Kto a kedy prišiel na myšlienku založiť LEVENDU?
Po skončení PF UPJŠ v PREŠOVE v r. 1970 som v septembri začala učiť v ZDŠ v Muráni. V r. 1971 ma bývalý predseda MNV J. Haluška požiadal, aby som účinkovala v ZPOZ pri MNV.
Matrikárkou bola Z. Hajdúková. Účinkovali sme pri sobášoch, pri uvítaniach detí do života, pozdraveniach jubilantov, občianskych pohreboch, pri odovzdávaní občianskych preukazov, rozlúčkach s brancami a iné. Pri týchto akciách v 70. rokoch vystupovali žiačky ZDŠ, ako A. Hajdúková, V. Buksová (Bendíková), V. Fiťmová (Vrabcová). V 80. rokoch účinkovali ženy, ako P. Hajdúková, A. Baksová, J. Lukašová, A. Ďurčíková, M. Kováčová, B. Austová, P. Haluška, B. Grendelová. Matrikárkou bola M. Lipavská.
Po nežnej revolúcii v r. 1990 sa ZPOZ pri MNV rozpadol. V r. 1991 Osvetové stredisko v Rožňave, p. Brdárska nás oslovila a požiadala, aby sme vystúpili na folklórnych oslavách v Rejdovej. Ja a Marienka Regendová, ktorá v tej dobe pracovala ako osvetová pracovníčka pri OÚ v Muráni, oslovili sme ženy našej obce a vypracovali sme folklórnu scénku „Dožinky“ a s ňou sme vystúpili v Rejdovej aj v Slavošovciach. Spevácku skupinu sme pomenovali „Levenda“ podľa kvetu, ktorý rastie len na Muránskej planine – Lykovec muránsky (predtým kríčkovitý). Účinkujeme už 21 rokov ako spevácka skupina Levenda pri OÚ v Muráni a úspešne spolupracujeme so starostom obce R. Goldschmidtom a matrikárkou A. Vrbjarovou.
Niektoré členky z tejto vašej skupiny už zomreli, iné možno dobrovoľne odišli. Spomeniete si na všetky mená od vzniku Levendy až dodnes?
Prvé členky speváckej skupiny Levenda boli a mnohé ešte aj sú: pani M. Belejová, H. Beňová, M. Forróová, M. Halušková, H. Halušková, E. Kamoďová, D. Korimová, K. Matajzová, A. Sklenáriková, M. Sklenáriková, M. Vrbjarová a neskôr aj A. Kontúrová.
Kedy pribudli do Levendy muži, ktorých k vytvoreniu speváckej skupiny motivoval Mgr. Juraj Kochjar?
Muži prvýkrát vystupovali v auguste 2007 na oslavách nedožitého 100. výročia narodenia a 35. výročia úmrtia autora básní Antona Macáka – Bystríka Muránskeho, rímskokatolíckeho kňaza, ktorý 20 rokov pôsobil v Muráni. Niektoré jeho básne, v ktorých ospieval krásu prírody, zhudobnil Ján Čambal. Po týchto oslavách pribudli do speváckej skupiny Levenda aj muži.
Ktorí muži sa dnes pravidelne zúčastňujú vystúpení so ženami?
Spoločne účinkujeme už 5 rokov. Sú to: J. Kochjar, J. Berzéty, E. Kredátus, M. Laboš, A. Topor, M. Regenda a Š. Kršňák, ktorý nás po ťažkej chorobe navždy opustil. Pre nemoc rodinných príslušníkov odišli J. Kochjar a M. Halušková.
Kde všade ste vystupovali a pri akých príležitostiach?
Od roku 1991 ženská spevácka skupina Levenda vystupovala na folklórnych slávnostiach v Rejdovej, na Roku na Gemeri v Slavošovciach s folklórnymi scénkami a tradíciami: Dožinky, Na priadkach, Prípravy na svadbu, Hrabanie sena, Od Lucii do Krašúna. Ďalej sme vystupovali na Zbojskej pri Tisovci, v Osrblí, na okresných a krajských prehliadkach speváckych skupín seniorov vo Zvolene, v Brezne, v Revúcej, na Klenovskej rontouke, Dni mesta Revúca, Stretnutí troch generácií v Revúcej, na Dňoch Mikroregiónu Muránska planina – v Čiernom Balogu, v Michalovej, v Pohronskej Polhore, v Tisovci, v Muráni, v Muránskej Dlhej Lúke a tiež na miestnych oslavách Dni obce Muráň, SNP, účinkujeme v ZPOZ – Človek človeku na občianskych pohreboch, sobášoch, pozdravení jubilantov, pri stretnutiach bývalých žiakov zo ZŠ atď. Vypracovali sme scenáre akcií ZPOZ Človek človeku, s ktorými sme reprezentovali našu obec na okresných a krajských prehliadkach a sú uvedené v zborníkoch Človek človeku: Pozdravenie jubilantov k 60. výročiu a k 90. výročiu životného jubilea, Zlatej svadby, Deň matiek, odhalenie pamätnej dosky 25 rokov od úmrtia A. Macáka – B. Muránskeho, rímsko-katolíckeho kňaza pôsobiaceho v Muráni.
