievať k šíreniu dobrého mena obce Muráň. Ďakujem za rozhovor, sme vďační za originálne muránske piesne, ktoré nám ľúbezne znejú zásluhou Levendy aj v 21. storočí.
- RS –
(Prevzaté so súhlasom autorky z Muránskych novín č.5/2012)
{gallery}kultura/folklor/muran/levenda{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).