Piatok bol venovaný detskému svetu. Slavošovské deti mali aj tento rok z čoho vyberať. V kultúrnom dome sa zoznámili s rozprávkovou postavičkou psíkom Tašim, jeho rozprávkami. Psík ich zabavil tašitancom, pesničkami, rozdal im cestovné pasy na potulky po rozprávkovom kraji a na rozlúčku si s každým fanúšikom urobil spoločnú fotku. V areáli školy bolo veselo tiež. Každá trieda bola zaujímavá iným remeslom. V dielni drevorezbára sa pracovalo tak pilne, že zopár usilovných remeselníkov odišlo s doškrabanými prstíkmi, no úsmev na tvári im ostal. Členky Združenia gemerských remeselníkov si pripravili euroobaly s farbami, kde si dievčatá tvorili obrázky s vianočnými motívmi, samozrejme pracovali aj so šúpolím, čipkami či prútím. Veľkému úspechu sa tešila aj trieda, kde sa žiaci priúčali tradičným tancom od FSk Lehoťanka z Čiernej Lehoty. Hádam jeden z najväčších úspechov mali fyzikálne pokusy pracovníkov GOS, ktorí si pripravili zaujímavé „rozprávkové kúzla“, Van de Graaffov generátor neunikol ani jednému malému zvedavcovi. Veľký potlesk malých divákov patril rozprávkarkám z Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského. Lektorka Ivana Nemčoková s členkami detského súboru Haviarik naučili základné tanečné prvky, ľudové riekanky a piesne tých najmenších.
Organizátorov podujatia potešili spokojné tváričky detí, ktoré po zaujímavom rozprávkovom dni odchádzali domov.
Sobotňajší program a celý večer sa niesol v rodinnej atmosfére. Je to nádherný pocit stretnúť sa v tomto zimnom období s kamarátmi, priateľmi, ktorí sa venujú folklóru.
Úvod programu so začiatkom o 17.00 hod patril múdrym slovám skúsenej ženy o tom, ako tradície pomaly miznú a je dobré, že sa ich snažíme zachovávať. Taktiež pozdvihla slávu našich predkov. V tom momente sa rozozvučali struny huslí, cimbalu, basy ĽH Ondreja Hlaváča, ktorí tiež pozdvihli predkov, no tých z hudobného sveta, ktorým patrí veľká poklona. Diváci sa mohli v bulletine dočítať o spomínaných, teda o ľudovej hudbe Lenkeyovcov, ktorí pôsobili v celom okrese. Pani riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná s pánom starostom obce Ing. Štefanom Baštákom privítali hostí, divákov, poďakovali všetkým partnerom a ľuďom, ktorí sa akoukoľvek formou podieľali na realizácii podujatia. Mohla začať dlhá a zaujímavá cesta „Na jarmok do Štítnika“, sprevádzaná hlavnými postavami večera Máriou Brdárskou – Janoškou z Rejdovej, Zuzanou Palackovou z Gočova a Máriou Kundrákovou z Čiernej Lehoty. Svojimi spomienkami a vtipnými príhodami predstavili každý nasledujúci kolektív v programe. V tento večer sa predstavili FSk Dolina s programom „Na richtárskom dvore“, FSk Radzim – „Tanec na Rusadle“, FSk Gočovan predviedli Pranie pri kotloch, FSk Hôra „Hrabačky“ , FSk Lehoťanka „piekla koláče“, FSk Bučina „pýtala nevestu“, FSk Bystränky boli „na Hostine“, FS Haviar divákom „zavinšoval na sviatky“ a FSk Brezinky oslavovali „Fašiangy“.
Rozlúčkou s divákmi a spoločnou piesňou sa ukončil galaprogram tvorený kolektívmi z regiónu. Všetci si vydýchli a plní emócií sa presunuli do kultúrneho domu na zabíjačkové pohostenie a veselicu pri muzike. Organizátorov čakala ešte jedna milá povinnosť a to vyhodnotenie súťaží. Gazdinú a gazdu roka si vybojovali členovia FSk Brezinky z Polomky. Najkrajšiu objavenú zabudnutú pieseň udelili FSk Lehoťanka z Čiernej Lehoty a titul o najkrajší odev si už po druhý rok odniesla FSk Hôra z Rejdovej.
Členovia kolektívov si mohli odniesť ďakovné listy a plno krásnych spomienok na tento rok. O tom, že sa tento ročník vydaril svedčia aj fotografie a spokojné tváre všetkých.
Mártia Hlaváčová,
GOS Rožňava
{gallery}folklor/rok/2012/slavos{/gallery}
{jcomments on}
































Vráťme sa ešte k dátumu 23.- 24. november 2012, dňoch, ktoré patrili deťom, folkloristom a zanietencom tradičného života na Gemeri. Za organizácie obce Slavošovce a Gemerského osvetového strediska s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja a Ministerstva kultúry SR sa konali slávnosti zvykov a obyčají Rok na Gemeri v Slavošovciach.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-