S čím sú spojené v rámci skupiny vaše najkrajšie spomienky, možno aj vtipné zážitky?
Sú to veselí ľudia – seniori. Radi spievajú, rozprávajú si svoje dojmy a zážitky pred alebo po vystúpeniach v Lesobuse aj v autobuse, keď ideme na akcie alebo sa z nich vraciame domov.
Ako si vyberáte nových spevákov do vašej skupiny? Ako sa pripravujete na vystúpenie?
Stretávame sa pravidelne raz týždenne v pondelok, pred vystúpením aj viackrát podľa potreby. Predložím im návrh piesní a spoločne vyberieme a naučíme sa tie, ktoré sa im najviac páčia. Za posledné 3 roky spevokol opustili – zomreli 5 členovia: H. Halušková, A. Sklenáriková, M. Belejová, M. Forróová a Š. Kršňák – za prácu im ďakujem. Nech odpočívajú v pokoji v našej muránskej zemi. Prijímanie nových členov je dobrovoľné. Kto rád má piesne, rád si ich zaspieva, je v spevokole vítaný. Noví členovia prišli do spevokolu: M. Beňová, A. Michalská a J. Matajz.
A čo vaša spolupráca s rozhlasom, s televíziou, nahrávky vašich vystúpení?
Niekoľkokrát sme účinkovali v rozhlasových reláciách pri otvorení Národného parku Muránska planina, Zvony nad krajinou atď. V r. 1997 nahrali sme v Slovenskom rozhlase v Banskej Bystrici kazetu pod názvom „Krásny kraj muránsky“. Na prvej strane kazety sú piesne autorov B. Muránskeho a J. Čambala, v ktorých ospievali krásu Muráňa a Muránskej planiny. Na druhej strane sú ľudové piesne z Muráňa a okolia.
Aké oblečenie – odevy ste už vo svojom ľudovom súbore vystriedali? Kto ich sponzoruje?
Máme biely kroj s červenými a modrosivými doplnkami. Ďalej máme čierny kostým s krémovými blúzkami. V ňom účinkujeme na občianskych pohreboch. Bordové sukne, blúzky a košele, modré sukne a blúzky. Oblečenie nám sponzoroval OÚ v Muráni, pán Pavlík z frmy Brantner z Revúcej a mnohé doplnky si kupujeme sami.
Ktoré sú vaše obľúbené piesne? Máte svoju rýdzo muránsku hymnu, bez ktorej sa nezaobíde žiadne vystúpenie Levendy?
Už som spomenula, že v našom repertoári sú ľudové piesne z Muráňa a okolia, piesne autorov A. Macáka – B. Muránskeho a J. Čambala, piesne o Slovensku či umelé alebo ľudové a zľudovelé, piesne iných národov, moravské, poľské, ruské. Obľúbenou piesňou je pieseň „Povedajú ľude, že v Muráňu dobre".
Náš exkluzívny rozhovor bol realizovaný pri príležitosti 65. narodenín pani Mgr. Evky Struhárovej, ktoré si pripomínala 30. októbra 2012. V Základnej škole v Muráni pôsobila ako učiteľka 34 rokov a vedúcou speváckej skupiny Levenda je 21 rokov. V mene našich občanov jej srdečne blahoželáme k životnému jubileu, prajeme dobré zdravie, veľa lásky a pohodu hlavne v kruhu svojich najbližších. Veríme, že aj naďalej bude so svojimi spevákmi z Levendy utužovať naše rodné tradície a prispievať k šíreniu dobrého mena obce Muráň. Ďakujem za rozhovor, sme vďační za originálne muránske piesne, ktoré nám ľúbezne znejú zásluhou Levendy aj v 21. storočí.
- RS –
(Prevzaté so súhlasom autorky z Muránskych novín č.5/2012)
{gallery}kultura/folklor/muran/levenda{/gallery}
{jcomments on}



































Nárečové slovo LEVENDA je ľudový názov najvzácnejšej rastliny Muránskej planiny, ktorá podľa odborníkov nerastie nikde inde na svete, a preto patrí medzi prísne chránené druhy. Muránčania sú hrdí na túto výnimočnosť s odborným názvom LYKOVEC MURÁNSKY. Lykovec má ružové výrazne voňajúce kvety a jeho vždy zelené kríčky sa plazia po ostrých vápencových skalách. Názov Levenda sa však v Muráni udomácnil natrvalo, avšak v súčasnosti ho priraďujeme skôr k speváckej
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-