Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s obcou Slavošovce a mestom Rožňava pripravili v dňoch 18. – 20. novembra XVI. ročník slávností zvykov a obyčají Gemera – Malohontu ROK NA GEMERI. Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja, pod záštitou predsedu KSK JUDr. Zdenka Trebuľu, ako aj s finančnou podporou Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR. V piatok ožila obec Slavošovce ľudovou atmosférou. Program začal ráno o deviatej hodine otvorením tradičných dvorov. Po príhovore starostu obce Ing. Štefana Baštáka sa prvýkrát otvorili dvere Domu u starej mamy, za ktorými deti čakalo prekvapenie. Členky folklórnej skupiny Lehoťanka pripravili pre deti živú atmosféru páračiek so spevom a pútavým rozprávaním. Vedľa v miestnosti s pánom Jurajom Liptákom z Gemerskej Polomy zhotovovali ľudové hračky – pukačky, praky, lodičky, mávatká, vrtuľky či čiapky. Do ďalších izieb ich lákala prenikavá sladká vôňa. Pripravené nevyzdobené perníky už netrpezlivo čakali na šikovné ruky detí. Pani Mária Demeterová z Rožňavy deťom porozprávala o ich príprave, zdobení, že sa dali kúpiť na každom jarmoku a nechýbali ani na vianočnom stromčeku. Zaujímavá bola aj návšteva tradičnej kuchyne, kde rozvoniavali škorce a kysnuté buchty, ženy pripravovali v korýtku šír - mrveničku do polievky. Členky folklórnej skupiny Veršinok z Rakovnice spolu s deťmi navarili, upiekli a aj si zaspievali. Pred perníkovou chalúpkou, kde boli vystavené strigy, ktoré do súťaže Strigônska zábava prihlásili deti z celého okresu, už čakali pracovníci úseku astronómie Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Pán a Hvezdár boli ďalším rozprávkovým zastavením, kde deti pozorovali hviezdy, vytvárali vlastné dúhy, veštili zo zvieratníkových znamení a zaoberali sa výrobou zlata, ako to robili alchymisti v stredoveku.
Deti lákal i rodný dom Pavla Dobšinského a nápis na bráne Kde bolo tam bolo... Tu ich privítala nositeľka tradícií horného Gemera, ľudová rozprávačka a speváčka pani Mária Brdárska Janoška z Rejdovej. Jej prekrásne piesne, balady, rozprávanie a spievanky voviedli deti späť do rozprávky. Z klubu dôchodcov až na ulicu bolo počuť zvuk hudobných nástrojov a veselý smiech. To sa už zabávala ďalšia skupinka detí, ktorá navštívila dvor pod názvom Hopsasa – tralala. Spolu s členmi folklórneho súboru Haviar z Rožňavy, konkrétne s Janou Švarcovou sa naučili tancovať rôzne tradičné tance. Chlapcom sa najviac páčil klobúkový tanec. S pánom Štefanom Liptákom deti spoznali množstvo starých hudobných nástrojov, ako píšťalky, rapkáče, gajdicu, pastiersky roh, nineru či fujaru. Názov známej detskej pesničky Kolo kolo mlynské... zavesený na bráne materskej školy vítal tých najmenších hneď pri príchode do škôlky a zvestoval, že dnešný deň v škôlke bude výnimočný. Naozaj aj bol vďaka malým folkloristom z detského folklórneho súboru Haviarik z Rožňavy a ich vedúcej Ivane Nemčokovej, ktorí sa v škôlke spolu s deťmi zahrali rôzne tradičné detské hry, ako Čížiček, Na koníky, Kolo, kolo mlynské a iné. Úsmev na tváričkách detí a ich spontánne zapojenie sa do činnosti svedčili o ich spokojnosti a záujme o túto formu vzdelávania. Kým deti putovali po jednotlivých dvoroch, v priestoroch obecného úradu sa konalo výchovno-vzdelávacie podujatie pre učiteľov regionálnej výchovy, hudobnej výchovy, pedagógov predškolských zariadení a vedúcich detských folklórnych súborov a krúžkov Rozprávkové deti. Vďaka lektorkám PhDr. Margite Jágerovej, PhD. - etnologičke z Nitry a PhDr. Andrei Jágerovej - vedúcej ženskej speváckej skupiny Marína zo Zvolena, si účastníci seminára odniesli množstvo informácií z oblasti tradičného spôsobu života detí a využitia detských hudobných rytmických nástrojov a hračiek. Potom sa zúčastnili aktivít v tvorivých dielňach v Dome u starej mamy a na programe Z rozprávky do rozprávky. O 13.00 hod. sa sála kultúrneho domu zaplnila deťmi. Folklórno-dramatické pásmo Z rozprávky do rozprávky spevom otvorili detskí interpreti zo Slavošoviec Stanko a Janko Hricovci a Viktória Vojtová. V hodinovom programe sa predstavili: detský folklórny súbor Lieskovček s pásmom Ako sa pecivál kráľom stal, členky folklórnej skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty predviedli Dobšinského rozprávku Tri práčky a pásmom Drevená krava program ukončil detský folklórny súbor Brezinky z Polomky. Po krásnom programe na scénu „priletela“ živá striga a vyhodnotila súťaž Strigônska zábava, ktorá bola vyhlásená v rámci podujatia. Ocenené boli napr. deti z Materskej a základnej školy zo Slavošoviec a Nižnej Slanej, žiaci zo Základnej školy Ul. zlatá v Rožňave, ale aj rodiny Lukáčova, Kočerjaginova a Paličkova zo Slavošoviec i jednotlivci. Celkove bolo vystavených sedemnásť stríg.
