aktivít v obci i amfiteátri,“ v krátkosti zhrnula celý program Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Už v piatok popoludní
bude slávnostne vyzdobená Rejdová s účinkujúcimi folklórnymi súbormi, skupinami a ľudovými hudbami vítať na pľacu a v uliciach obce účastníkov prvého festivalového dňa. Program tradične začína slávnostnými Službami Božími v miestnom evanjelickom chráme, ktorý patrí medzi najkrajšie v okrese, potom pokračuje otvorením výstavy a krstom knihy Ondreja Kračúna „Rejdovskie remeslá“. O 18.30 hodine zástupcovia organizátorov
slávnostne otvoria 42. Gemerský folklórny festival na malej scéne pri kostole. Programové čísla fujaristu Tomáša Vaculčiaka z Revúcej, folklórnych a speváckych skupín z Revúčky, Nižnej Slanej, Piešťan a folklórneho súboru Stromíš z Vlachova rozprúdia festivalovú náladu. Prekvapením večera bude program domácej skupiny Hôra pod názvom „Bude čo nebulo“ v réžii Jána Liptáka. Piatkový program obohatia aj jubilujúce folklórne súbory – 30-ročný Haviar z Rožňavy a 40-ročný Gemer z Dobšinej. Hosťujúci súbor Vuk Stefanović Karadzić z Bačka Topola predstaví piesne a tance Srbska. Pred veselicou budú mať príležitosť menej zdatní tanečníci, ale aj tí dobrí, navštíviť školu tanca s Haviarom. A tí, ktorí majú radi filmy sa presunú do dvora u Brehalu, aby si pozreli dokumenty o ľudových umelcoch horného Gemera ako ich zachytila kamera Emila Gallíka z Rožňavy.
Sobota je rušná od skorého rána.
Domáci pripravujú Rejdovské dvory, účinkujúci skúšanú programy, remeselníci vystavujú svoje výrobky a predajcovia už chystajú rôzne pochúťky. Po otvorení dvorov sa na pľacu rozprúdi pravá festivalová nálada, ktorú vyplnia súťaže vo výrobe šindľov a viazaní šatiek a potom už malá scéna bude patriť najmladším folkloristom z Drnavy, Gemerskej Polomy, Dobšinej, Rožňavy, Revúcej a Prakoviec. Program, ktorý pripravila Mária Hlaváčová, doplnia aj mladí muzikanti z rôznych regiónov, ktorí sa hre na rôznych ľudových nástrojoch zdokonaľovali už niekoľko dní pred festivalom v muzikantskej dielni.
Vyvrcholením programu na pľacu
je krojovaný sprievod hýriaci pestrými farbami. Folklórne súbory sa predbiehajú v speve a tanci počas celej cesty do amfiteátra. Po privítaní v amfiteátri program tradične pokračuje blokom gemerských folklórnych kolektívov. Pod režisérskou taktovkou Jána Liptáka sa v programe s výstižným názvom „Žriedla nevysychajú“ predstavia folklórne skupiny z Čiernej Lehoty, Rožňavského Bystrého, Honiec, Pače, Gemerskej Polomy, Gočova, Vyšnej Slanej a Rejdovej a folklórne súbory z Drnavy a Rožňavy. V Ďakovanke zástupcovia organizátorov odovzdajú ocenenia jubilujúcim osobnostiam a kolektívom. Výber zo svojich výročných programov uvedú jubilujúce súbory Haviar a Gemer.
Aj v ďalšom programe sa predstaví jubilant,
50-ročná folklórna skupina Vernár. Program „Pre potešenie“ predstaví folklórny klub Omladina z Košíc. So skúsenosťami a melódiami Z potuliek po Slovensku sa podelí Igor Hraško, známy sólista spevák a inštrumentalista. Zahraničný hosťujúci súbor z Bačka Topola aj na veľkej scéne ponúkne ďalšie piesne a tance Srbska. Záver bude patriť folklórnemu súboru Magura z Kežmarku, s jeho najnovším programom Kjeby tu byl Sabala.
„Aj tohtoročná koncepcia festivalu
je doplnená o zaujímavé scénické programy na malej a veľkej scéne, mimoscénické programy takmer po celej obci a amfiteátri. Ojedinelá atmosféra Gemerského folklórneho festivalu má svojich priaznivcov a každoročne priláka ďalších. Organizátori majú snahu priblížiť návštevníkom tradičnú ľudovú kultúru Gemera po všetkých stránkach, ale aj programy iných regiónov Slovenska, ktoré sa zatiaľ v Rejdovej nepredstavili,“ doplnila Mária Ferenczová.
„Tešíme sa na návštevníkov, ktorí sú súčasťou nášho festivalu a spoločne s účinkujúcimi vytvárajú neopakovateľnú náladu. Taký bohatý a pestrý program sa podarilo zabezpečiť vďaka podpore Ministerstva kultúry SR, Košického samosprávneho kraja a ďalších partnerov z okresu. Všetkým patrí úprimné poďakovanie za organizátorov i účinkujúcich,“ na záver dodala Mgr. Helena Novotná.
Mária Ferenczová































Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová pozývajú priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry v dňoch 21. a 22. augusta na 42. Gemerský folklórny festival Rejdová 2015.
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-