Gemerské osvetové stredisko v Rožňave uskutočnilo ďalšie hodnotné podujatie, ktoré prezentovalo gemerské ľudové zvyky, hudbu, tanec i ľudové rozprávanie. V sobotňajší podvečer, 15. októbra 2011, sála Mestského úradu v Rožňave rozkvitla pestrými krojmi a rozozvučala sa krásnymi gemerskými piesňami. Pre divákov bol pripravený program v dvoch častiach. V prvej časti prehliadky divákov uchvátili viac i menej známe zvyky z troch obcí horného Gemera, ktoré priniesli na scénu folklórne skupiny v rámci postupovej súťaže folklórnych skupín, na Slovensku známej pod názvom Nositelia tradícií. V ďalšej časti sa divákom predstavili ľudová hudba Lúčka a folklórny súbor Dubina z Rožňavy a v závere si spoločne s pani Máriou Brdársku-Janoškou zaspomínali na staré časy. Do súťaže sa prihlásili folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy, Hôra z Rejdovej a Stromíš z Vlachova. Všetky tri kolektívy sa dlhé roky venujú zachovávaniu a šíreniu ľudových tradícií, zvykov, piesní, tancov, remesiel a v neposlednom rade i nárečí zo svojich obci. Nepochybne by len prispelo, keby sa do tejto súťaže zapojili aj ďalšie skupiny a obohatili spomínané podujatie o svoje skúsenosti.
„Dávno zabudnuté a predsa trvale prítomné sú ľudové zvyky, obyčaje a remeslá našich predkov“ boli úvodné slová na otvorení prehliadky, a že sú pravdivé potvrdili aj všetky účinkujúce kolektívy. Folklórne skupiny sú ich uchovávateľmi a významným podielom prispievajú k sprítomňovaniu tohto jedinečného dedičstva a k ďalšiemu zachovaniu pre ďalšie generácie.
Súťažné programy hodnotila odborná porota v zložení: pán Jaroslav Piliarik, choreograf a vedúci folklórneho súboru Sinec v Hnúšti, pani Marta Pisárová, vedúca detského folklórneho súboru a folklórnej skupiny Brezinky v Polomke a pán Mgr. Ján Lipták, choreograf z Rožňavy.
V súťažnom bloku sa prvá predstavila folklórna skupina Hôra z Rejdovej s programom „Na vacku“. Téma pomerne málo spracovaná vo folklórnych skupinách, s krásnymi svadobnými piesňami a krojmi. A ako bolo v charakteristike uvedené, “svadba nebola vždy len radostnou udalosťou, najmä keď sa vydávala sirota“. Folklórna skupina Stromíš z Vlachova priniesla do súťaže „Priadky u Šafárov“. Téma síce viac známa, ale veľmi dobre zvládnutá, dobré herecké výkony, plynulý dej a zaujímavé málo známe gemerské piesne. Folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy s programom „Na kockoch“ v úvode upútala pekným príchodom na scénu a krásnymi spevmi, divákom pripomenula niekoľko zaujímavých hier a zábavu s tancom.
Po súťažnej prehliadke, pokým sa porota radila, program pokračoval nesúťažnou prehliadkou v ktorej divákom zahrala ľudová hudba Lúčka, zatancovali a zaspievali členovia folklórneho súboru Dubina z Rožňavy a ľudovým rozprávaním „Zo života našich predkov“, program doplnila pani Mária Brdárska-Janoška. Počas programu sa konal aj rozborový seminár, v rámci ktorého porotcovia poukázali na rezervy v tom-ktorom programe, ponúkli i riešenia, ale aj pochválili za dobrú robotu, ktorej vedúci i členovia venujú svoje osobné voľno a zachovávajú duchovné dedičstvo pre ďalšie generácie.
Vyhodnotiť súťažnú prehliadku nebolo pre porotu ľahké. Všetky tri skupiny predstavili krásne témy, spracované na vysokej úrovni, preto do zlatého pásma zaradila všetky tri kolektívy. Rozhodovala podľa celoslovenských kritérií a svoje rozhodnutie, vyslať do krajskej súťaže folklórnu skupinu Stromíš, zdôvodnila tým, že program mal vyváženú dramaturgiu, prirodzený herecký prejav, celkovo dobre zvládnutú tému priadok.
Všetkým srdečne blahoželáme a prajeme im do ďalšej práce veľa elánu a dobrých tém. Poďakovanie organizátorov patrí všetkým účinkujúcim, za ich programy a celkovo za ich neúnavnú prácu v oblasti folklóru a ľudovej kultúry v našom okrese.
M. Ferenczová
{gallery}kultura/folklor/nositelia/tradicii{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).