O 17.00 hod. sa Dom kultúry v Slavošovciach opäť naplnil do posledného miesta. V programe Z kasny do priaškrinka... sa divákom predstavili rodiny Márie Hlaváčovej z Gočova, folklórna skupina Gočovan z Gočova a Juraj Kováč z Vlachova. Druhá v poradí vystúpila rodina Márie Knižkovej z Telgártu, folklórna skupina Telgárt a sestry Lunterové. Dobrú atmosféru i náladu umocnil hosťujúci folklórny súbor Šmykňa z Ostravy, ktorý divákov zaujal nielen tancami z východného Slovenska, ale aj spevmi z horného Gemera. Záver programu patril gemerskej pesničke, moderátorke Katke Birkovej a hosťom z Ostravy. Srdečný potlesk opakovane patril všetkým účinkujúcim.
Sobota sa už tradične niesla v duchu príslovia Čo starí pamätajú – mladí zachovajú... Už pri vstupe do Obchodno – kultúrneho centra v Rožňave návštevníkov vítali členky Miestneho odboru Matice slovenskej, ktoré pre divákov i folkloristov napiekli tradičné šišky. Úvod programu patril privítanke v podaní folklórnej skupiny Bystränky a zástupcom organizátorov Mgr. Helene Novotnej, riaditeľke Gemerského osvetového strediska v Rožňave, Ing. Štefanovi Baštákovi, starostovi obce Slavošovce a Františkovi Kardošovi - zástupcovi primátora mesta Rožňava.
V dvaapolhodinovom programe piesní, tancov, zvykov a obyčají sa predstavilo tristo účinkujúcich z Vernára, Rejdovej, Vyšnej Slanej, Dobšinej, Polomky, Gočova, Gemerskej Polomy, Vlachova, Heľpy, Čiernej Lehoty a Rožňavy. Úvod a záver programu patril gemerským tancom v podaní hosťujúceho folklórneho súboru Šmykňa z Ostravy. Na scéne sa striedali zvyky a obyčaje pri kosení a hrabaní sena, svadobné zvyky, regrútske zvyky, ale aj krstiny. Program hovoreným slovom sprevádzala Katarína Birková. Účinkujúci folkloristi po programe pokračovali v odbornej práci na rozborovom seminári, ktorý viedla Bc. Stanislava Zvarová z Klenovca.
Čarovnú atmosféru mali aj sprievodné podujatia, ktoré boli v rámci tohto podujatia pripravené. Organizátori vyhodnotili súťaže Z kasny do priaškrinka, Papcún a Drotár. Cenu Z kasny do priaškrinka si odniesol hosťujúci folklórny súbor Šmykňa z Ostravy za prezentáciu a zachovávanie našich hornogemerských piesní. Cenu v súťaži Papcún, ktorá sa udeľuje za najlepšie tradičné jedlo či koláč a titul Gazdiná roka získala pre folklórnu skupinu Gočovan z Gočova Mária Hlaváčová najmladšia, ktorá pripravila jedlo – Svekrino tajomstvo.
Cenu v súťaži Drotár, ktorá sa udeľuje za zručnosť v tradičných činnostiach sa porota tentoraz rozhodla udeliť folklórnej skupine Dolina z Gemerskej Polomy, konkrétne Vladimírovi Lišuchovi za Cukrový posúch. Ocenené boli aj koláčiky z kyslej kapusty z Heľpy či kysnutý koláč z Vlachova. Dobrá zábava a spev vydržal folkloristom až do ranných hodín.
Srdečne ďakujeme všetkým, ktorí finančne i materiálne prispeli na realizáciu folklórnych slávností. Všetkým, ktorí priložili ruku k dielu, aby ROK NA GEMERI mohol byť zrealizovaný v takejto podobe, všetkým účinkujúcim, ale i divákom, ktorí vyjadrili svoj záujem o podujatie svojou účasťou a srdečným potleskom.
Text: Božena Miháliková, GOS
Foto: Jakub Klein
FOTOGALÉRIA ROKU NA GEMERI ZO SLAVOŠOVIEC I ROŽŇAVY
{gallery}kultura/rng10{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).